Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511201281
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8511201281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka

Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu AQUA-EKO, a.s., Lazaretská 3/A, Bratislava,
IČO: 36 716 341, zastúpený JUDr. Martinou Tekeliovou, Bijacovce 180, Bijacovce, proti žalovanému
Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Obec Nižné Ružbachy, Nižné Ružbachy 135, právne zastúpené Advokátska kancelária JUDr. Sidor,
s.r.o., Zdravotnícka 4373/6, Poprad, IČO: 36 866 156, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 3Cb/23/2011-498 zo dňa 25.6.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný a vedľajší účastník majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia. V dôvodoch rozsudku poukázal na to, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 30.000,- eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že dňa 9.3.2009
Krajský stavebný úrad v Prešove svojim rozhodnutím zrušil rozhodnutie obce Nižné Ružbachy o
zastavení konania o zmene územného rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Ružbašská Miľava a

vec vrátil na nové konanie. Od 16.3.2009, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, obec Nižné
Ružbachy neurobila žiaden procesný úkon, ani nevydala meritórne rozhodnutie. Dňa 1.9.2009 bola
medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou TERA-EKO, s.r.o uzavretá Zmluva o dielo na
dokončenie rozostavanej stavebnej časti stavby MVE Ružbašská Miľava - I. etapa. V nej si zmluvné
stránky, a to v čl. 8 bod 8.1.2. dohodli, že žalobca sa zaväzuje zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia
č. 801/1994 za účelom preukázania rozsahu a hraníc stavebného pozemku. Ďalej v článku 9 bod 9.2.
zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli za porušenie čl. 8. Zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 5 %

z ceny celého diela definovanej v čl. 4 bod 4.2. najviac však do výšky 30.000,- eur. Správny orgán
Obec Nižné Ružbachy nereagovala na výzvy žalobcu, upozornenie Krajského stavebného úradu v
Prešove, upozornenie prokuratúry, oznámenie o začatí trestného stíhania a v predmetnej veci nekonal.
Dňa 30.4.2010 si spoločnosť TERA-EKO, s.r.o. uplatnila voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
30.000,- eur a túto žalobca dňa 31.5.2010 uhradil. Teda nečinnosťou správneho orgánu Obce Nižné
Ružbachy vznikla žalobcovi škoda, ktorá pozostávala zo zaplatenej zmluvnej pokuty. Dňa 4.6.2010
žalobca uplatnil na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR nárok na náhradu škody, a to

žiadosťou o predbežné prerokovanie v zmysle § 15 zákona 514/2003 Z.z.. Z odpovede ministerstva
vyplýva, že nárok žalobcu neuznáva a nie je ochotné mimosúdne ho vysporiadať, tým lehota na
dobrovoľné splnenie márne uplynula. Z hľadiska naplnenia znakov zodpovednosti za škodu považoval
žalobca nečinnosť správneho orgánu za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom konať vo veci arozhodnúť. Z administratívneho spisu vedeného Obcou Nižné Ružbachy, č.j. 124/2008-161 vyplýva,
že nebolo vydané žiadne rozhodnutie správneho orgánu, teda procesné, ani meritórne vo veci samej
po dobu viac ako 12 mesiacov. Dňa 15.3.2010 Obec Nižné Ružbachy vydala rozhodnutie, ktorým

zamietla návrh na zmenu územného rozhodnutia o umiestnení stavby MVE a na základe podaného
odvolania žalobcu Krajský stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie Obce Nižné
Ružbachy v celom rozsahu. Ďalším pojmovým znakom zodpovednosti za škodu je vznik škody. V danom
prípade bola žalobcovi spôsobená majetková ujma v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku
žalobcu vo výške 30.000,- eur. Príčinná súvislosť je daná vzťahom medzi úkonmi žalobcu vo sfére

verejného práva a úkonmi vo sfére súkromného práva. Žalobca splnil všetky predpoklady na to, aby
Obec Nižné Ružbachy vydala zákonné rozhodnutie a žalobca v oblasti súkromného práva uzavrel
Zmluvu o dielo nadväzujúcu na stav, ktorý bol legitímne očakávaný ako výsledok konania vedeného
Obcou Nižné Ružbachy. Príčinná súvislosť medzi nečinnosťou a vzniknutou škodou je preukázaná
vzťahom úmyselnej nečinnosti Obce Nižné Ružbachy napriek existencii zákonného príkazu konať.
Výška škody žalobcu musela byť predvídaná Obcou Nižné Ružbachy ako možná. Obci museli byť

