Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 22, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/32/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210388
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111210388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: J. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom Na O. XXXX/XX, K., zastúpený JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom so sídlom
Teodora Tekela 23, Trnava, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská republika, Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, a žalovanému v 2. rade: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie
3.283,74 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému v 1. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

Žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa návrhom doručeným dňa 10.5.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 951,94 €, a žalovanému v
2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 2.331,80 €, a trovy konania. Uviedol že Rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 5T 89/2007 zo dňa 4.6.2008 bol žalobca v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby

Krajskej prokuratúry Trnava č. 1Kv 53/06 zo dňa 5.6.2007. Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. 5T
89/2007 zo dňa 27.6.2007 rozhodol podľa § 244, ods. 1, písm. k) Trestného poriadku, čím prakticky
obžalobu Krajskej prokuratúry Trnava č. 1Kv 53/06 zo dňa 5.6.2007 prijal na konanie, čím spôsobil
žalobcovi spolu s prokuratúrou škodu vo výške 951,94 €, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia v
konaní pred súdom.
Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. Tp 140/06 zo dňa 25.8.2006 rozhodol o väzbe žalobcu tak, že
tentobolvoväzbeod22.8.2006do21.12.2006,t.j.122dní,začožalobcovipatrínáhradaškodyvovýške

1/30 zo sumy 17.274,- Sk ako priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR
v roku 2005; spolu 2.331,80 € (70.247,60 Sk), t.j. za jeden deň väzby 575,80 Sk.
K návrhu priložil žalobca faktúru vystavenú JUDr. Jurajom Gavalcom dňa 26.4.2010, znejúcu na sumu
951,94 €, list JUDr. Juraja Gavalca zo dňa 26.4.2010, príjmový pokladničný doklad č. 1/2010 zo
dňa 29.4.2010, 2x žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 29.4.2010 s
doručenkami pre žalovaných.

2.
Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 11.7.2011 v ktorom uviedol, že podľa
§ 5, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, podľa §6, ods. 1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom, podľa § 8, ods. 5 právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe

má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, bol oslobodený spod
obžaloby alebo ak vec bola postúpená inému orgánu, podľa § 8, ods. 6, písm. a) právo na náhradu
škody nevznikne ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama, podľa §
17, ods. 1 a 2 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebonesprávnymúradnýmpostupom,uhrádzasaajnemajetkováujmavpeniazoch,podľa§27b,ods.1
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.12.2008. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch zákonom
predpokladaných podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody,

vznik samotnej škody / ujmy a, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená
škoda a škodou; v konaní o náhradu škody môže byť úspešný len ten, kto preukáže že boli splnené
podmienky ustanovené v § 5 a 6 zákona o zodpovednosti za škodu, že mu vznikla škoda, a že táto
škoda by mu nebola vznikla, keby v príslušnom konaní nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia
orgánom verejnej moci. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom

nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz ojej existencii. Podľa
žalovaného v 2. rade v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok, nakoľko žalobca
nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ani prípadný nesprávny úradný postup súdu alebo
prokuratúry, a neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní príčinnej súvislosti medzi konaním, resp.
rozhodnutím orgánu verejnej moci a vznikom jeho prípadnej ujmy. Žalobca žiada od žalovaných zaplatiť

sumu rovnajúcu sa náhrade trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 5T 89/2007, keď nárok odôvodňuje tým, že súd na verejnom
zasadnutí dňa 27.6.2007 uznesením rozhodol podľa § 244, ods. 1, písm. k) trestného poriadku, a nariadil
hlavné pojednávanie, čím „prijal obžalobu“ Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 5.6.2007, č. 1Kv 53/06
v konaní, v ktorom bol žalobca neskôr spod uvedenej obžaloby oslobodený; týmto rozhodnutím súdu

žalobcovi mala vzniknúť škoda v podobe trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom. V zmysle § 6,
ods. 1 možno právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uplatniť len v prípade, ak
právoplatné rozhodnutie ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušnýmorgánom-uznesenievyhlásenénaverejnomzasadnutíkonanomdňa27.6.2007,ktorýmbolo
nariadené pojednávanie, však zrušené nikdy nebolo. Nariadenie hlavného pojednávania a vytýčenie

termínu pri predbežnom prejednaní obžaloby je procesnoprávny úkon, ktorým sa upravuje vedenie
konania v prípade, že súd na verejnom zasadnutí podľa § 243 a nasl. nerozhodne podľa ustanovení §
244,ods.1písm.a)aži)-otázkamiktorétrebariešiťvtomtoštádiukonanianiesúotázkyvinyatrestuale
to, či obsah obžaloby vrátane jeho návrhu má základ vo výsledkoch prípravného konania, a či umožňuje
rozhodnutie podľa § 244 trestného poriadku; ak sú splnené podmienky pre ďalšie konanie, a nie je

