Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 12, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200311
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814200311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne Q. C., Z.. XX.

XX. XXXX, K. B. J. B. XXX, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova
8, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 10697/13
zo dňa 09. 12. 2013, ktorým bola uložená povinnosť účastníkovi rozhodcovského konania Q. C., Z.. XX.
XX. XXXX, K. B. J. B. XXX uhradiť sumu 228,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
23. 03. 2012 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 90,55 Eur, do troch dní od právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

2. Žalobu odôvodnila nasledovne:

3. Dňa 31.10.2011 žalobkyňa so žalovaným uzavrela Zmluvu o pripojení a v zmysle jej Všeobecných
zmluvných podmienok sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať riadne a včas cenu za žalovaným poskytnuté
telekomunikačné služby. Toho dňa so žalovaným uzavrela i Dodatok k zmluve o pripojení, na základe
ktorého bol žalobkyni odpredaný mobilný telefón značky Sony Ericsson Xperia X8 za zvýhodnenú
kúpnu cenu 1 Eur, ktorá bola určená za plnenie záväzku žalobkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby viazanosti a za plnenie záväzku platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Dodatok k zmluve o pripojení ako neoddeliteľná súčasť Zmluvy o pripojení obsahoval

rozhodcovskú doložku - spôsob riešenia sporov vzniklých medzi zmluvnými stranami prostredníctvom
rozhodcovského konania pred stálym rozhodcovským súdom. Počas trvania uvedeného zmluvného
vzťahusožalovanýmsažalobkyňaocitlavnepriaznivejfinančnejsituácii,ktorejnásledkombolaplatobná
neschopnosť žalobkyne, a preto z objektívnych dôvodov bola nútená porušiť svoju povinnosť hradiť
cenu telekomunikačných služieb riadne a včas. Žalovaný sa žalobou podanou dňa 29.07.2013 na stály
Rozhodcovský súd v Bratislave so sídlom Ventúrska 14, Bratislava voči žalobkyni domáhal zaplatenia
sumy 228,11 Eur s prísl. z titulu nezaplateného dlhu vzniklého za fakturačné obdobie 2011/11 - 2012/01

vo výške 84,11 Eur a z titulu náhrady škody vo výške 144,00 Eur vzniklej z dôvodu predčasného
ukončenia poskytovania služieb. Vyššie označený rozhodcovský súd konajúc rozhodcom Mgr. Andrejom
Gundelom svojim rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 10697/13 z 09.12.2013, právoplatným dňom
18.12.2013, jej uložil povinnosť do troch dní od jeho právoplatnosti zaplatiť žalovanému čiastku 228,11Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.03.2012 až do zaplatenia a povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 90,55 Eur.

4. Keďže s týmto rozhodnutím rozhodcovského súdu žalobkyňa nesúhlasí, rozhodla sa voči nemu brániť
žalobou o jeho zrušenie, pričom dôvody opiera o ust. § 40 ods. 1 písm. g) a j) zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní.

5. Žalobkyňa má za to, že povinnosť zaplatiť žalovanému čiastku 228,11 Eur spolu s 9 % ročným

úrokom z omeškania od 23.03.2012 až do zaplatenia uložená jej rozhodcovským rozsudkom nie je
dôvodná. Peňažný nárok priznaný žalovanému pozostáva jednak z istiny priznanej vo výške 84,11 Eur
predstavujúcej nezaplatenú cenu poskytnutých telekomunikačných služieb a jednak z istiny priznanej
vo výške 144,00 Eur titulom náhrady škody. Žalobkyňa nepoprela, že ako občan v hmotnej núdzi
neuhradila všetky jej vyúčtované „hovorné“ zo strany žalovaného, ale rozhodne namietla, že by mu
spôsobila akúkoľvek škodu a preto minimálne nárok priznaný žalovanému vo výške 144,00 Eur považuje

za neadekvátny. Náhrada škody vo výške 144,00 Eur údajne zodpovedá rozdielu medzi skutočnou
predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a zvýhodnenou cenou, za ktorú jej žalovaný mobilný
telefón poskytol. Žalovaný v žalobe podanej na rozhodcovský súd dňa 29.07.2013 nekonkretizoval,
kedy mu mala žalobkyňa spôsobiť túto škodu a rovnako táto skutočnosť nevyplýva ani z odôvodnenia
žalobkyňou napadnutého rozhodcovského rozsudku, čím bola žalobkyňa ukrátená na jej právach

prinajmenšom tým, že nie je možné náležite posúdiť, či nárok žalovaného už v čase uplatnenia na
rozhodcovskom súde nebol premlčaný. Preto žalobkyňa z opatrnosti vzniesla námietku premlčania a
žiadala, aby žalovanému bolo uložené preukázať, že kedy mu mala žalobkyňa spôsobiť túto škodu,
ako aj všetky podmienky jej vzniku v zmysle všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa §
420 Občianskeho zákonníka. Zároveň namietla aj výšku spôsobenej škody, ktorá v rozsudku nie