známe, ako aj cenové relácie, za ktorých žalobca stavbu ako takú objednal. Pre posúdenie škody
vzniknutej žalobcovi z titulu nesprávneho úradného postupu Obce Nižné Ružbachy je determinujúca
skutočnosť, že žalobca sa zaviazal k predloženiu, resp. zabezpečeniu úradného rozhodnutia, na ktoré
mal nárok a ktoré so zreteľom na časové súvislosti by vedel zabezpečiť, ak by správne konanie prebehlo
zákonným spôsobom aj s maximálnym predĺžením času konania. V danom prípade ide jednu z foriem

objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a
neexistujú liberačné dôvody na zbavenie sa tejto zodpovednosti s poukazom na § 3 ods. 2. Zákona o
zodpovednosti za škodu. Orgánom verejnej moci v danom prípade je orgán územnej samosprávy obec v
rámci naň preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku.
Orgánom konajúcim v mene štátu je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, keďže

vzniknutá škoda patrí do pôsobnosti tohto ministerstva v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z
o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy. Nesprávnosť postupu Obce Nižné
Ružbachy žalobca videl v tom, že v konaní vedenom pod č.j. 124/2008 správny orgán nepostupoval
dôsledne podľa ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a
svojvoľneuplatňovalnečinnosťvpredmetnomkonaní.Jehocieľombolorozhodnutieoumiestnenístavby

určiť stavebný pozemok a podmienky na umiestnenie stavby. Žalobca konštatoval, že ide o postup Obce
Nižné Ružbachy, ktorý je nesprávny a nezákonný. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

2. Súd v tejto veci vydal platobný rozkaz č.k. 3Cb/23/2011-42, proti ktorému žalovaný v zákonnej

lehote podal odpor. Tento odôvodnil tým, že nárok žalobcu na náhradu škodu neuznáva. Predpokladom
na úspešné uplatnenie takéhoto nároku musí byť splnenie kumulatívnych podmienok, a to nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Žalobca svoj nárok opiera o nevydanie, resp. nevydanie zmeny územného rozhodnutia, a na takéto
rozhodnutie neexistuje právny nárok. Aj v prípade, že by došlo k vydaniu rozhodnutia o územnom konaní

o umiestnení stavby, nie je garantované, že stavebník bude môcť uskutočniť stavbu. Stavbu môže
stavebník uskutočňovať iba na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré v tomto prípade
nebolo vydané. Teda žalobca ako vlastník stavby bez získania právoplatného stavebného povolenia
nemal dôvod na to, aby uzavrel Zmluvu o dielo s obchodnou spoločnosťou TERA-EKO, s.r.o., ktorá
ako zhotoviteľ mala byť dodávateľom stavebných prác na stavbu Malej vodnej elektrárne Miľava. Také

konanie možno nazvať ako predčasné a neuvážené zo strany žalobcu, a preto aj následky musí
znášať iba žalobca, pričom dodávku stavebných prác mohol vyriešiť aj inou formou zmluvy. Žalobca
je vlastníkom iba časti stavby, t.j. budovy, nie celej stavby a nie je stavebníkom, pretože pozemok pod
budovou nie je jeho vlastníctvom. Žalobca nebol ani navrhovateľom na vydanie územného rozhodnutia,
ale ním bola spoločnosť ROTOR. Teda aj podať návrh na zmenu pôvodného rozhodnutia o umiestnení

stavby môže iba ten subjekt, ktorý podal pôvodný návrh v zmysle § 41 ods. 1 Stavebného zákona.
K nečinnosti stavebného úradu uviedol, že ten bol postúpený aj prokuratúre z dôvodu preskúmania,
pretože v priebehu konania sa vyskytli viaceré skutočnosti, ako napríklad petície občanov proti výstavbe,
prebiehalo konanie o správnom delikte spáchanom žalobcom a ďalšími účastníkmi za nedovolenú
manipuláciu s vodným tokom. Išlo teda o objektívne prekážky, pre ktoré stavebný úrad nekonal, aj keď

mal, a to tak, že mal buď konanie prerušiť alebo zastaviť. Žalobca mal dostupné legálne prostriedky na
to, aby voči nečinnosti správneho orgánu zakročil skôr a dožadoval sa rozhodnutia v predmetnej veci
a nie až podaním v apríli 2010. Teda podľa žalovaného absentuje príčinná súvislosť medzi konaním
správneho orgánu, resp. jeho nečinnosťou a vznikom škody, ktorá bola dôsledkom nesplnenia záväzkovz dvojstranného právneho vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom. Štát nemôže niesť zodpovednosť
za rozhodnutie žalobcu, ktorý si dopredu objednal stavebné práce bez toho, aby mal právoplatné
stavebné povolenie a bez právneho postavenia stavebníka.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca sa domáha voči
žalovanému náhrady škody na tom skutkovom základe, že mal uzavretú Zmluvu o dielo a dodávku
stavebných prác s firmou TERA-EKO, s.r.o. a v nej si zmluvné strany dohodli okrem iného zmluvnú
pokutu, ktorú žalobca bol povinný zaplatiť za nesplnenie povinnosti včas a riadne zabezpečiť zmenu

územného rozhodnutia na malej vodnej elektrárni. Túto povinnosť žalobca nesplnil a z toho dôvodu
mu menovaná spoločnosť vyúčtovala zmluvnú pokutu vo výške 30.000,- eur, ktorú žalobca uhradil. V
danom prípade si žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 30.000,- eur, ktorá mu vznikla zaplatením
zmluvnej pokuty spoločnosti TERA-EKO, s.r.o. Z predložených dokladov mal súd za preukázané, že
spoločnosť TERA-EKO, s.r.o. faktúrou č. FV/10/04/06 zo dňa 30.4.2010 vyúčtovala žalobcovi zmluvnú
pokutuvovýške30.000,-eur,ktorábolasplatná dňa30.5.2010,aktorúžalobcauhradilnaúčetuvedenej

spoločnosti. Táto zmluvná pokuta bola účtovaná v zmysle bodu 9.2 Zmluvy o dielo č. 0109/2009/01.
Podľa tvrdenia žalobcu išlo o zmluvnú pokutu za nesplnenie bodu 8.1.2. zmluvy o dielo. Z uvedených
skutočností vyplynulo, že majetok žalobcu sa znížil o zaplatenú zmluvnú pokutu, avšak zdôraznil, že išlo
o plnenie na základe zmluvného záväzku dvoch právnických osôb na základe obchodnoprávnej zmluvy
uzavretej medzi nimi, konkrétne Zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta síce bola účtovaná v súlade so Zmluvou

o dielo, ale bola účtovaná v maximálnej prípustnej výške a presahovala dohodnutých 5 % z ceny diela. V
bodoch8.2.až8.4.sapritomžalobcazaviazalzabezpečiťzmenyrozhodnutí,resp.lehôt,ktorézávisiaod
konania a rozhodnutia správnych orgánov, teda nie priamo od žalobcu. Súd zdôraznil, že žalobca sa voči
tejto zmluvnej pokute žiadnym spôsobom nebránil, nevyužil moderačné právo, ale túto uhradil. Žalobca
sa neriadil dôsledne § 415 a 417 ods. 1 OZ a ani sa nepokúsil o moderáciu zmluvnej pokuty uplatnenú

v maximálne výške za porušenie povinnosti, ktorú priamo nemohol ovplyvniť. Ak by súd aj pripustil, že
škoda vznikla skutočne vo výške zaplatenej zmluvnej pokuty na vyhovenie návrhu žalobcu absentuje
splnenie poslednej podmienky, a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia,
teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená,

že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná, len vtedy, ak by škoda pri
absencií nezákonného rozhodnutia nevznikla, musí teda isť o priamu, nielen sprostredkovanú príčinu
vzniku škody. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Súd
ďalej poukázal na skutočnosť, že z predloženej faktúry č. FV/10/04/06 zo dňa 30.4.2010 fakturovanej
spoločnosťou TERA-EKO, s.r.o. nevyplýva, za aké porušenie povinnosti žalobcu je zmluvná pokuta

