Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 1, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203377
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316203377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: V. I., T.. XX.XX.XXXX, R. T. X. XXX, o
zaplatenie 337,09 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 227,69 eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne od
3.10.2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 7,02 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 29,60
eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 337,09 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

2.Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril tri zmluvy, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky a na základe ktorých vypožičal odporcovi 3 kusy SIM kariet, ktoré mu umožňujú
využívať telekomunikačné služby. Za odpredané mobilné telefóny zn. Nokia Lumia 610 White mu mala
vzniknúť škoda vo výške 43,81 eur, zn. Samsung Galaxy Mini 2 white vo výške 41,22 eur, zn. Nokia

300 vo výške 24,37 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilné telefóny
za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za
tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 232,69 eur . Pokusom o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX
oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a

vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zoslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo
výške 5,- eur odpísaná. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou
pohľadávky. Preto si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od XX.XX.XXXX. Na základe
uvedeného navrhovateľ podal na súd návrh a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 337,09 eur,
z toho za neuhradené služby vo výške 227,69 eur a titulom uplatnenej škody sumu 109,40 eur, ako aj
na zaplatenie úroku z omeškania z uvedených súm a na náhradu trov konania.

3.Na pojednávanie nariadené na S. X.X.XXXX sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nedostavili,
pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Navrhovateľ a jeho právny
zástupca svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX.4.Odporca na pojednávaní uviedol, že vec necháva na rozhodnutie súdu.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým
s návrhom, jednotlivými zmluvami o pripojení, dodatkami k zmluvám, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pokusom o pokonávku, jednotlivými
faktúrami, a zistil tento skutkový stav.

6.Navrhovateľ uzatvoril s odporcom tri zmluvy o pripojení, na základe ktorých vypožičal odporcovi 3 kusy
SIM kariet, ktoré umožnili odporcovi využívať poskytované služby zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ
odpredal odporcovi podľa dodatku k zmluvám tri mobilné telefóny, a to za akciovú cenu.

7.Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení sú všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange

Slovensko, a.s.

8.Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi poskytnuté služby vo výške 232,69 eur.

9.Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č.

610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

10.Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý

druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený
čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

11.Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

12.Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa súd má za dostatočne preukázané, že
medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o pripojení, na základe ktorých navrhovateľ

poskytol odporcovi služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej
kontrolecenuslužieb,pretožecenabolajasneazrozumiteľnedohodnutáazúradnejmociexoffonezistil
ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd návrhu v
časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 227,69 eur vyhovel, pretože odporca ako dlžník má
povinnosť zaplatiť cenu služieb.

13.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

14.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15.V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

16.Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 227,69

eur, a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa
ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 8,05 % ročne je v súlade
s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho navrhovateľ uplatňoval.17.Povykonanomdokazovanívšaksúdnávrhzamietolvčastizaplatenianáhradyškodyvovýške109,40
eur.

18.Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednostipodľaust.§420Občianskehozákonníkajeprotiprávnyúkon, spôsobenieškody,príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

19.Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. §
420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady

záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

20.Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

21.V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu
navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti.

22.Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v článku 4.1 (doba

platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1
týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú
podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

23.Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy
uzatvorenej v písomnej podobe.

24.Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

25.V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb nepreukázal, ani zo strany odporcu súd nemal preukázané, že by takúto listinu od
navrhovateľa obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo,
a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušil, čím nie je daný predpoklad vzniku

škody protiprávnym úkonom.

26.Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27.Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

28.Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

29.Podľa navrhovateľa vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnejpolitiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný
teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom

(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus môže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo.

30.S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik
škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom
záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

31.Na základe uvedeného súd návrh zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 109,40 eur,

a to spolu aj s úrokom z omeškania.

32.O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33.V časti o zaplatenie 227,69 eur (67,55 % žalovanej sumy) súd návrhu vyhovel, čo predstavuje
úspech navrhovateľa na jednej strane a neúspech odporcu na druhej strane. V časti o zaplatenie 109,40
eur (32,45 % žalovanej sumy) však súd návrh zamietol, čo predstavuje úspech odporcu a neúspech
navrhovateľa. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší navrhovateľ,

ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho v úspechu v konaní, a
to v rozsahu 35,10 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

34.Pri plnom úspechu by navrhovateľovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 20 eur. Z tejto
sumy 35,10 % predstavuje 7,02 eur a túto sumu súd aj priznal navrhovateľovi titulom náhrady súdneho

poplatku.

35.Ďalej navrhovateľovi pri plnom úspechu by patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 84,34
eur (2x hlavný úkon po 26,56 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2x
paušálpo8,58eur+20%DPH),vypočítanýchpodľavyhláškyč.655/2004Z.z.Zuvedenejsumy35,10%

predstavuje 29,60 eur a túto sumu súd priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.