dôvod rozhodnúť podľa § 244, ods. 1 písm. a) až i), súd je povinný hlavné pojednávanie vo veci nariadiť.
Slovenská republika tak nemôže niesť zodpovednosť za škodu údajne spôsobenú rozhodnutím súdu
ktoré bolo vydané v súlade so zákonom a nebolo pre nezákonnosť zrušené, a súd v konaní o náhradu
škody nie je ani oprávnený preskúmavať správnosť a zákonnosť takéhoto rozhodnutia súdu v trestnom
konaní, a pokiaľ nie je zrušené, je týmto rozhodnutím viazaný. V ďalšom sa žalovaný v 2. rade venuje

oprávnenosti nároku žalobcu o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe - vzhľadom k tomu, že
žalobca v tejto časti svoj návrh vzal späť a konanie bolo zastavené, nie je potrebné sa argumentáciou
žalovaného v 2. rade v tejto časti zaoberať.

3.

Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 14.7.2011 v ktorom uviedol, že
nárok žalobcu neuznáva, žalobu navrhuje zamietnuť. Žalobe nemožno vyhovieť preto, že žalovaný je
jeden subjekt, t.j. Slovenská republika - skutočnosť že táto je zastúpená dvoma ústrednými orgánmi
neumožňuje vznik povinnosti plniť „spoločne a nerozdielne“, keďže zástupcovia žalovanej Slovenskej
republiky nemajú procesné postavenie účastníka konania, ale len jeho zástupcu, a nie je možné zaviazať

na plnenie zástupcu účastníka. Poukázal na skutočnosť, že trovy konania vo výške 951,94 € vznikli až
v konaní pred súdom - keďže súd prijal obžalobu na konanie, potvrdil že konanie žalovaného v 1. rade
v priebehu prípravného konania bolo lege artis; z uvedeného dôvodu žalovaný v1. rade nezodpovedá
za vznik trov právneho zastúpenia, a v konaní nie je daná jeho pasívna legitimácia.K vyjadreniu priložil žalovaný v 1. rade oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody
zo dňa 14.8.2010.

4.
Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
30.4.2012 v ktorom uviedol že Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. 5T 89/2007 zo dňa 27.6.2007
rozhodol podľa § 244, ods. 1, písm. k) Trestného poriadku, čím prakticky obžalobu Krajskej prokuratúry
Trnava č. 1Kv 53/06 zo dňa 5.6.2007 prijal na konanie, čím spôsobil žalobcovi, spolu s prokuratúrou,

škodu vo výške 951,94 €, vyplývajúcou z náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom.
Skutočnosť akým spôsobom bol zabezpečený dôkaz proti žalobcovi bola známa prokuratúre aj súdu
pri rozhodovaní podľa § 244, ods. 1, písm. k) Trestného poriadku, a už v tomto okamihu mohol súd
postupovať podľa § 244, ods. 1, písm. c) Trestného poriadku, čím by sa nepodieľal na vzniku škody,
ktorú žalobca vynaložil na svoju obhajobu - súd to však neurobil a viedol dokazovanie, čím žalobcovi
spôsobilškodu,atospolusprokuratúrou,ktorápodalanapriekzískaniudôkazunezákonnýmspôsobom,

obžalobu. Poukázal na skutočnosť, že je vina orgánov štátu, že podcenili okolnosti za ktorých bol
proti žalobcovi zabezpečený dôkaz - pokiaľ by táto skutočnosť bola preverená a správne vyhodnotená,
nemusel žalobca vynaložiť peniaze na obhajcu. Uviedol ďalej, že v konaní mal istý čas aj obhajcu
ustanoveného štátom, ktorému štát obhajobu zaplatil - ak by sa nechal zastupovať naďalej ustanoveným
obhajcom, tak by trovy obhajoby uhradil štát (Ministerstvo spravodlivosti SR) ustanovenému obhajcovi

v rovnakej výške ako ich žiada žalobca.
Zároveň týmto podaním v časti týkajúcej sa sumy 2 331,80 € (t.j. vo vzťahu k náhrade škody ktorú
požadoval z dôvodu väzby) zobral svoj návrh späť, a požiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby.
Uznesením č. 21C/32/2011-32 zo dňa 5.6.2012 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.331,80 €
zastavil, a pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení:

„Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 951,94 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, a trovy konania.“

