Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805897329
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3805897329.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: 1/ I. J., a.s., P. XX, D., 2/ V. T. Q., so sídlom
R. P., P.O.D. XXX, W. town, T., D. C. X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou verita s.r.o., Karpatská
18, Bratislava, proti povinnému: S. F., bytom Fr. H. XX/X, N., IČO: 30 428 645, o vymoženie istiny vo
výške 1.357,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 02. novembra 2015, č.k. 9Er/608/2005-634, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň povinnému uložil povinnosť
nahradiť náhradníčke povereného súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, a to JUDr. Anette
Demešovej, trovy exekúcie vo výške 35,87 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa

01.11.2005 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 40 891
Sk (1 357,33 Eur) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č.k. 20/1997 -A a 20/1997 -B zo dňa 20.03.1997, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.04.1997. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi udelené súdom dňa 20.12.2005. Dňa 31.12.2012
doručila náhradníčka súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti

povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Súd poukázal na znenia ustanovení § 58 ods. 1, § 57 ods.1
písm. b/, h/ Exekučného poriadku a § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Uviedol,
že súd ex offo skúma, či nedošlo k zániku práva z dôvodu preklúzie. Preklúzia ako taká spočíva na
dvoch právnych skutočnostiach, a to na uplynutí stanovenej prekluzívnej doby a na neuplatnení práva.
Rozhodnutie oprávneného, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 29.04.1997. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať

najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods. 1 až 3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003
v spojení s § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v účinnom znení). Desaťročná lehota, v ktorej
možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bolo zavedená zákonom č. 242/2001
Z.z. z 31.05.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý
v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť 01.06.2001 a v odseku 3 01.04.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z.
neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred

jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti.
Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. jeho ustanovenia
vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti
zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita) a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote
desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v stanovisku zo 04.11.2002 (Snj 84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor,

že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také
prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadnespôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita
právnejnormyniejevnejvýslovneuvedenáaprávnepomeryadresátaprávnejnormysabudúspravovať
novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí

oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím
tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa
uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné
preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z.
posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy. V danom prípade lehota desiatich rokov, počas

ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 29.04.2007, čím
sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným. Preto súd prvého stupňa
exekúciu s použitím citovaných zákonných ustanovení zastavil. Súd po preskúmaní predloženého
vyúčtovania trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celej uplatnenej výške, a to
vo výške 35,87 Eur. S poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku k náhrade trov
exekúcie súd zaviazal povinného, pretože procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie ,

ktorébyumožňovaloprelomiťzásaduzakotvenúvtomtoustanovení,žetrovyexekúcieuhrádzazásadne
povinný, neprichádza do úvahy, keďže dôvodom zastavenia exekúcie je strata účinnosti exekučného
titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie. Súd uviedol, že oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie včas a postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora
v exekučnom konaní, ani dĺžku a jeho trvanie nijako ovplyvniť nemohol. S týmto názorom sa stotožnil

aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1 MCdo/1/2013

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na
ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený znáša trovy exekúcie v

prípade nemajetnosti povinného alebo zastavenia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného. Oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mohol vedieť a predpokladať, že
uplynutím prekluzívnej lehoty sa exekučné konanie zastavuje. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie
je dispozičným právom oprávneného, ktorý ho môže podať v rámci exekučného konania, pričom
oprávnený návrh na zastavenie exekúcie nepodal. Mal za to, že exekučné konanie malo byť zastavené

v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojitosti s ustanovením § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku s tým, že k náhrade trov mal súd zaviazať oprávneného v nadväznosti
na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

K odvolaniu súdneho exekútora sa písomne vyjadril oprávnený 1/. Uviedol, že v danej veci uznesenie

vydal sudca a keďže v zmysle ust. § 58 v spojení s § 243b ods. 3 EP od 01.11.2013 nie je prípustné
odvolanie proti výroku o trovách exekúcie zastavenej podľa § 57 EP, má za to, že odvolaniu súdneho
exekútora nie je možné vyhovieť. Stotožňuje sa s rozhodnutím súdu v časti trov exekúcie, keďže má
za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a trovy exekúcie vo všeobecnosti platí povinný ( §
196 a 197 EP).

Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval,
či odvolanie súdneho exekútora bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom

oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný; iné
osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 201 O.s.p.
V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník, prípadne
vedľajší účastník. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v citovanom ustanovení §

37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého je súdny exekútor účastníkom konania len keď súd
rozhoduje o trovách exekúcie. V zmysle uvedeného ustanovenia súdny exekútor nie je účastníkom
konania ohľadne rozhodovania o zastavení exekúcie, a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie
je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto časti.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie
súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na
podanie odvolania nie je oprávnená. Odvolací súd sa odvolaním po vecnej stránke nezaoberal. Naviac,
aj v prípade, že by súdny exekútor bol oprávnený podať voči uvedenému výroku odvolanie, súdny
exekútor napáda dôvody rozhodnutia o zastavení exekúcie, proti ktorým v zmysle ust. § 202 ods. 4
O.s.p. odvolanie nie je prípustné.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že
ani v tejto časti odvolanie súdnym exekútorom nie je prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o

vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.

mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom

prípade však podal súdny exekútor odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri
2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to
znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo
s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované
zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade

trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané sudcom.

Z týchto dôvodov odvolací súd aj v tejto časti odvolanie súdneho exekútora odmietol, a to podľa § 218
ods. 1 písm. c) O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .