Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216209051
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216209051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého J. O., L.. XX.X.XXXX, X. T. M. Ú. G., D.B. E. S. O. T., D. L. Č.. X, T., L.
L. M. F. O., L.. X.XX.XXXX, P. J. E. T. L. A. T. Č.. X, X. I.. E. P., S.Á. D. D. E. T., L. A. J. Č.. X, X. Ú. C.
C. W. D., L.. X.X.XXXX, P. J. E. T. L. A. N. Č.. XX, v konaní o úprave styku matky s maloletým takto

r o z h o d o l :

Upravuje styk matky s maloletým J.Í. O., L.. XX.X.XXXX tak, že matka je oprávnená a povinná sa s
maloletým stretávať každý týždeň od piatku od 17-tej hodiny do nedele do 14-tej hodiny s tým, že matka
si dieťa bude v stanovenom čase preberať pred miestom bydliska otca a maloletého a v určenom čase
po ukončení stretnutí matka odovzdá otcovi maloletého pred miestom bydliska otca a maloletého a otec

maloletého na stretnutia maloletého s matkou riadne pripraví, v stanovenom čase pred svojim bydliskom
matke dieťa riadne odovzdá a následne v stanovenom čase pred miestom svojho bydliska maloletého
od matky riadne prevezme.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec maloletého J. doručil tunajšiemu súdu dňa 13.4.2016 návrh, ktorým žiadal o úpravu styku matky
s maloletým tak, aby matka bola oprávnená sa s maloletým stretávať každý týždeň od piatku od 17.hod
nedele do 14.hod s tým, že otec pripraví maloletého na stretnutie, odovzdá maloletého matke v mieste

jeho bydliska v určenom čase, po ukončení styku matka maloletého odovzdá v určenom čase v mieste
bydliska otca, ktorý návrh otec odôvodňoval tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 27P 108/2012
zo dňa 19.9.2012 maloletý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti na základe zistení, že rodičia
dieťaťa neboli manželmi, nežili v spoločnej domácnosti, otec s maloletým mal dobrý vzťah, ďalej udával,
že pre starostlivosť o maloletého má vytvorené materiálne podmienky, je zamestnaný, v zamestnaní
dosahuje dobrý príjem, spĺňa osobné, emocionálne, mravnostné predpoklady pre výchovu maloletého i
jeho správnu orientáciu, v jeho byte maloletý má vyčlenenú samostatnú izbu, riadne zariadenú, on sám s

maloletým má veľmi dobrý vzťah, zabezpečil maloletému predškolské zariadenie, aby mal dobrý základ
preškolu,doktorejnastupujevseptembri2016;zverenímmaloletéhodojehostarostlivostimatkevzniklo
osobitné právo s maloletým sa stretávať a tým sa spolupodieľať na výchovnom pôsobení na maloletého,
k matke má maloletý kladný postoj, túto rešpektuje ako matku, otec sám si je vedomý, že k optimálnemu
vývoju dieťa potrebuje otca aj matku, uznáva rolu matky, jej dôležitosť v živote maloletého; doposiaľ
sa s matkou vedel dohodnúť na stretávaní sa maloletého s ňou, ale v poslednom čase dochádzalo ku
konfliktom, on vždy ustúpil, aby dieťa nebolo zbytočne vystavované neurotizácii, ale v poslednom čase

matka začala využívať to, že otec radšej ustupuje, ako by sa s ňou mal hádať, matka nerešpektuje,
že otec má maloletého zvereného do osobnej starostlivosti, že ona má právo na stretávanie sa s
maloletým, čo je užším ako osobná starostlivosť, dochádza k tomu, že maloletý je dlhodobo u matky,
čo presahuje rámec stretnutí, alebo matka za ním prichádza do predškolského zariadenia, odkiaľ hovyberie a následne maloletý je u nej celé dni, čo matka odôvodňuje citovou naviazanosťou maloletého
na ňu; matka má vo vlastníctve byt, kde býva spolu so svojou staršou 16-ročnou dcérou K. z jej prvého
manželstva, ktorá vynecháva vyučovacie hodiny, kvôli čomu matka maloletej má nepríjemnosti, matka

výchovu dcéry nezvláda a preto otec vyjadril obavu a do budúcna aby rovnako to nebolo aj s maloletým
J., ak matka nebude schopná ho pripravovať do školy, učiť sa s ním a podobne, keďže napríklad s J.
nenavštívila logopéda, u ktorého otec vybavil hodiny vyšetrení, keďže maloletý má vadu reči.

