Rozhodnutie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Viera Dubovinská

Judgement form – Rozhodnutie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/53/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611204641
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7611204641.15

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu, M. K.,
N.. X. R.. R., A. B. Č.. R., W. zast. JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Hviezdoslavova 7, Spišská
Nová Ves, proti žalovaným R.. Š.C. B., A. B. Č.. R., X. V. B., A. B. Č.. R., o odstránenie zásahu do
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v l. a 2. rade sú p o v i n n í zdržať sa konania, ktoré by spôsobovalo pretekanie vody z

parc. č. XlX P. W.. Č.. XlX zapísaných v LV č. R., katastrálne územie B. do základov rodinného domu
navrhovateľa súp. č. l0l a prináležiacich stavieb na parc. č. XlX a parc. č. XlX zapísaných v LV č. R.
katastrálne územie B. a na svoje náklady urobiť na parcele č. XlX a parc. č. XlX zapísaných na LV č. R.
katastrálne územie B. opatrenia na odstránenie prieniku vody a to:
- vodovodnú časť kanalizácie uložiť do nezamrzlej hĺbky, respektíve vykonať opatrenia proti možnému
zamrznutiu vody vo vodorovnej časti dažďovej kanalizácie,

- pevné prepojenie betónovej vpuste a dažďového zvodu /pevné napojenie vodorovnej kanalizácie a
dažďový zvod rúrou/, bez možnosti manipulácie s vytekajúcou zrážkovou vodou
a to do 40 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj

o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcanávrhomnazačatiekonaniadoručenýmsúdudňa5.4.2011domáhalsapoúpravepetitunávrhu,
aby sa žalovaní zdržali takého konania, ktoré by spôsobovalo pretekanie vody z parcely č. XXX a
parcely č. XXX zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie B. do základov rodinného domu žalobcu
súpisné číslo XXX a prináležiacich stavieb na parcele č. 112 a parcele č. XXX zapísaných na LV č.
XXX katastrálne územie B. a s určením povinnosti, aby žalovaní odstránili časť plota bezprostredne

osadeného k rodinnému domu súpisné č. 101 a to z parcely č. XXX katastrálne územie B. vlastnícky
patriacej žalobcovi v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh odôvodnil tým, že žalovaní zasahujú do jeho vlastníckych práv tak, že odvádzajú zrážkové vody
zo svojho pozemku na jeho nehnuteľnosť, čím poškodzujú rodinný dom a prístavby k domu. V ďalšom
tvrdil, že žalovaní zasahujú do jeho pozemku plotom v šírke 60 cm.

Žalovaní sa k návrhu písomne vyjadrili, uplatnený nárok žalobcu označili ako nedôvodný a navrhli
zamietnuť, pretože nie je pravdou, že odvádzajú zrážkové vody zo svojho pozemku na pozemok žalobcu
avylúčili,žespôsobujúžalobcovinadomeaprístavbáchškodu,žalobcovijepočas35rokovbývaniabola
vždy zabezpečená možnosť vstupu na pozemok žalovaných cez bránu, ak to žalobca vopred ohlásil.
Podmákanie domu si spôsobil sám v dôsledku neodborných zásahov na stavbe samotnej ako aj zvodom
zrážkovej vody zo strechy svojho domu.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Petra Zeleného, oboznámil sa
s listinnými dôkazmi, výpisom z LV č. XXX ,Č.. XXX, katastrálne územie B., nariadením nevyhnutných
úprav Obcou Studenec, Stavebným úradom Spišské Podhradie, rozhodnutím Stavebného úradu

Spišské Podhradie č. 350/2010, zo dňa 6.7.2010, nariadil znalecké dokazovanie a zistil tento skutkový
a právny stav.

Žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v LV. č XXX katastrálne územie
B., parcely č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2, dom súpisné číslo XXX na parcele č.

XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2. Vlastníkmi susedných parciel č. XXX P. Č.. XXX sú
žalovaní. V konaní, po úprave petitu návrhu sa domáhal, aby sa žalovaní zdržali takého konania, ktoré
by spôsobovalo pretekanie vody z parcely č. XXX a parcely č. XXX zapísaných na LV č. XXX, katastrálne
územie B. do základov jeho rodinného domu, súpisné číslo XXX a prináležiacich stavieb na parcele č.
XXX a parcele Č.. XXX zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie B. a s určením povinnosti, aby
žalovaní odstránili časť plota bezprostredne osadeného k rodinnému domu súpisné č. XXX a to z parcely