5.
Žalovaný v 2. rade sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 29.6.2012 v ktorom uviedol, že žalobca

po čiastočnom späťvzatí žaloby naďalej požaduje od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu
rovnajúcu sa výške trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní pred súdom v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 5T 89/2007, keď svoj nárok odôvodňuje tým, že Okresný súd Trnava
na verejnom zasadnutí dňa 27.6.2007 uznesením rozhodol podľa § 244, ods. 1, písm. k) Trestného
poriadku a nariadil hlavné pojednávanie vo veci, čím „prijal obžalobu“ Krajskej prokuratúry Trnavy zo

dňa 5.6.2007, č. 1Kv 53/06 v konaní, v ktorom bol žalobca neskôr spod tejto obžaloby oslobodený -
týmto rozhodnutím súdu žalobcovi mala vzniknúť škoda v podobe trov právneho zastúpenia v konaní
pred súdom. V zmysle § 6, ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu... možno právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím uplatniť len v prípade, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola
škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom - uznesenie

vyhlásené na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.6.2007, ktorým bolo nariadené pojednávanie,
zrušené nikdy nebolo; nariadenie hlavného pojednávania a vytýčenie jeho termínu pri predbežnom
prejednaní obžaloby je procesnoprávny úkon, ktorým sa upravuje vedenie konania v prípade, že súd
na verejnom zasadnutí nerozhodne podľa § 244, ods. 1 písm. a) až i), keď otázkami ktoré treba riešiť
v danom štádiu trestného konania, nie je otázka viny a trestu, ale to či obsah obžaloby vrátane jej

návrhu má základ vo výsledkoch prípravného konania a či umožňuje rozhodnutie podľa § 244 trestného
poriadku. Ak sú splnené podmienky pre ďalšie konanie na súde, súd je povinný hlavné pojednávanie
vo veci nariadiť - Slovenská republika tak nemôže niesť zodpovednosť za škodu údajne spôsobenú
rozhodnutím súdu, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom, a nebolo pre svoju nezákonnosť zrušené.

6.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil spis Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T 89/2007, z ktorého
vyhotovil kópie rozhodnutia KR PZ v Trnave ČVS: KRP-104/OVK-TT-2006 GO zo dňa 23.8.2006 o
vznesení obvinenia voči žalobcovi ako obvinenému, sťažnosť žalobcu ako obvineného voči uvedenému
rozhodnutiu zo dňa 13.11.2006, návrh žalobcu ako obvineného na zastavenie trestného stíhania zo

dňa 14.11.2006, uznesenie Krajskej prokuratúry Trnava č. KV 53/06-57 zo dňa 22.11.2006 o zamietnutí
žiadosti žalobcu ako obvineného o zastavenie trestného stíhania, zápisnicu OR PZ o zadržaní a
obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 22.8.2006, podnet KR PZ na podanie návrhu
na vzatie do väzby žalobcu zo dňa 23.8.2006, návrh Krajskej prokuratúry Trnava na vzatie do väzbyžalobcu zo dňa 24.8.2006, uznesenie Okresného súdu Trnava sp.zn. Tp 140/06 zo dňa 25.8.2006,
príkaz na prijatie do väzby zo dňa 25.8.2006, Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 4Tpo/33/2006
zo dňa 5.9.2006, uznesenie Okresného súdu Trnava sp.zn. Tp 140/06 zo dňa 12.12.2006, uznesenie

Okresného súdu Trnava sp.zn. Tp 140/06 zo dňa 21.12.2006, príkaz na prepustenie zo dňa 21.12.2006,
uznesenie Okresného súdu Trnava sp.zn. 6 T 40/2003 zo dňa 25.9.2003, návrh KR PZ v Trnave na
podanie obžaloby na žalobcu zo dňa 15.5.2007, obžalobu Krajskej prokuratúry Trnava č. 1 Kv 53/06-102
zo dňa 4.6.2007, rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/89/07 zo dňa 4.6.2008, odvolanie Krajskej
prokuratúry Trnava zo dňa 24.7.2008, uznesenie Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T 89/2007 zo dňa

26.9.2008, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 4To/80/2008 zo dňa 11.11.2008, zápisnicu
Okresného súdu Trnava o verejnom zasadnutí vo veci 5T/89/2007 zo dňa 27.6.2007.