2.Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.4.2016 namietala, že maloletý je v jej

starostlivosti od svojho narodenia, nevidela dôvod, aby bol maloletý zverený otcovi, potvrdila, že otec
platí finančné výdaje spojené s výchovou maloletého, tvrdila, že otec sa dieťaťu náležite nevenuje, tohto
chcel zoznámiť so svojou priateľkou, s čím ona nesúhlasí, tvrdila, že zvažuje „o premiestnení do jej
výchovy maloletého“ a vyjadrila názor, že nevidí dôvod, aby maloletý bol zverený otcovi.

3.Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 1.6.2016 na základe výsledkov

vykonaných šetrení doporučil návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť, pričom konštatoval výsledky
šetrení; maloletý bol rozsudkom OS Košice II sp.zn. 27P 108/2012 zo dňa 19.9.2012, právoplatným
dňa 29.10.2012, zverený do osobnej starostlivosti otca, matka je nezamestnanou ,evidovanou na úrade
práce, v čase šetrení bola v štádiu riešenia a nepoberania žiadnej finančnej dávky, nevlastnila žiaden
majetok, z úradu práce poberala prídavok na maloletú dcéru K. D., L.. XX.X.XXXX, bývala v 3-izbovom

byte, ktorého vlastníčkou je jej matka J. Y.P., L.. E. O. XXXX, ktorý byt je štandardne zariadený,
hygienicky udržiavaný, maloletý má vytvorené vhodné podmienky pre svoj rast a vývin, v domácnosti
býva matka spolu s deťmi, t.j. dcérou K. S. D. J., výdavky na bývanie sú 200 Eur mesačne, spolu s
bývalým manželom (otcom K.) má exekúciu v celkovej výške 15.000 Eur, ktorú nespláca, finančne jej
vypomáha jej priateľ, jej matka a otec maloletého J.; otec maloletého je nemeckým štátnym občanom s

trvalým pobytom na území Slovenska, pracuje vo firme N. D. D..O..M.. J., L. G. E. T., kde dosahuje čistý
mesačnýpríjem2.500Eur,bývavbyte,ktorýjevjehoosobnomvlastníctve,ktorýje3-izbový,štandardne
zariadený, hygienicky udržiavaný, maloletý má vytvorené vhodné podmienky pre svoj rast a vývin a v
domácnosti u otca má vlastnú izbu riadne zariadenú, mesačné výdavky spojené s bývaním sú 150 Eur,
spláca hypotekárny úver vo výške 150 Eur, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi S.,

L.. XX.X.XXXX, ktorý žije v Nemecku a na ktorého platí výživné v sume 200 Eur mesačne, osem rokov
platí nájomné za byt, v ktorom žije matka maloletého spolu so svojou rodinou, matke maloletého hradí
výdavok na mobilný telefón vo výške 20 Eur mesačne, pravidelne pre jej domácnosť zakupuje potraviny
v hodnote 250 až 300 Eur mesačne a k rukám matky maloletého poskytuje aj stravné lístky; kolízny
opatrovník konštatoval u maloletej dcéry matky K. dlhodobé výchovné problémy, ktoré matka rieši s

odborníkmi, maloletá užíva medikamentóznu liečbu a je pacientkou detskej psychiatrickej ambulancie;
maloletý J. v čase podávania správy navštevoval materskú škôlku, v rámci ktorej navštevoval tanečný
krúžok, výuku anglického jazyka, logopédiu a absolvoval plavecký výcvik, mesačné výdavky v škôlke
boli otcom hradené vo výške 40 Eur; maloletý zdravotné problémy nemá, jeho ošetrujúcou lekárkou
je lekárka na G. G. Q., v súvislosti s čím otec hradí ročný poplatok 60 Eur, zároveň otec maloletému

hradí trikrát týždenne doučovanie, ktoré absolvuje za účelom prípravy zvládnuť učivo základnej školy,
v súvislosti s čím otec uhrádza mesačnú platbu 120 Eur a maloletý bol otcom zapísaný do 1.ročníka
základnej školy, otec zároveň platil študentku, ktorú zabezpečil a ktorá mala maloletého odvádzať do
škôlky, prípadne ho zo škôlky vyberať, v dňoch, keď bol v osobnej starostlivosti matky; matka s otcom
podaným návrhom pri šetrení kolízneho opatrovníka v celom rozsahu súhlasila, keďže maloletého

nechcela vystavovať stresu a s otcom dieťaťa chcela mať dobré vzťahy, uviedla, že maloletý u nej býva
od narodenia, k otcovi chodieva denne na návštevu, občas v jeho domácnosti i prespáva.

4.Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, a zistil tento
skutkový a skutočný stav:

5.Na tunajšom súde bolo v minulosti vedené konanie pod sp.zn. 23P 41/2010, začaté na návrh
matky doručený súdu dňa 29.12.2010, ktorým matka žiadala súd o zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti otca a jej návrh bol rozhodnutím súdu zo dňa 14.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.4.2012, zamietnutý, a to z dôvodov, že rodičia dieťaťa sa na pojednávanie, na ktoré boli riadne a

včas predvolaní nedostavili a kolíznemu opatrovníkovi sa nepodarilo prešetriť pomery na strane matky
z dôvodu jej nespolupráce a na strane otca, tieto pomery kolíznemu opatrovníkovi neboli známe, keďže
žil v zahraničí - v Nemecku.6.Úprava výkonu rodičovských práv a povinností bola vykonaná následne rozsudkom tunajšieho súdu
sp.zn. 27P 108/2012 zo dňa 19.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2012, v konaní,
ktoré bolo začaté na návrh matky, ktorý podala na súde 18.5.2012, ktorým návrhom žiadala znova

zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca dieťaťa, uvedeným rozhodnutím súdu bola schválená
rodičovská dohoda o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a o zaviazaní matky prispievať
na výživu maloletého minimálnym zákonom stanoveným výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, maloletý v tom čase mal dva roky veku, otec dieťaťa bol
zamestnaný, obaja rodičia mali okrem J. ďalšie vyživovacie povinnosti, matka voči maloletej K., žiačke

6.ročníka a otec voči maloletému S., ktorý mal 6 rokov veku; z obsahu spisu vyplýva, že v čase
rozhodovania súdu otec za synom dochádzal pravidelne, boli v častom kontakte, maloletý sa na otca
veľmi tešil, vzájomne mali veľmi pekný vzťah, čo potvrdila aj matka dieťaťa, matka bola nezamestnanou,
poberajúcou dávku v hmotnej núdzi vo výške 142,52 Eur mesačne, otec maloletého prispieval matke
maloletého na výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa v tom čase sumou 200 až 250 Eur.

7.Z opisu mzdových listov otca zo spoločnosti N. D. D..O..M.. vyplýva, že otec je u tohto zamestnávateľa
zamestnaný od 1.5.2013 a dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 2.427,68 eur.

8.Matka maloletého v evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je vedená, vedená bola od 14.12.2010
do 22.2.2011, kedy bola vyradená pre nespoluprácu, dávka v hmotnej núdzi jej bola vyplácaná

do 31.12.2015, naposledy vo výške 34,30 Eur mesačne, bola spolu posudzovaná s dcérou K., L..
XX.X.XXXX bola poberateľkou náhradného výživného do 31.12.2015 v sume 82,98 Eur v prospech
maloletej K., teraz je poberateľkou rodinného prídavku na maloletú K. v sume 23,52 Eur.

9.K vyššie uvedenému písomnému vyjadreniu matky sa otec následne písomne vyjadril 16.8.2016 a

uviedol pripomienky k vyjadreniu matky; mal za to, že táto ho opisuje ako keby nemal záujem o výchovu
syna, poprel,že by sa s maloletým stretával iba raz do mesiaca, namietal, že matka nerešpektuje jeho
súkromie a známosť s inou ženou, čo bolo dôvodom, že zneužila jeho vzťah k synovi a začala mu vo
výchove syna robiť prekážky, dochádzalo k tomu, že predlžovala svoje stretnutia s maloletým, len aby
bol maloletý dlhšie u nej, čomu sa on sám prispôsobil, keďže nechcel, aby do ich vzťahu zasiahli orgány

verejnej moci, matka nerešpektovala, že J. bol zverený do výchovy otca, napokon jej to aj vyhovovalo,
pretože nezvládala výchovu svojej dcéry K., ktorá vynechávala vyučovacie hodiny v škole, za čo jej
bolo uložené aj opatrenie zo strany úradu práce a sociálnych vecí, vyjadril presvedčenie, že matka
nemá zodpovedný prístup k plneniu povinností dieťaťa, najmä nie k tým povinnostiam, ktoré súvisia
so školskou dochádzkou, pričom za povinnosť rodiča považuje dbanie na dochádzku dieťaťa do školy,

učenie sa s ním a robenie všetkého, čo súvisí so vzdelávaním; z rozhovoru s maloletým nadobudol
presvedčenie, že je v záujme maloletého, aby bol naďalej v jeho osobnej starostlivosti okrem iného i
preto, že dieťa potrebuje mužský vzor; on je schopný pomáhať maloletému vhodnou formou s domácimi
úlohami a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii,
syna má naďalej v osobnej starostlivosti, má materiálne, osobnostné, emocionálne a komplexné rolové

predpoklady na to, aby J. si do budúcna riadne plnil povinnú školskú dochádzku, robil si domáce úlohy,
zdravo sa stravoval, dbal na osobnú hygienu a mal zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň.

10.Na pojednávanie, na ktoré boli rodičia dieťaťa, i matka samotná, riadne a včas predvolaní, sa matka,
napriek riadnemu doručeniu jej predvolania, nedostavila, svoju neprítomnosť na pojednávaní nijako

neospravedlnila, preto súd v súlade s ustanovením § 180 veta druhá Civilného sporového poriadku
pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky maloletého.
Otec na podanom návrhu v celom rozsahu trval, poukazujúc na to, že maloletý od 1.9.2016 nastupuje
do prvého ročníka základnej školy, otec má naďalej vytvorené podmienky pre všestrannú starostlivosť o
maloletého, ktorý bol aj rozhodnutím súdu zverený do jeho osobnej starostlivosti, avšak matka dieťaťa

začala svoje právo stretávať sa s maloletým zneužívať a začala ho meniť na osobnú starostlivosť o dieťa,
ďalej poukazoval na to, že vzhľadom na uvedený prístup matky, táto mu znemožňuje realizáciu osobnej
starostlivosti o dieťa v súlade s rozhodnutím súdu, pričom dieťa pôvodne do materskej škôlky prihlásil
on, vyriešil všetky s tým súvisiace záležitosti, matka mu dieťa vydať nechcela, naopak, zo škôlky ho
následne vybrala a aj keď sa dostavil následne pre dieťa s políciou, údajne mu malo byť povedané, že

má rešpektovať vôľu dieťaťa a prihliadnuť k tomu, že matka nemala upravený konkrétny rozsah stretnutí
s dieťaťom a z týchto dôvodov polícia nepristúpila k odovzdaniu mu dieťaťa, pričom on zabezpečil, ako
uvádzal aj v písomne podanom podaní aj opatrovateľku na nosenie maloletého do škôlky, prípadne
jeho vyberanie zo škôlky v čase, keď dieťa je v osobnej starostlivosti matky, keďže sa opakovanestávalo, že matka dieťa do škôlky neodvádzala, následne dochádzalo k tomu, že matka neodovzdala
dieťa ani tejto opatrovateľke dôvodiac tým, že dieťa do škôlky nechcelo ísť, alebo bolo nepripravené,
preto maloletý vynechal v škôlke veľa dní z vyučovania a z týchto dôvodov otec zabezpečil doučovanie

maloletého a doučoval ho aj sám, to sa ale matke dieťaťa údajne nepáčilo, že platil takúto doučovateľku,
následne otec maloletého zapísal aj do základnej školy, pričom matka nemala vôbec vedomosť, do
ktorej ZŠ maloletý má nastúpiť, na zápis do školy maloletého pripravoval on sám, keďže ,tvrdil, že v
starostlivosti matky je maloletý zanedbávaný a obával sa, že by maloletý zápis do školy nezvládol;
znova poukázal na nedostatočnú starostlivosť matky o jej dcéru, ktorá v školskom roku 2015/2016 mala

vymeškaných viac ako 200 vyučovacích hodín v dôsledku toho, že matka nedokáže na túto maloletú
dostatočne výchovne vplývať a všetko jej dovoľuje, preto vyjadril obavy o budúcnosť syna v prípade,
ak by jeho návrhu nebolo vyhovené; poukázal tiež na to, že sa stalo, že matka mu vôbec neoznámila,
kde sa s dieťaťom nachádzala, dieťa do škôlky neodviedla, preto ju aj dieťa musel následne hľadať;
matka ho cez maloletého J. finančne vydiera, keďže je dlhodobo nezamestnanou, a to nie preto, že
by pracovať nemohla, ale preto, že pracovať nechce a z týchto dôvodov on následne platí väčšinu

výdavkov matky ako je nájomné, energie v byte, kde býva s deťmi, potraviny pre jej rodinu, matkin
telefón a uvádzané poplatky maloletého, svoje výdavky na dieťa odhadol v rozpätí do 500 do 600
Eur mesačne; opakovane uviedol, že dieťa nechce pripraviť o matku, vyjadril vedomosť, že matka
nie je zlým človekom, ale on je presvedčený, že matka nevie zabezpečiť kompletnú starostlivosť o
maloletého, keďže „nežije v reálnom svete, žije vo svete virtuálnom“, neustále „je na počítači“, „ žije

prostredníctvom internetu“, kde podľa názoru otca si hľadá bohatého partnera a naopak nedokáže
zabezpečiť ani základnú dochádzku maloletého do škôlky, či školy, čo zdôvodňoval uvedením príkladu,
keď matka neprítomnosť maloletej dcéry K. v škole zdôvodnila tým, že maloletá ráno nechcela vstávať,
keďžeprišladomovvneskorýchvečernýchhodinách;otecvzniknutúsituáciuzdôvodňovaltým,žematke
doposiaľ ustupoval, keďže nechcel vyvolávať u dieťaťa stres a matka neustále predlžovala obdobia

trávené maloletým v jej domácnosti, v čase tohtoročného leta zaplatil otec matke spolu s maloletým
dovolenku v Bulharsku v rozpätí dvoch týždňov, on sám sa s maloletým vídava denne, keďže po práci
chodieva za maloletým do domácnosti k matke, tohto si bráva do svojho domáceho prostredia a v
prípade, ak je maloletý v škôlke, denne ho zo škôlky vyberá, maloletý je na matku citovo viazaný a
otec nechce kaziť ich vzájomné puto, preto navrhoval široký rozsah stretnutí matky s maloletým v

rozpätí každého víkendu, ale chcel zaviesť pravidlá do osobnej starostlivosti o maloletého tak, aby
pri rešpektovaní vzájomných citových väzieb matky a dieťaťa bolo mu umožnené zabezpečiť riadnu
starostlivosť o maloletého, vrátane zabezpečenia školskej dochádzky a riadnej prípravy maloletého na
vyučovanie; namietal, že matka nie je schopná finančne hospodáriť, preto ak pôvodne jej priamo k
rukám odovzdával peniaze, došlo k situácii, že napr. otca dieťaťa kontaktovala, že jej v domácnosti bola

vypnutá elektrina, následne so znovuzavedením elektriny v domácnosti matky musel on všetko potrebné
vybaviť a aj finančne uhradiť, preto sa rozhodol hradiť vyššie uvedené výdavky on sám; matka nie je
schopná zabezpečiť riadnu stravu maloletému a nezabezpečuje dieťaťu varenú stravu, otec ale varí rád,
snaží sa variť zdravo, poukázal na to, že pristihol matku, keď dieťaťu dávala alkoholické pivo Radler,
bežne maloletému matka dáva Coca colu a z jeho pohľadu dieťa v čase pobytov u matky je nedostatočne

živené, čo u neho vedie aj k problémom s chrupom. Otec sám má flexibilnú pracovnú dobu, ktorú si riadi
podľa vlastného uváženia.

11.Kolízny opatrovník na uvedenom pojednávaní svoje pôvodne písomné podané stanovisko k návrhu
otca zmenil a navrhoval návrh otca zamietnuť, ktorú zmenu stanoviska zdôvodňoval kolízny opatrovník

tým, že starostlivosť o maloletého dlhodobo zabezpečuje matka a teda mal za to, že by bolo
vhodné ponechať situáciu takú, aká bola doposiaľ, pričom poukázal na to, že s rodinou je dlhšie
obdobie spolupracované za účelom, aby matka bola uvedomelejšou, táto bola upozornená na dôsledky
nevhodnej spolupráce pri zabezpečovaní základných potrieb maloletého a bola usmernená aj k napr.
doriešeniu bytových podmienok.

12.Právna zástupkyňa otca žiadala návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť, poukazujúc na právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca s tým, že je v záujme
maloletéhoajvsúvislostisjehonástupomdoškolyvzhľadomnajehoschopnosťučiťsaarobiťsiškolské
úlohy, byť disciplinovaný v dochádzke, s tým súvisí aj zodpovednosť rodiča, ktorá je lepšie realizovateľná

na strane otca dieťaťa, poukázala opätovne na matkou nezvládanú výchovu jej maloletej dcéry, na to,
že matka návrh na zmenu osobnej starostlivosti nepodala, v podstate súhlasila s úpravou styku tak, ako
to navrhuje otec a ktorý styk je široký, umožňujúci matke vo voľnom čase cez víkend s maloletým sa
hrať, chodiť s ním na prechádzky, vypĺňať mu priestor na zábavu, šport a hry.Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť

styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku (1), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu,
(2) skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13.Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a upravil styk matky
s maloletým J., keďže dospel k jednoznačnému záveru, že otcom podaný návrh bol podaný jednoznačne
dôvodneavzáujmemaloletého.Vykonanýmdokazovanímbolojednoznačnepreukázané,ževminulosti

opakovane matka dieťaťa podávala návrhy, ktorými sa domáhala zverenia maloletého J. do osobnej
starostlivosti otca a takémuto návrhu matky, ako je uvedené vyššie, bolo aj vyhovené rozsudkom, ktorým
bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca dieťaťa, ktorý
rozsudok je naďalej právoplatným a vykonateľným a teda je záväzným pre všetkých. Na zisteniach, ktoré
boli v čase ostatnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, sa nič nezmenilo, situácia, aká tu bola

v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je v zásade, pokiaľ ide o pomery
rodičov, nezmenenou, v súčasnosti ale dochádza k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého
J., ktorý, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania od 1.9.2016, sa stáva žiakom 1.ročníka základnej
školy. Je nesporným, že v minulosti po tom, čo výkon rodičovských práv a povinností, ako už bolo
konštatované, bol právoplatne upravený rozhodnutím súdu, sa na osobnej starostlivosti o maloletého

podieľala i matka maloletého, ale, ako vyplynulo z výpovede otca i z pôvodných šetrení kolízneho
opatrovníka a napokon aj z písomného vyjadrenia matky k návrhu otca, matka sa na starostlivosti
o maloletého začala podieľať výraznejším rozsahom v obdobiach stretávania sa s maloletým, ktoré
obdobia si ale ona svojvoľne predlžovala a nerešpektovala tak právo a zároveň i povinnosti otca túto
osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať v celom rozsahu, čo samozrejme by nemuselo byť na