č. XXX katastrálne územie B. vlastnícky patriacej žalobcovi.
Návrh podporil argumentáciou, že žalovaní zasahujú do jeho vlastníckych práv tak, že odvádzajú
zrážkové vody zo svojho pozemku na jeho nehnuteľnosť, čím poškodzujú rodinný dom a prístavby
k domu. V ďalšom tvrdil, že žalovaní zasahujú do jeho pozemku plotom v šírke 60 cm. Odstránenia
zásahu sa domáhal prostredníctvom obce Studenec - Stavebného úradu v Spišskom Podhradí, ktorý

ešte dňa 8.4.2010 nariadil žalovanému v 1. rade, aby zabezpečil zvedenie dažďovej vody z rodinného
domu do vlastnej žumpy a umožnil žalobcovi prístup na bežnú údržbu domu a to takým spôsobom,
že oplotenie z jeho strany vo vzdialenosti 65 cm od jeho domu odstráni. Žalovaný v 1. rade osadil na
svojom pozemku rúru o priemere 10 cm z väčšej časti do zeme, čo však je nedostatočným opatrením
na zabránenie takého stavu, aký nariadil obecný stavebný úrad. Žalovaní navozením zeminy zvýšili

úroveň pôdy tak, že voda z ich pozemku preteká podľa tvrdenia žalobcu do základov jeho domu, do
podpivničených miestností kotolne a pivnice. V zimných mesiacoch žalovaný v 1. rade nahadzuje sneh
zo svojho dvora bezprostredne k múru žalobcu a robí aj to, že odpadové vody zo strechy žalobcu, ktoré
odvádza cez odkvapovú rúru a následne cez odkvapové žľaby za prístavbu žalobcu smerom do jeho
záhrady, odhadzuje tieto odkvapové žľaby a následne zabraňuje odtoku týchto vôd. Žalovaní urobili svoj

plot tak, že tento nadväzuje bezprostredne na jeho rodinný dom, ubrali mu z pozemku 60 cm a týmto
plotom mu zabránili prístup na túto plochu.

Žalovaní v písomnej forme a v účastníckej výpovedi zotrvávali na stanovisku, že nie je pravdou, že
odvádzajú zrážkové vody zo svojich parciel č. XXX a XXX na nehnuteľnosť pod rodinný dom žalobcu

a nespôsobujú mu škodu na rodinnom dome ani na prístavbách. Nikdy nebránili žalobcovi v prístupe
na pozemok v súvislosti s vykonaním bežnej údržby domu za predpokladu, že požiadavku im oznámil
vopred, čo žalobca nie vždy rešpektoval. Na svoju obranu uviedli, že práve žalobca odvádza zrážkovú
vodu zo strechy na prístavbe na ich pozemok už 15 rokov, čím dochádza k značnému podmáčaniu
pozemku, voda sa tam zdržiava, lebo je prevýšenie pozemku o 10 cm.

Svedok, Peter Zelený, ktorý je susedom žalobcu, so žalovaným v 1. rade sa pozná od školských čias,
potvrdil, že účastníci majú susedské nezrovnalosti dlhodobo, asi v máji 2011, na privolanie žalobcu videl,
že zrážková voda z domu žalovaných je vedená do rúry šikmo cez ich záhradu, skoro ku plotu žalobcu
a je predpoklad, že pri daždi voda zateká ku základom garáže žalobcu. Žalovaní si výpoveď svedka

neosvojili.

Vkonaníbolustanovenýznalec,J..F.N.,zodboruStavebníctvo,odhadhodnotynehnuteľnostiaporuchy
stavieb, ktorý spracoval znalecký posudok č.27/2012 a na zadané otázky zaujal nasledovné odborné
stanovisko.

Na otázku, či odvádzanie zrážkových vôd z pozemku žalovaných je správne technicky riešené znalec
odpovedal, že nie je správne technicky riešené z nasledovných dôvodov.
Medzi rúrou dažďového zvodu a betónovou vpusťou je pre odvedenie zrážkových vôd použitá časť
polkruhovitého žľabu, pričom tento nemôže pri prívalovom daždi zabezpečiť 100% odvedenie vody do

betónovej vpuste.
Tým, že nie je dažďový zvod napojený na betónovú vpusť na pevno, ale len podsunutým polkruhovým
žľabom, je možná manipulácia a tým presmerovanie zrážkových vôd.Vodorovná časť kanalizácie pre odvádzanie zrážkových vôd žalovaného je v zámrznej hĺbke, tesne
pod povrchom, v zimnom a hlavne jarnom období, keď sa topí sneh ale zem je ešte zamrznutá, môže
dôjsť k zamrznutiu vody z dôvodu malého sklonu vo vodorovnej časti kanalizácie a tým k znefunkčneniu

kanalizácie.

Na otázku, či odvádzanie zrážkovej vody formou akou je v súčastnosti realizované, je príčinou
poškodzovania rodinného domu žalobcu a prístavby rodinného domu žalobcu, pretekanie vody do
základov rodinného domu a podpivničených priestorov, kotolne a pivnice znalec konštatoval.