uplatnená. V zmysle bodu 9.2. Zmluvy o dielo si žalobca a spoločnosť TERA-EKO, s.r.o. dohodli, že ak
sa niektoré z vyhlásení objednávateľa uvedené v čl. 8 zmluvy ukáže ako nepravdivé po uzavretí zmluvy
kedykoľvek počas jej trvania, alebo ak objednávateľ poruší niektorú zo svojich povinnosti definovaných v
čl. 8 zmluvy a objednávateľ napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu zhotoviteľa nezjednal
nápravu, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 5 % z ceny diela

definovanej v čl. 4. bod 4.2. zmluvy, najviac však do výšky 30.000,- eur. V bode 8.1.1 pritom žalobca
vyhlásil, že je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby MVE Ružbašská Miľava, v bode 8.1.2. sa
žalobca zaviazal včas a riadne zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia č.j. 801/10994Pa zo dňa
16.2.1995 o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Miľava“, v bode 8.1.3. sa žalobca zaviazal
včas a riadne zabezpečiť zmenu lehoty na dokončenie stavby a v bode 8.1.4. sa zaviazal v čas

a riadne zabezpečiť povolenie zmeny stavby pred dokončením príslušným správnym orgánom, ak
počas výstavby vznikne odôvodnená potreba vykonania zmien stavby MVE Ružbašská Miľava - 1.
etapa. Za takéhoto stavu súd nemal preukázané, že by zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v súvislosti
s porušením bodu 1.1.2. Zmluvy o dielo, teda, že táto vznikla v príčinnej súvislosti s nekonaním obce
Nižné Ružbachy v konaní týkajúcom sa zmeny umiestnenia stavby MVE Ružbašská Miľava. Uvedené

konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, že stavebné povolenie bolo podľa čl. 2.2. Zmluvy o dielo platné
do 31.12.2009, teda skutočne zmluvná pokuta vyúčtovaná v apríli 2010 sa mohla sa týkať aj nesplnenia
inej povinnosti žalobcu. Ak by aj súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta by sa mala týkať porušenia
povinnosti žalobcu zabezpečiť zmenu rozhodnutia o umiestnení stavby, ani za tohto stavu by súd nemal
preukázanú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca sa

zaviazal zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia č.j. 801/1994Pa zo dňa 16.2.1995 o umiestnení
stavby „Malá vodná elektráreň“. Zmluvná pokuta je jedným z osobitných inštitútoch záväzkového práva
na zabezpečenie záväzkov. Postihuje dlžníka v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti. Z toho vyplýva,
že sa predpokladá existencia hlavného záväzku, ktorý je platný. Dojednanie o zmluvnej pokute mápreto povahu vedľajšieho záväzku. Vzťah medzi hlavným a vedľajším záväzkom je charakterizovaný
jednak obsahovou podmienenosťou, jednak časovou podmienenosťou. V danom prípade je zrejmé, že
záväzky žalobcu upravené v bode 8.1.2. až 8.1.4. sa netýkajú priamo hlavného predmetu Zmluvy o dielo.

Zabezpečenie zmeny rozhodnutí alebo lehôt, pri ktorých sa vyžaduje rozhodnutie správnych orgánov
nemožno v žiadnom prípade považovať za zabezpečenie zmluvných povinnosti týkajúcich sa hlavného
predmetu Zmluvy o dielo. Ak by aj išlo o zmluvnú pokutu za nezabezpečenie rozhodnutia o zmene
umiestneniastavbyMVE,nastavbujevydanéprávoplatnéstavebnépovolenieatakistobolorozhodnuté
o umiestnení stavby. Teda spoločnosť TERA-EKO, s.r.o. mohla vykonávať práce na dostavbe MVE, čo v

konečnom dôsledku aj vykonávala od septembra 2009 do marca 2010. Uvedená skutočnosť vyplynula
z výpovede riaditeľa spoločnosti TERA-EKO, s.r.o. V súvislosti so zabezpečením tohto rozhodnutia súd
konštatoval, že rozhodnutie stavebného úradu o zmene umiestnenia stavby ma charakter správneho
rozhodnutia, ktoré sa vydáva na základe kogentných ustanovení verejného práva, ktoré nemožno
legitímne prenášať do záväzkových vzťahov. Naviac na vydanie rozhodnutia podľa predstavy účastníka
nie je právny nárok. Súd nespochybňuje, že správne orgány majú postupovať v súlade so zákonnými

predpismi v rámci posúdenia určitého návrhu však v závislosti od preukázaných okolnosti toho ktorého
prípadu rozhodujú samostatne a nezávisle. Návrhu účastníka preto nemusia vyhovieť a už vôbec
nemožno určiť dátum právoplatného skončenia vecí, keďže okrem možnosti odvolania proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu a prípadne ďalšieho konania po rozhodnutí odvolacieho orgánu
prichádza do úvahy aj prerušenie konania. Viazať preto zmluvnú pokutu v súkromnoprávnom vzťahu na

nesplnenie povinnosti závislosti od verejnoprávneho konania a rozhodnutia správneho orgánu nemožno
podľa názoru súdu prenášať na štát. Aj v tomto prípade potom platí, že žalobca nekonal v súlade s § 415
OZ. Ak s takto koncipovanou zmluvnou podmienkou súhlasil, hoci si musel byť vedomý, že jej splnenie
nezávisí od neho, jej následky musí znášať sám. Vzhľadom na tieto skutočnosti návrh súd zamietol. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ ide o právne hodnotenie veci súd citoval

ustanovenie § 3 ods. 1, 2, ustanovenie § 9 ods. 1, 2, ustanovenie § 15 ods. 1, ustanovenie § 16 ods.
1, ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ďalej ustanovenie § 140 zákona č. 50/1976 Z.z o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku, ustanovenie § 49 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodu uvedeného v §
205 ods. 2 pís. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí a z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazoch k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok spočíva na nesprávnom
právnom posúdených veci, a to v otázke existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Podľa žalobcu škoda vo forme zmluvnej
pokuty bola priamym následkom nesplnenia povinnosti žalovaného konať v as a riadne v prebiehajúcom
správnom konaní o návrhu žalobcu o zmene územného rozhodnutia. Ak by žalovaná viedla správny
úradný postup, vydala by rozhodnutie vo veci, či už pozitívne alebo negatívne, žalobcovi by nevznikla
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Povinnosť žalobcu spočívajúca v predložení rozhodnutia správneho

orgánu bola priamo závislá od správneho úradného postupu. Priamy vzťah medzi porušením povinnosti
správnym orgánom a vznikom škody je zjavný zo skutočnosti, že splnenie povinnosti uvedenej v Zmluve
o dielo - predloženie rozhodnutia o zmene územného rozhodnutia v danom štádiu správneho konania
bolo výlučne závislé od postupu žalovaného. Nevydanie rozhodnutia správnym orgánom v zákonom
ustanovenej lehote ako príčina mala priamo za následok vznik škody u žalobcu spočívajúcej zaplatením

zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že nesprávny úradný postup žalovaného
a žalobcom požadovaná škoda sú vo vzájomnom a bezprostrednom pomere príčiny a následku. To,
že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná dodávateľom stavebných prác vo vzťahu k žalobcovi na základe
porušenia povinnosti v bode 8.1.2. Zmluvy o dielo vyplynulo z dokazovania, a to z výpovede svedka
N.. Y. P.. Skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že nemal za preukázané, že by zmluvná pokuta

bola vyúčtovaná v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti podľa bodu 8.1.2. Zmluvy o dielo právne
neobstojí. Rozsudok je z tohto hľadiska pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Nesprávny právny
záver súdu prvého stupňa videl žalobca aj v posúdení zásady predchádzania vzniku škody tak, ako ju
definuje § 415 OZ. Žalobca k tomu uviedol, že škoda ako jeden z predpokladov zodpovednostného stavu
nemusíbyťpreukázanáprávoplatnýmsúdnymrozhodnutím.Žalobcapoukázalďalejnato,žesúdprvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Bez akéhokoľvek
zdôvodneniasasúdprvéhostupňapriklonilkvyjadreniužalovaného,žežalobcamalvydanéprávoplatné
stavebné povolenia, a preto mohla spoločnosť TERA-EKO, s.r.o. vykonávať práce na dostavbe MVE.
Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s vykonaním dôkazom, a to výpoveďou svedka N.. Y. P., z ktorejvyplynulo, že územné rozhodnutie nebolo v poriadku, aby mohli pokračovať v stavebných prácach.
Konečné rozhodnutie vo veci bolo vydané Krajským stavebným úradom v Prešove dňa 2.9.2010 bez
toho, aby bol žalobca vyzvaný na predloženie ďalších dokladov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že suma podkladov predložených k návrhu na zmenu územného rozhodnutia už v štádiu konania
pred správnym orgánom prvého stupňa bola dostatočná na to, aby aj správny orgán prvého stupňa
vydal vo veci rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu nemôže byť ako podnikateľské riziko posudzovaná
otázka vydania, či nevydania rozhodnutia v správnom konaní, nakoľko postup správnych orgánov je
upravený predpismi verejného práva, kde správny orgán nie je v rovnocennej pozícii k navrhovateľovi

a účastníkom správneho konania. Pri tomto vertikálnom vzťahu sa žalobca musí odôvodnene spoliehať
na zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorú však nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak by
pod pojem riziko podnikania malo byť zaradené získanie, či nezískanie akéhokoľvek verejnoprávneho
oprávnenia znamenalo by to, že žiadny investor by nepristúpil k realizácii diela. Získanie, či nezískanie
verejnoprávneho oprávnenia nemožno podradiť pod pojem riziko podnikania, pretože jeho získanie je
viazané na vopred určené zákonné podmienky, ktoré sú nemenné od prípadu k prípadu na rozdiel

od podmienok, na ktorom je premenlivá otázka ponuky a dopytu. Žalobca navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a jeho návrhu vyhovieť, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť. Žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní proti napadnutému rozsudku neuviedol žiadne nové
skutočnosti ako tie, ktoré už v konaní uviedol, a ktoré boli podkladom k vydaniu napadnutého rozsudku.
Žalovaný sa k uvedeným skutočnostiam ústne aj písomne vyjadril v priebehu konania, tieto sú súčasťou
spisovej dokumentácie vo veci, a teda sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa,
ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby.

6. Vedľajší účastník po vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý
rozsudok vedľajší účastník považoval za vecne správny a osvojil si aj dôvody uvedené v rozsudku.
Odôvodnenie rozsudku je v plnom rozsahu v súlade so starou rímskou zásadou „alteri stipulari nemo

potest“, teda „nikto nemôže zaviazať druhého svojim prejavom vôle“, čo znamená, že právny úkon
medzi dvoma v zásade nemôže založiť povinnosť tretej osoby. Preto záver súdu prvého stupňa na
strane 15 odôvodnenia rozsudku spočívajúci v tom, že viazať preto zmluvnú pokutu v súkromnoprávnom
vzťahu na nesplnenie povinnosti závislej od verejnoprávneho konania a rozhodnutia správneho orgánu
nemožno prenášať na štát, je úplne správny. V tejto súvislosti je správny záver súdu, že medzi

postupom Obce Nižné Ružbachy a škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi nie je príčinná súvislosť.
Tento záver súdu prvého stupňa je preskúmateľný dôvodmi uvedenými v odôvodnení. Aj rozhodovacia
prax súdov v podobných veciach je v súlade s uvedenou zásadou. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava sp.zn. 15C/30/2011, podľa ktorého zmluva je dohoda medzi
dvoma právnickými osobami bez akéhokoľvek zákonného limitu, a preto škoda navrhovateľovi nevznikla

porušením povinnosti stavebného úradu, ale išlo o prirodzené riziko vyplývajúce z podnikania. Pritom
žalobca plnil bez toho, aby na základe prevencie, teda bez zásady predchádzania vzniku škody, využil
moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka, čo súd vyhodnotil tak, že skutočná výška škody
nebola preukázaná, resp. jej výšku sa navrhovateľ ani len nepokúsil moderovať. Zmluvná pokuta má
charakter dohody medzi účastníkmi a nemá charakter zákonnej povinnosti, a preto takúto škodu na

základedohodynemožnoprenášaťnaštát.ĎalejpoukázalajnarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave
sp.zn. 14C/277/2011 v obdobnej veci, v ktorej sa zaoberal vzťahom príčiny a následku, ktorý má byť
priamy a bezprostredný a že nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym morálnym postupom
a škodou vzniknutou zapleteným zmluvnej pokuty, pričom dospel k závere, že „zaplatenie zmluvnej
pokuty nemôže byť škodou spôsobenou rozhodnutím orgánu štátnej správy“. Argumentácia žalobcu,