ujmu maloletého, keďže rozhodnutím súdu rozsah stretnutí matky s maloletým upravený nebol, ale, ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka v tejto starostlivosti o dieťa mala a má vážne nedostatky
spočívajúce v tom, že jej výchova dieťaťa a vedenie nielen maloletého J., ale aj jej staršej dcéry K.
k plneniu si povinností, sa ukázala ako nedostatočnou a v tejto starostlivosti matky o deti boli zistené
vážne pochybenia. Je preto nepochybne v záujme maloletého J., aby súdom bol upravený rozsah jeho

stretávaní sa s matkou a v danom prípade súd v celom rozsahu vyhovel návrhu otca, keďže dospel k
jednoznačnému záveru, že otec má vytvorené podmienky a má osobné i morálne, a v neposlednom rade
i materiálne podmienky na riadne výchovné vedenie maloletého aj pokiaľ ide o jeho začínajúcu školskú
dochádzku a plnenie si školských povinností, v ktorej oblasti matka u svojej staršej dcéry preukázala
vážne pochybenia. Práve rešpektujúc právo maloletého na oboch rodičov, súd pristúpil k úprave rozsahu

stretnutí matky s maloletým v zmysle otcom podaného návrhu, i keď ide o nie štandardnú úpravu týchto
stretávaní ( ktoré štandardne sú upravované v rozpätí každého druhého víkendu), navrhovaný rozsah
týchto stretnutí, súd má za to, že je jednoznačne v záujme dieťaťa, ktorému umožní svoj vzťah s matkou
naďalej pestovať a rozvíjať a matke dostatočne umožní podieľať sa na starostlivosti maloletého, zároveňale zavedie pravidlá do života maloletého, ktoré sú nevyhnutné u dieťaťa v tomto veku v súvislosti s už aj
spomínanou povinnou školskou dochádzkou a poskytne zároveň matke priestor na to, aby preukázala,
že napr. aj v čase týchto rozsiahlych víkendových stretnutí bude schopnou spolupodieľať sa na príprave

maloletého na vyučovanie.

14.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd upustil aj od vypočutia matky, a to aj z dôvodu, že bol
dostatočne zistený skutočný stav pre rozhodnutie súdu vo veci a súd nepovažoval za potrebné vykonať
dôkaz výsluchom matky, ktorá samotná vo svojom písomnom vyjadrení vo veci neuviedla žiadne vážne

námietky voči návrhu otca a navyše u kolízneho opatrovníka s návrhom otca v celom rozsahu súhlasila.

15.Súd zároveň pre úplnosť dopĺňa, že na zmenené stanovisko kolízneho opatrovníka prednesené
na pojednávaní prihliadol, avšak vyhodnotil, že toto zmenené stanovisko kolízneho opatrovníka
nekorešponduje so sledovaním najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže v pôvodne podanej písomnej správe
jednak kolízny opatrovník doporučil návrhu otca vyhovieť a na druhej strane zmenené stanovisko na

pojednávaní kolízny opatrovník dostatočne nezdôvodnil, konštatoval iba to, že považuje za vhodné
ponechať situáciu taká, aká tu bola doposiaľ, s týmto v žiadnom prípade nie je možné sa stotožniť, keďže
postupom matky dochádzalo v zásade k nerešpektovaniu a porušovaniu právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu a predlžované pobyty maloletého u matky boli sprevádzané nedostatkami vo výkone
osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorá z pohľadu súdu maloletého istým spôsobom používa

ako prostriedok na zabezpečovanie si úhrad výdavkov, a to nielen maloletého, ale predovšetkým svojich
a svojej domácnosti, čo určite nie je v záujme dieťaťa. Napokon matka samotná v minulosti, keď dieťa
bolo ešte v útlom veku, opakovane sa domáhala rozhodnutia súdu o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti otca.

16.O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Cmp, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice II.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku,
(1) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný

stav veci.(2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
(3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní

prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 68 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to

pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.