Technický stav - zaústenie dažďového zvodu do betónovej vpuste a odvádzanie zrážkových vôd ako
bolo realizované v čase ohliadky nie je príčinou poškodzovania rodinného domu žalobcu a prístavby k
nemu prípadné zatekanie vody do základov rodinného domu a podpivničených priestorov. V zimnom a
jarnom období môže dôjsť k zamrznutiu vody vo vodorovnej časti kanalizácie a tým k jej znefunkčneniu
a vytekaniu zrážkových vôd na terén.

Na zadanú úlohu a to určiť, či priteká voda z parciel žalovaných č. XXX P. Č.. XXX pod rodinný dom
žalobcu a prináležiacich stavieb na parcele č. XXX P. Č.. XXX znalec odpovedal:
Voda z parciel žalovaných č. XXX P. Č.. XXX v čase ohliadky, nevtekala pod rodinný dom žalobcu
a prístavby postavených na parcele č. XXX P. Č.. XXX, čo nie je vylúčené pri prietrži, prívalovom
daždi, kedy môže dôjsť k pretekaniu vodovodnej časti provizórneho dažďového žľabu medzi zvodom

a betónovou vpusťou, resp. pri znefunkčnení vodorovnej časti kanalizačného potrubia vplyvom
zamrznutia, nakoľko toto potrubie je vedené tesne pod povrchom.

Znalec navrhol opatrenia zo strany žalovaných na odstránenie prieniku vody nasledovne.
Vodorovnú časť kanalizácie je potrebné uložiť do nezamrzlej hĺbky, resp. vykonať opatrenia proti

možnému zamrznutiu vody vo vodorovnej časti dažďovej kanalizácie, napríklad elektroohrevné káble
so snímačom teploty a urobiť pevné prepojenie betónovej vpuste a dažďového zvodu, bez možnosti
manipulácie s vytekajúcou zrážkovou vodou.
V závere znaleckého posudku poznamenal, nakoľko žalobca taktiež vypúšťa zrážkové vody na terén
v severnej časti prístavby rodinného domu, na parcelu č. XXX vo vlastníctve žalovaných, kedy pri

dlhodobom daždi môže dôjsť k nasýteniu zeminy zrážkovými vodami a tým k zníženiu schopnosti
vsakovania zrážkových vôd do pôdy a k zvýšeniu hladiny spodnej vody, čo môže spôsobovať zavĺhanie
muriva suterénu žalobcu, nakoľko suterénne murivo nemá zvislú izoláciu. To isté môže nastať v zimnom
a jarnom období keď je zem zamrznutá a zrážkové vody nevsakujú do zeme, pričom zrážkové vody sa
môžu dostať ku základom a do suterénu domu žalobcu. Žalobcovi doporučil na odstránenie prieniku

vody odkanalizovanie zrážkových vôd vypúšťaných voľne na terén v severnej časti prístavby rodinného
domu a zabezpečiť utesnenie styku steny, základov rodinného domu a betónového prefabrikovaného
žľabu, aby nedochádzalo ku prenikaniu zrážkových vôd do základov a suterénu rodinného domu
žalobcu.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chovné zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v
citovanom ustanovení vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Preto

vlastník veci sa zapieracou žalobou domáha ochrany proti tomu, kto ho neoprávnene ruší a zasahuje do
výkonu jeho vlastníckeho práva iným spôsobom ako zadržiavaním veci. Žalobca preukázal vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, je aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi
prislúcha. V konaní bolo preukázané, že došlo k neoprávneným zásahom do práv vlastníka veci a topopísaným spôsobom odvádzania zrážkovej vody, a preto boli žalovaným uložené povinnosti v zmysle
znaleckého posudku, ktoré priamo smerujú na odstránenie neoprávnených zásahov do práv vlastníka.
V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že

ochrana, ktorá sa poskytuje právom vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane
právvlastníkadruhejveci.Zovšeobecnejformulácieobmedzenívlastníckehopráva,ktoréspočívavtom,
že vlastník každej veci, nehnuteľnej i hnuteľnej, sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného, čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ktorý účastníci konania akceptovali, súd uložil povinnosti

žalovaným v takom rozsahu, aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom, ktoré smerujú na
odstránenie neoprávnených zásahov do práv vlastníka, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.
Prevyšujúcu časť návrhu - druhú časť petitu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaní odstránili časť
plota bezprostredne osadeného k rodinnému domu súpisné č. XXX a to z parcely č. XXX katastrálne
územie B., vlastnícky patriacej žalobcovi, súd s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil na

samostatnékonanie,vktorombudenariadenédokazovaniezodborugeodézieavkonečnomrozhodnutí
súd rozhodne aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.