že škoda vo forme zmluvnej pokuty bola priamym následkom nesplnenia povinnosti žalovaného nie
je správna. Vedľajší účastník zdôraznil najmä, že zhotoviteľ realizoval dielo na základe právoplatného
stavebného povolenia a v súlade s týmto povolením mu nič nebránilo dielo zrealizovať. Táto skutočnosť
je preukázaná obsahom zmluvy v oddieloch, a to znením čl. 2. Predmet plnenia bod 2.2. „dielo
bude zhotovené podľa platných predpisov a noriem v súlade s rozhodnutím č.j. 9901778/Vod/Bo zo

dňa 22.1.2000“. Vedľajší účastník podotkol, že územné rozhodnutie je len rozhodnutím o umiestnení
budúcej stavby na realizáciu, ktorej je nevyhnutné stavebné povolenie. Územné rozhodnutie samo
o sebe nikoho neoprávňuje realizovať stavbu bez stavebného povolenia. Zdôraznil, že v stavebnom
povolení boli presne definované pozemky, na ktorých má byť dielo realizované, a preto argumentáciažalobcu, že vznikli pochybnosti o rozsahu pozemku, na ktorom je stavba umiestnená nie je správna.
Pritom predmetom konania územného rozhodnutia nebolo upresnenie pozemkov, na ktorých bola
stavba pôvodným územným rozhodnutím umiestnená, ale ako vyplýva z návrhu na zmenu územného

rozhodnutia navrhovaná zmena sa týkala stavby „Zdrž - Ružbašská Miľava“, t.j. druhej etapy - zátopy
územia. V tejto súvislosti tvrdenie svedka N.. P., že územné rozhodnutie nebolo v poriadku, aby mohli
pokračovať v stavebných prácach je vytrhnuté z kontextu celej jeho výpovede, keď v ďalšej časti jeho
výpovede uviedol, že len na základe územného rozhodnutia nie je možné realizovať stavbu. Vedľajší
účastník podotkol, že dielo, ktoré bolo realizované sa týkalo len prvej etapy výstavby objektov MVE a

nie územného konania, v ktorom sa rozhodovalo o umiestnení zátopového územia nad haťou. Žalobca
v odvolaní argumentuje tým, že ak by vedľajší účastník vydal rozhodnutie vo veci, či už pozitívne
alebo negatívne, žalobcovi by nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Táto argumentácia žalobcu
vyznieva úplne paradoxne a touto argumentáciou sa žalobca priznal k tomu, že na realizáciu stavby
neboli potrebné žiadne zmeny územného rozhodnutia, keď podľa jeho tvrdenia mohlo byť rozhodnutie
aj negatívne, t.j. rozhodnutie mohlo byť zamietavé, a teda priznal, že pre ďalšiu realizáciu diela by ani

pozitívne ani negatívne rozhodnutie nemalo žiaden význam, a teda zmluvnou pokutou za porušenie
povinnosti zabezpečiť vydanie územného rozhodnutia nemohlo byť vôbec zabezpečené splnenie
hlavného záväzku. Vedľajší účastník nad rámec z odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na
to, že súd mal za preukázané aj to, že žalobca vôbec nepodal žiaden návrh na zmenu územného
rozhodnutia, ktorým by mali byť odstraňované pochybnosti o rozsahu pozemku ,na ktorom je stavba

umiestnená. Žalobca si teda vôbec nesplnil povinnosť podať takýto návrh na zmenu územného
rozhodnutia, pretože je preukázané, že predmetom konania o zmenu územného rozhodnutia v konaní
vedenom pod č. 124/2008 bola ostatná časť stavby, a to vodná zdrž „Zdrž - Ružbašská Miľava“, teda
konanie sa týkalo zátopy územia nad haťou MVE a netýkalo sa zmien umiestnenia stavby MVE, t.j. hať a
ďalšíchfunkčnesúvisiacichstavebnýchobjektov,ktorýchčasťbolapredmetomZmluvyodielo.Zatakejto

dôkaznej situácie za porušenie zmluvnej povinnosti zodpovedá výlučne žalobca bez toho, aby bolo
potrebné skúmať, či úradný postup vedľajšieho účastníka v konaní, predmetom ktorého boli iné zmeny
územného rozhodnutia bol správny. Teda medzi postupom Obce Nižné Ružbachy v konaní vedenom
podč.124/2008azmluvnoupovinnosťou,kuktorejsazaviazalžalobcaniejeabsolútnežiadnasúvislosť.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmluvná povinnosť, ktorú na seba prevzal žalobca