7.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.8.2016 uviedol že na návrhu trvá tak ako bol
podaný, a to aj v časti označenia žalovaných. Vo veci sa vyjadril a predložil všetky relevantné dôkazy,

preto žiada aby súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 951,94 €, a to spoločne a
nerozdielne, pričom sa jedná sa o náhradu za škodu ktorá vznikla žalobcovi z titulu zaplatenia trov
zastúpenia v trestnom konaní žalobcom advokátovi.
Na otázku sudcu právny zástupca žalobcu uviedol, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia a uzneseniu
o prijatí obžaloby a nariadení hlavného pojednávania neboli žalobcom podané odvolania, resp. žiadne

opravné prostriedky.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 22.8.2016 uviedla že
zák.č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného
spod obžaloby - podľa judikatúry ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu najbližšej

právnej úpravy, a to úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Opakovane
bolo judikované, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia má
aj zastavenie trestného konania alebo oslobodenie spod obžaloby, teda oslobodenie spod obžaloby sa
považuje za zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Zákonné podmienky vzniku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím ustanovuje § 6, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého

predpokladom na náhradu škody je vydanie nezákonného rozhodnutia a jeho zrušenie pre nezákonnosť
príslušným orgánom, avšak za súčasného splnenia podmienky stanovenej v § 6, ods. 2 zák.č. 514/2003
Z.z., a síce že boli využité riadne opravné prostriedky. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca
bol spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava oslobodený, avšak z obsahu vyšetrovacieho
spisu súvisiacej trestnej veci vyplýva, že žalobca nepodal proti nezákonnému rozhodnutiu, teda proti

uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, hoci bol v samotnom uznesení riadne poučený o možnosti
podať opravný prostriedok, a toto uznesenie bolo jemu ako aj jeho právnemu zástupcovi (JUDr. Chmelo)
riadne doručené (aj Ústavný súd SR skonštatoval vo svojom náleze sp.zn. 2ÚS 163/2013, že legálnym
prostriedkom obvineného z trestného činu ako aj iných oprávnených osôb, ako rozptýliť zákon z
dôvodov, na ktorých je obvinenie voči nim postavené, je podanie sťažnosti o vznesení obvinenia); zákon

jednoznačne špecifikuje, čo je využitie riadneho opravného prostriedku, stanovuje lehoty v ktorých musí
byť opravný prostriedok podaný, ako aj formu v akej musí byť podaný. Keďže žalobca nepodal voči
uzneseniu o vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok, nemožno mu v zmysle § 6, ods. 2 zák.č.
514/20013 Z.z. priznať právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Z uvedených
dôvodov navrhuje žalobu zamietnuť.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 22.8.2016 uviedla že
žiada žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia súdu. Svoj
nárok odvíja od údajnej nezákonnosti uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 28.6.2007, ktorým súd
prijal obžalobu Krajskej prokuratúry Trnava, a zároveň ňou nariadil hlavné pojednávanie. Poukazuje na
skutočnosť že toto rozhodnutie nikdy nebolo zrušené pre nezákonnosť, čím nebola splnená podmienka

uvedená v § 6, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.; taktiež nebola splnená podmienka uvedená v ods. 2, nakoľko
žalobca voči tomuto uzneseniu nepodal žiadny opravný prostriedok. Ďalej poukazuje na skutočnosť
že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a uznesením, ktorým
podľa žalobcu má byť nezákonné rozhodnutie. Uviedla tiež že žalovaný v 2. rade nie je vo veci pasívne
legitimovaný, nakoľko rozhodnutím ktorým žalobcovi mala vzniknúť škoda, môže byť len rozhodnutie

vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami strán sporu, výsluchom
právneho zástupcu žalobcu a splnomocnených zástupkýň žalovaných, oboznámením sa s dôkazmi
uvedenými vyššie a s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/89/2007, ako aj s

obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:
Na žalobcu bola podaná Krajskou prokuratúrou Trnava obžaloba č. 1Kv 53/06 zo dňa 5.6.2007. Okresný
súd Trnava uznesením vo veci sp.zn. 5T/89/2007 vyhlásenom na pojednávaní dňa 27.6.2007 rozhodol
podľa § 244, ods. 1, písm. k) Trestného poriadku, a nariadil vo veci hlavné pojednávanie - uvedené
rozhodnutie bolo podľa žalobcu nezákonné, od ktorého odvíja svoj nárok na náhradu škody.

Vo trestnej veci boli vykonávané procesné úkony, žalobca bol zastúpený právnym zástupcom JUDr.
Jurajom Gavalcom, advokátom - za poskytnutie právnej pomoci žalobcu uhradil advokátovi sumu vo
výške 951,94 €. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/89/2007 zo dňa 4.6.2008 bol žalobca
oslobodený spod obžaloby.
Proti rozhodnutiu Krajskej prokuratúry Trnava o podaní obžaloby na žalobcu č. 1Kv 53/06 zo dňa
5.6.2007, ani proti uzneseniu Okresného súdu Trnava sp.zn 5T/89/2007 zo dňa 27.6.2007 nebol

žalobcom / jeho vtedajším právnym zástupcom v trestnom konaní podaný opravný prostriedok (uvedené
skutkové tvrdenie nebolo medzi stranami sporu sporné).

