Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213016
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213016.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FRIDRICH PAĽKO,
s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/71/2012-117 zo dňa 17. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 10 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 € v zmysle položky č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov ako prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov (ďalej v texte len „Zákon o súdnych poplatkoch“).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.)
odvolanie navrhovateľ. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto
druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Ak aj bol súdny poplatok vyrubený podľa položky č. 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa uvedenej položky sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu

škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, a teda z uvedenej definície spoplatneného úkonu vyplýva, že uvedený poplatok
sa vzťahuje len na podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu teda nepodliehajú ďalšie úkony
vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych
poplatkov. Poukázal na odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov k vládnemu
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, keď konkrétne zdôrazňuje, že „v nadväznosti na
zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, sa navrhuje zaviesť paušálny súdny
poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 €, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu
zákona a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach,
nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby, ale práve ako paušálny poplatok,

ktorý je podstatne nižší“. Vzhľadom aj na toto stanovisko má navrhovateľ za to, že súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007 s tým, že použitie analógie legis je v
prípade vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vylúčené.
Naviac zdôraznil, že za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012 a v danom prípade

bola žaloba navrhovateľom podaná pred 01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona,ktorý vyššie uvedený súdny poplatok, resp. položku Sadzobníka súdnych poplatkov zaviedol. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,

odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu
súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí

každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane navrhovateľa
alebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného spoločenstva tak, že
v prípade samostatného procesného spoločenstva ( § 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) platia
súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade nerozlučného procesného
spoločenstva ( § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) spoločne a nerozdielne.

Z vyššie uvedenej úpravy je zrejmé, že súdny poplatok sa vyrubuje nielen za samotný návrh na náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, ale i za ďalšie úkony, vrátane podaného odvolania. Ak aj navrhovateľ poukazuje
na odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov, je nutné uviesť, že uvedené

odôvodnenie sa vzťahuje najmä na zdôvodnenie „paušálnosti“ súdneho poplatku pre tieto žaloby vo
výške 20 € práve z dôvodu zlepšenia prístupu k spravodlivosti v týchto veciach, aby sa uvedený súdny
poplatok nevyberal podľa percentuálnej sadzby v zmysle položky č. 1, ale ako poplatok paušálny.
Z uvedeného nevyplýva, že sa súdny poplatok platí len za samotné podanie návrhu tak, ako na to
poukazuje navrhovateľ v odvolaní. Zo strany okresného súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu

okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, nakoľko aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007 na ktoré, okrem iného, v odvolaní navrhovateľ poukazuje,
ide o súdne konania, resp. poplatky, ktoré v Sadzobníku súdnych poplatkov uvedené nie sú. V
prejednávanej veci o takýto prípad nejde, lebo konanie o návrhu o náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

sa v Sadzobníku súdnych poplatkov nachádza, a to práve v položke č. 7a. Argumentácia navrhovateľa
v odvolaní preto nie je úplná a je zjavne účelová s cieľom dosiahnuť neplatenie súdneho poplatku za
odvolanie.

Nesprávna je jeho argumentácia aj v prípade aplikácie zákona č. 286/2012 Z. z., konkrétne jeho

účinnosti, lebo je zrejmé, že odvolacie konanie v danej veci začalo až podaním odvolania zo strany
navrhovateľa, vo vzťahu ku ktorému zaplatenie súdneho poplatku prináleží. Odvolanie navrhovateľa zo
dňa 04. 02. 2015 bolo doručené dňa 05. 02. 2015 (č. l. 10), teda za účinnosti zákona č. 286/2012, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/37/2010 zo dňa 04.08.2011 „tak, ako poplatková pohľadávka vzniká
podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný
okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku
poplatkovej povinnosti.“ Zákon o súdnych poplatkoch v § 17 ods. 2 ustanovuje, že poplatok za odvolanie
adovolaniepodanéponadobudnutíúčinnostitohtozákonasavyrubujevovýškeurčenejtýmtozákonom.

Zákon č. 286/2012 Z. z. zaviedol do Zákona o súdnych poplatkoch aj prechodné ustanovenie účinné od
01.10.2012, a to § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012
sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.
Okresný súd sa spravoval pri vyrubení súdneho poplatku za konanie o odvolaní položkou sadzobníka
súdnych poplatkov č. 7a (ako prílohy k Zákonu o súdnych poplatkoch) účinnou v čase vzniku poplatkovej

povinnosti, teda podaním odvolania a správne prihliadal na poznámku č. 3 k položke č.1 Sadzobníka
súdnych poplatkov, § 5 ods. 1 písm. a) ako aj ustanovenie § 17 ods. 2 a § 18ca Zákona o súdnych
poplatkoch. Ani námietka navrhovateľa, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis je
irelevantné, nakoľko v danom prípade k použitiu analógie zo strany súdu nedošlo.Okresný súd uznesením, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,
aplikoval správny právny predpis a správne ho aj vyložil. V uznesení bola správne označená položka

Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a súdny poplatok bol vyrubený v
správnej výške. Odvolanie navrhovateľa preto aj pokiaľ ide o rozsah odôvodnenia samotného uznesenia
odvolací súd nepovažoval za dôvodné, ak z uznesenia o vyrubení súdneho poplatku vyššie uvedené
skutočnosti jednoznačne vyplývajú.

Odvolací súd preto považoval postup okresného súdu, ktorý rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie za správny a navrhovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil
ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.