nezabezpečovala splnenie hlavného záväzku, t.j. výstavbu objektu SO01 hať a v súvislosti s realizáciou
tohto stavebného objektu neprebiehalo ani žiadne konanie o zmene územného rozhodnutia. Žalobca
na seba prevzal povinnosť, ktorú nesplnil, táto povinnosť bola nesplniteľná lebo jej pozitívne splnenie
záviselo od rozhodnutia správneho orgánu, a preto musí sám niesť zodpovednosť za jej porušenie a
za sankciu, ktorú zaplatil, hoci nemusel lebo povinnosť, ktorú na seba prevzal nemala vo vzťahu k

predmetu Zmluvy o dielo žiadnu hodnotu ani význam a prípadne sa mohol brániť proti jej zaplateniu a v
súdnom konaní využiť moderačné právo súdu, čím porušil prevenčnú povinnosť predchádzať škodám.
Je správny záver súdu prvého stupňa v tom, že žalobca sa zaviazal zabezpečiť zmeny rozhodnutí, ktoré
závisia od konania a rozhodnutia správnych orgánov, teda nie žalobcu. Správne sú aj úvahy súdu prvého
stupňa v tom, že dojednanie záväzku, pre porušenie ktorého mala byť vyúčtovaná zmluvná pokuta, nie

je dostatočne určité a zrozumiteľné, aj keď sa bližšie tým súd nezaoberal, ale za dôležité považoval,
že stavba MVE bola už rozostavaná a podkladom pre ďalšie pokračovanie v prácach bolo stavebné
povolenie.

7. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec, v medziach ktorých

sa žalobca odvolal a bez nariadenia pojednávania rozhodol tak, že podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací súd tu v tejto súvislosti uvádza, že jeho postup sa riadil
ustanovením § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právne účinku úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané pred

týmto dátumom. Podanie odvolania žalobcom treba považovať za právo, ktoré vzniklo podľa doterajších
právnych predpisov, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom v danom prípade je treba
aplikovať aj princíp legitímneho očakávania daný právnou úpravou účinnou v čase podania odvolania
princípom právnej istoty.

8. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p poukazuje na to, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie
správnosti ako aj v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, ak aplikoval príslušne ustanovenia zákona č. 514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Správne vychádzal z toho, že
zodpovednosť štátu prichádza do úvahy, len v prípade, ak škoda bola spôsobená orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, a to nezákonných rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným

pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
alebo nesprávnym úradným postupom. Správne dospel k záveru, že v danom prípade nebolo vydané
ani nezákonné rozhodnutie ani nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, resp. že takýto nesprávny
úradný postup nie je v príčinnej súvislosti so škodou. Nie je náležitá námietka žalobcu, že rozsudok
z hľadiska nedostatku dôvodov je nepreskúmateľný. Naopak súd prvého stupňa správne reagoval na

všetky námietky žalobcu a vyvodil aj správny právny záver.

9. Odvolací súd predovšetkým považuje za rozhodujúcu tú skutočnosť, na ktorú upozornil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku, že rozhodnutie stavebného úradu o zmene umiestnenia stavby ma
charakter správneho rozhodnutia, ktoré sa vydáva na základe kogentných ustanovení verejného práva,
ktoré nemožno legitímne prenášať do záväzkových vzťahov. Nemožno preto platne dohodnúť zmluvnú

pokutu v súkromnoprávnom vzťahu a túto viazať na splnenie povinnosti závislej od verejnoprávneho
konania a rozhodnutia správneho orgánu. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvého stupňa zákonné
a vecne správne, subjekt súkromného práva sa nemôže inému subjektu súkromného práva zaviazať
na zabezpečenie rozhodnutia, dokonca rozhodnutia s konkrétnym výsledkom, ktoré ma vydať správny
orgáno vo verejnoprávnom konaní. Takáto viazanosť a takýto záväzok nemôže byť platne dohodnutý, a

preto aj jeho porušenie nemožne byť sankcionované zmluvnou pokutou.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil pomerom hlasov 3 : 0.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je odvolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) až b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 420 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí ak je:

a) dovolateľom je fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorú za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odbornou organizáciou, a
ak zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).