je nijako odôvodnená, namietla tiež nezohľadnenie amortizácie mobilných telefónov, pretože táto z
rozhodcovského rozsudku rovnako nevyplýva a pod. Žalobkyňa je toho názoru, že rozhodcovský
rozsudok čo do výroku o žalobkyni stanovenej povinnosti je potrebné považovať za nie dostatočne a
presvedčivo odôvodnený, pretože žalovaný v rozhodcovskom konaní nepreukázal, že by mu žalobkyňa
spôsobila škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V Dodatku k Zmluve o pripojení nie

je uvedené zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého by sa ako účastníci dohodli, že štandardnú (trhovú)
cenu mobilného telefónu vyčíslenú ku dňu uzavretia zmluvy by mala žalobkyňa žalovanému splatiť tak,
ako to vyplýva z rozhodcovského rozsudku a ako to uviedol i žalovaný v žalobnom návrhu podanom
na rozhodcovský súd dňa 29.07.2013. Navyše v Dodatku k Zmluve o pripojení sám žalovaný určil
kúpnu cenu mobilného telefónu zn. Sony Ericsson Xperia X8 vo výške 1,00 Eur, za ktorú žalovaný

žalobkyni telekomunikačné zariadenie i predal, preto rozhodnutie rozhodcovského súdu, keď zvyšnú
časť štandardnej kúpnej ceny mobilného telefónu priznal žalovanému, považuje za nedôvodné. Podľa
názoru žalobkyne za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalovaného tento
predáva mobilný telefón či iné komunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú škodu. Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu nie je následkom protiprávneho úkonu žalobkyne,

ktorý, nebol ani dostatočne preukázaný, ale bol výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobkyňou a
žalovaným. Žalovaný žalobkyni odpredal mobilný telefón za výhodnú akciovú kúpnu cenu, hoci mu bolo
zrejmé, že jeho skutočná cena v čase predaja je niekoľkonásobne vyššia, avšak si i napriek tomu so
žalobkyňou dojednal kúpnu cenu zníženú a takto zníženú cenu od žalobkyne i riadne obdržal. Tento
zmluvný konsenzus tým, že sa neplnili očakávania žalovaného, ktoré do ich zmluvného vzťahu vkladal,

nemôžebyťzjehostranyreparovanýprehodnotenímjehorozhodnutiaformouuplatnenejnáhradyškody.

6. Žalobkyňa namietala i platnosť rozhodcovskej doložky zakladajúcej právomoc rozhodcovského
súdu prejednávať a rozhodovať spory vzniklé z právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.
Predmetná Zmluva o pripojení vrátane jej Dodatku je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú uzatvára

dodávateľ - žalovaný vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky obsiahnuté priamo v zmluve,
prípadne vo všeobecných zmluvných (obchodných) podmienkach sú vopred pripravené bez možnosti
ich modifikácie. Na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská doložka upravuje riešenie sporov tak, že

„zmluvnéstranysadohodli,ževšetkyspory,ktorémedzinimivzniknúzovzájomnýchzmluvnýchvzťahov
existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti a spory s nimi súvisiace sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu
stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Týmto nie je dotknuté právožalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd SR podľa zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok“. Žalobkyňa si myslí, že jej ako spotrebiteľke bola týmto odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak by žalovaný podal

voči žalobkyni žalobu na rozhodcovskom súde, čo sa aj stalo. Znenie doložky výslovne uvádza, že nie
je dotknuté právo žalobkyne obrátiť sa na všeobecný súd, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo. Rozhodcovskú doložku žalobkyňa považuje za neprijateľnú,
nakoľko nebola s ňou ako spotrebiteľkou individuálne vyjednaná a bola žalovaným pripravená ako
súčasť vopred pripravenej zmluvy (v danom prípade Dodatku k zmluve), pričom žalobkyňa nemala

na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohla zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam. Ustanovenie o dojednaní rozhodcovskej doložky
považuježalobkyňazarozpornésoznením§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka,ktoréobchádza,
čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd vždy
prihliadať z úradnej povinnosti. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa záverom poznamenala, že ak
by právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne

neplatnom právnom úkone, tak aj rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom.

7. Žalobkyňa počas celého konania trvala na podanej žalobe z dôvodov uvedených v jej písomnom
vyhotovení. Na pojednávaní upresnila, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa §
40 ods. 1 písm. g/ a j/ Zákona č. 244/2002 Z.z., teda z toho dôvodu, že bola porušená zásada

rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Dodala tiež, že tým, že žalovaný sa domáha svojich
nárokov na rozhodcovskom súde, diskriminuje žalobkyňu, aby vec bola prejednaná na všeobecnom
súde, kde by sa žalobkyňa mohla brániť a uplatniť svoje spotrebiteľské práva.