9.
Podľa § 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v znení

platnom do 31.8.2007) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4, ods. 1, písm. a), bod 1, a písm. e) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (v znení platnom do 31.8.2007) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 5, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom do 31.8.2007) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6, ods. 1 a ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom do 31.8.2007) ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 18 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v znení
platnom do 31.8.2007) náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola

vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom.Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

10.
Ten, kto bol spod obžaloby oslobodený má pri splnení zákonných predpokladov zásadne právo na
náhradu škody spôsobenej na základe predchádzajúceho rozhodnutia. Takéto právo má aj vtedy, ak v
súvislosti s rozhodnutím orgánu konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy

obhajoby.

11.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Súd sa prioritne zaoberal otázkou splnenia podmienok na priznanie náhrady škody, a dospel k záveru, že
nebola splnená podmienka vyžadujúca sa v súvislosti s priznaním práva na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím uvedená v § 6, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny
opravný prostriedok podľa osobitných predpisov - je úplne zrejmé, že žalobca (ani prostredníctvom
svojho právneho zástupcu) voči tvrdenému nezákonnému rozhodnutiu, ktorým malo byť uznesenie

Okresného súdu Trnava o nariadení hlavného pojednávania vyhlásené na pojednávaní konanom dňa
27.6.2011, nepodal žiadny opravný prostriedok; opravný prostriedok nepodal žalobca ani voči Krajskou
prokuratúrou Trnava podanej obžalobe č. 1Kv 53/06 zo dňa 5.6.2007 (uvedené skutkové tvrdenia neboli
medzi stranami sporu sporné, nepodanie opravných prostriedkov voči vyššie uvedeným rozhodnutiam
Okresného súdu Trnava, resp. Krajskej prokuratúry Trnava potvrdil aj právny zástupca žalobcu). V tejto

súvislosti súd iba pripomína, že v konaní neboli preukázané (dokonca ani tvrdené) okolnosti, pre ktoré
by nemalo byť vyžadované splnenie podmienky spočívajúcej v podaní opravného prostriedku (teda že
by malo ísť o prípad hodný osobitného zreteľa). Z uvedeného dôvodu tak súd návrh zamietol.
Z dôvodu hospodárnosti a procesnej ekonómie sa potom už súd nezaoberal skúmaním splnenia ďalších
podmienok pre priznanie náhrady škody, jej výšky alebo oprávnenosti, nakoľko tak či tak (z dôvodu

uvedeného vyššie) by návrh zamietol.
Naviac súd len okrajovo uvádza, že napadnuté rozhodnutie (ktorého nezákonnosť je tvrdená) bolo
vydané v súlade so zákonom, a nebolo nikdy pre nezákonnosť zrušené, pričom súd v konaní o náhradu
škody nie je ani oprávnený preskúmavať správnosť a zákonnosť takéhoto procesného rozhodnutia v
trestnom konaní (teda nebola splnená ani podmienka uvedená v § 6, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.).

Voči žalovanému v 1. rade bolo potrebné žalobu zamietnuť aj z dôvodu neexistencie pasívnej legitimácie
zástupcužalovaného-žalobca/jehoprávnyzástupcaajnapriekupozorneniusúdunazrejmenesprávne
označenie žalovaných na svojom označení zotrval - žalovaný v konaní bol fakticky iba jeden (a to
Slovenská republika), podľa návrhu však zastúpený dvoma subjektami Generálnou prokuratúrou SR
(označená ako žalovaný v 1. rade), a Ministerstvom spravodlivosti SR (označené ako žalovaný v 2.

rade). Keďže žalobca svoj nárok odvíjal od údajne nezákonného rozhodnutia súdu, malo byť subjektom
ktorý koná v mene štátu (Slovenskej republiky) v zmysle § 4, ods. 1, písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Ministerstvo spravodlivosti SR. Súd tak aj
z uvedeného dôvodu by žalobu voči označenému žalovanému v 1. rade musel zamietnuť.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového

poriadku tak, že ju v konaní plne úspešnému žalovanému v 1. rade (Generálna prokuratúra SR) priznal
v rozsahu 100%; plne úspešnému žalovanému v 2. rade (Ministerstvo spravodlivosti SR) súd nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný v 2. rade si ho neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.