Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/194/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605209099
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7605209099.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 - pôvodne zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného
zboru v Košiciach, Košice, Kuzmányho 8, IČO: 00 151 866, proti povinnému X. J., Y.. XX.XX.XXXX, E.
C. Y. G., K.. U. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Exekútorský úrad
so sídlom vo Vranove Nad Topľou, Hronského 1811, pod sp. zn. EX 1964/05, o vymoženie 16,60 eur

(500,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému, Exekútorský úrad Vranov
nad Topľou, Hronského 1811, trovy exekúcie vo výške 61,93 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste evid. č. A. zo dňa 25.6.2003 vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Okresný

dopravným inšpektorátom Spišská Nová Ves, vydal dňa 11.8.2005 poverenie na výkon exekúcie pod
číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Exekútorský úrad so sídlom
vo Vranove nad Topľou, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 16,60 eur (500,- Sk), trov právneho
zastúpenia v exekúcii 29,71 eur (895,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na

zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor navrhol, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Dôvodom neprípustnosti exekúcie je uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 88
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) účinnom do 31.8.2008,
podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia

lehoty určenej na ich zaplatenie. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy
exekúcie vo výške 94,18 eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyúčtovanie
bolo súčasťou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

Podľa§238ods.1aods.2Exekučnéhoporiadku,konaniazačatépred1.septembrom2005sadokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až

3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1
sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 31.8.2005, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené
alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v znení
účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie.
Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej doby,

teda k zániku práva oprávneného, avšak vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa nestotožnil s právnou
kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor, keďže má za to,
že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku,
a to z dôvodu, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne
právne akty aplikácie práva vydané v priestupkovom alebo tzv. blokovom konaní - poznámka súdu) je

právnym následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí. Z exekučného titulu - bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. A. zo dňa 25.6.2003 mal súd preukázané, že povinnému bolo
uložené zaplatiť pokutu 16,60 eur (500,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do
15 dní odo dňa 25.6.2003, keďže blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku,
teda dňom 25.6.2003. Povinný mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 10.7.2003. Prvýkrát mohol oprávnený

právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 10.7.2003. Z uvedeného vyplýva, že
k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 10.7.2006 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda
pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona
o priestupkoch vypustení.

Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj
keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva
a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum),

preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci
novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré

by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do
účinnosti novely, resp.
po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty
za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa
zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať

rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 10.7.2006, prijatím novely v roku 2008 nemôže
toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.

Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť
ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych(§7ods.2aods.3zákonaopriestupkoch-ukladaniesankciíaochrannýchopatrení).
Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do

31.8.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada,

podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri
výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a
to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou
je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203

ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností -
zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému
nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie včas (viac ako 11 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto
procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej

na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie
exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

O trovách exekúcie súdneho exekútora teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku

a §§ 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 61,93 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) vyhlášky s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
v sume 6,64 eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (1 hod. a 6,64 eur),
za vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie (30 min.), vypracovanie vrátenia poverenia (10 min.)
a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania (15 min.). Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle

§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 13,28 eur (1 úkon a 3,32 eur)
spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného a zisťovanie majetku povinného (kataster). V rámci trov
exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v
sume poštovného 2,36 eur (poštovné 1 x 0,96 eur + 1 x 1,40 eur) za poštové služby. V rámci hotových

výdavkov súdneho exekútora súd priznal aj sumu 27,34 eur ako cestovné náhrady za pracovnú cestu
vykonanú dňa 26.6.2006 (Vranov nad Topľou - Spišská Nová Ves - Vranov nad Topľou) vyúčtovanú
podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Súd zároveň
priznal aj náhradu za stratu času podľa § 23 ods. 1 vyhlášky v sume 1,99 eur. Priznané cestovné náhrady
a náhrada za stratu času predstavujú polovicu skutočných náhrad z dôvodu, že pracovná cesta bola

vykonaná v dvoch exekučných veciach, teda súdny exekútor žiadal priznať len polovicu náhrad. Trovy
exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 51,61 eur bez DPH. Keďže
súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšiltrovy exekúcie o sumu 10,32 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané
trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 61,93 eur vrátane DPH.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony
prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho zaevidovanie (50 minút), keďže považuje tento úkon za
administratívne veľmi jednoduchý, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25
cit. vyhlášky. Ďalej súd nezapočítal do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie čas za úkony:
vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, keďže súd

mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd priznal za uvedené úkony súdnemu
exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd krátil minutáž úkonov vypracovanie
podnetu na zastavenie exekúcie z 50 min. na 30 min. a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania
z 30 min. na 15 min., keďže mal za to, že tieto úkony, aj vzhľadom na ich rozsah, v žiadnom prípade
nemohli trvať 50, resp. 30 minút ako uvádza súdny exekútor. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 0,83 eur

zažiadosťoudeleniepoverenia,keďžesúdnemalzexekútorskéhospisusp.zn.EX1952/05preukázané
doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské
služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby.
Rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové
služby vo výške 1,40 eur za vrátenie poverenia a 1,40 eur za vyúčtovanie exekúcie, keďže súdu je z

jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia a vyúčtovania v skončených exekučných
konaniach hromadne, teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. Ďalej súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,32 Eur označené ako hotové výdavky, keďže súd
nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym
exekútorom nevyhnutne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods.

1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do
exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy,
ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu
exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.