8. Právny zástupca žalovaného v ústnom vyjadrení na pojednávaní konanom na tunajšom súde uviedol,
že so žalobou nesúhlasí. Namietal, že nie sú splnené podmienky na uplatnenie nároku žalobkyňou na
zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 Zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko v žalobe ako aj
v stanovisku žalobkyne podaného prostredníctvom právneho zástupcu sa nachádza právne posúdenie
veci nároku na náhradu škody rozhodcovským súdom. Poukázal na to, že ide o nárok, ktorý priznávajú

aj všeobecné súdy, pričom o tom môže predložiť aj príslušné listiny, dokonca aj vyslovený právny názor,
že nárok na náhradu škody žiadaný zo strany žalovaného je dôvodný. Právny zástupca žalovaného
ďalej poznamenal, že žalobkyňa namieta aj neplatnosť rozhodcovskej doložky, pričom nepredložila súdu
základnú listinnú zmluvu, na základe ktorej by bolo možné túto jej námietku posúdiť. Poukázal tiež na
to, že žalobkyňa v rozhodcovskom konaní bola nečinná, bola jej doručená výzva na žalobnú odpoveď,

na čo nereagovala.

9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - listinami zaslanými rozhodcovským súdom, rozhodcovským
rozsudkom Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 10697/13 zo dňa 09.12.2013, Zmluvou o pripojení
č. A5941418 zo dňa 31.10.2011, Dodatkom k Zmluve o pripojení č. A5941418 zo dňa 31.10.2011.

10. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 31.10.2011 uzatvorená zmluva o pripojení č. A5941418,
na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý účastnícky program a služby na telefónne číslo 0917168857,
za ktoré bola povinná riadne a včas platiť. Súčasne bol dňa 31.10.2011 medzi žalobkyňou a žalovaným
uzavretýajDodatokkZmluveopripojeníč.A5941418,ktoréhopredmetomboladohodastránnaaktivácii

účastníckeho programu resp. zmene účastníckeho programu, ako aj dohoda strán o predaji koncového
telekomunikačného zariadenia Sony Ericsson Xperia X8.

11. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení č. A5941418 zo dňa
31.10.2011. V zmysle bodu 3.12 Dodatku k zmluve o pripojení bolo dohodnuté, že okamihom

nadobudnutia platnosti Dodatku sa zmení znenie Zmluvy o pripojení ako celku a to tak, že všetky
spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv
uzavretých medzi nimi v budúcnosti a spory s nimi súvisiace sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských
súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s

návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd SR podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a preto
jej vyhovel v celom rozsahu.

13. Podľa § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.

januárom 2015, zostávajú zachované.

(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.
3 tým nie je dotknuté.

(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

14. Právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o pripojení a Dodatkom k predmetnej zmluve,
ktoré boli podpísané dňa 31.10.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia súd pri

posudzovaní nárokov žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný 09.12.2013
podľa vtedy platnej právnej úpravy na základe zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol na základe ustanovení
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase vydania rozhodcovského
rozsudku, teda do 31.12.2014.

15. Podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.

(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

16. Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

17. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.

18. Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

Ustanoveniatýkajúcesazrušeniarozhodcovskéhorozsudkunemôžuúčastnícirozhodcovskéhokonania
v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).

19. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

27. Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva o pripojení, ako aj jej Dodatok sú spotrebiteľskými zmluvami.
Žalovaný pri uzatváraní zmluvy postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňavystupuje v zmluve i Dodatku k nej ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu
jeho obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Zo zmluvy o pripojení i Dodatku je evidentné, že sú uzatvorené na pripravenom tlačive, do ktorého sú
vpísané údaje o žalobkyni a predmete zmluvy. Žalobkyňa nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných
zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy (a jej
Dodatku). Žalobkyňa teda mala možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu ako celok.

29. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.
j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na

obsah § 53 ods. 5 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

30. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo vyššie
uvádzanom bode Dodatku je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred

všeobecným súdom v prípade, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej
doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje
ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).

31. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie upravujúce rozhodcovskú doložku

je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného
zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

32. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že rozhodcovským rozsudkom priznaná suma 144,00 Eur nie je
dôvodná z titulu náhrady škody z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa mu spôsobila škodu
v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dodatku k zmluve o pripojení nie je uvedené
zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého by sa účastníci zmluvy dohodli, že štandardnú (trhovú) cenu

mobilnéhotelefónu/telekomunikačnéhozariadeniavyčíslenúkudňuuzavretiazmluvybyžalobkyňamala
splatiť tak, ako to uvádza žalovaný. V dodatku k zmluve o pripojení uzavretom medzi žalobkyňou a
žalovaným sám žalovaný určil kúpnu cenu mobilného telefónu zn. Sony Ericsson Xperia X8 vo výške
1,00 Eur, za ktorú cenu tento mobilný telefón žalobkyni predal, preto následne nie je dôvodné, aby si
uplatňoval zvyšnú časť štandardnej kúpnej ceny mobilného telefónu z titulu náhrady škody.

34. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa
znakyneprijateľnejpodmienky vzmysle§53ods.1OZajevsúlades§53ods.5OZabsolútneneplatná.

35. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku dospel k názoru, že je vydaný
v rozpore so zákonom.

36. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský

rozsudok ako celok zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. g) a j) Zákona 244/2002 Z.z. v platom znení
do 31.12.2014, nakoľko pri rozhodovaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania i všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Náhrada trov konania bola žalobkyni priznaná v rozsahu úspechu, to znamená v rozsahu 100 %.39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.