Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110211214
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8110211214.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov: 1./ C., s.r.o., so sídlom A. 5, S.,
2./ S., s.r.o., so sídlom A. XX, S., 3./ L., spol. s r.o., so sídlom A. 8, S., 4./ S. A. - L., s miestom podnikania
A. XXXX/X, S., zastúpený JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Jesenná 8
proti žalovanému S. K.j, so sídlom H.. Z., S., o náhradu za užívanie nehnuteľností s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31.5.2012 č. k. 25C/96/2010-274
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. Ide v tejto súvislosti o žalobu na uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie získané

za obdobie od 2.9.2009 do 3.5.2010, a to žalobcovi v 1.rade vo výške 1.654,13 eur, žalobcovi v 2.rade
vo výške 1.522,18 eur, žalobcovi v 3. rade vo výške 1.807,25 eura žalobcovi v 4.rade vo 1.675,81 eur
s prísl.. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu legitimáciu žalobcov vzhľadom na námietku žalovaného vo
vzťahu k nadobudnutiu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pôvodnej parcely KN C XXXX/X, kat.
úz. K., vo výmere 2935 m, zapísanej na LV č. XXX. Sú prvej inštancie zistil, že žalobcovia nadobudli
vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti následne rozdelenej na základe kúpnych zmlúv od firmy L., s.r.o.,

v roku 2009. Firma L., s.r.o., nadobudla vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy z 13.7.2007 od
predávajúceho, Správcu konkurznej podstaty A.. R., ktorý bol správcom B. závodov, a.s., v likvidácii. V
tom čase už prebiehalo konanie na Okresnom súde Prešov ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia
sp. zn. 7C/9/1999, keď súd prvej inštancie zistil, že B. T., a.s., v likvidácii nemohli nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti, keďže ich právny predchodca nebol vlastníkom parcely XXXX/X,
kat. úz. K.. Aj keď B. T., a.s., v likvidácii boli zapísané ako vlastník, zistilo sa však, že k zápisu

predmetnej nehnuteľnosti došlo na základe žiadosti o zápis geometrického plánu zo dňa 7.3.1997.
Stalo sa tak niečo viac ako mesiac pred vstupom spoločnosti do likvidácie. Podľa súdu prvej inštancie
táto snaha právneho predchodcu žalobcu bola výslovne účelová a nemožno od tohto chybného zápisu
odvodzovať ani dobromyseľnú držbu právneho predchodcu žalobcovu pre začatie plynutia vydržacej
doby pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Právny predchodca žalobcov B. ZÁN.,
a.s., nemohol byť v omyle, ktorý by bol ospravedlniteľný. H. byť dobromyseľný ani zo subjektívneho

hľadiska vzhľadom na formu, akou došlo k uskutočneniu zápisu na LV č. XXX, kat. úz. K., a teda len na
základe žiadosti o zápis geometrického plánu bez toho, aby k tejto žiadosti bol pripojený právny titul, teda
kúpna zmluva, darovacia zmluva, či rozhodnutie štátneho orgánu alebo iný právny úkon. B. T., a.s. pri
bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich očakávať museli vedieť, že bez právneho titulu nie je možné
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Potom správca konkurznej podstaty úpadcu B. závodov,
a.s.vlikvidácii,nemoholvmeneúpadcuakonevlastníkaaaniakooprávnenéhodržiteľapreviesťkúpnou

zmluvou vlastnícke právo k tejto parcele. Preto ani spoločnosť L., s.r.o. S., zastúpená konateľom S. A.,
nemohla sa stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Neobstoja ani argumenty žalobcov o vydržanítejtonehnuteľnosti.B.závodom,a.s.akonedobromyseľnémudržiteľovinezačalavplynúťvydržaciadoba
a ako takú si ju nemohol ani započítať kupujúci z kúpnej zmluvy 13.3.2007, firma L., s.r.o.. Ak by aj
súd prvej inštancie pripustil to, že kupujúci zo zmluvy z 13.3.2007 nemal vedomosť o spochybnení

vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, aj keď v tom čase už viac ako osem rokov prebiehalo
konanie ohľadom tejto nehnuteľnosti v spomínanom spore 7C/9/1999 a tieto skutočnosti v rámci daného
konania boli zrejmé, potom lehota na vydržanie žalobcom začala plynúť až zápisom vlastníckeho právo
spoločnosti L., s.r.o., teda 17.4.2007. Do podania žaloby však 10- ročná vydržacia doba podľa súdu
neuplynula. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, čo sa týka ďalšieho prevodu, že firma L., s.r.o., má

rovnakého konateľa, ako žalobcovia v 2. až 4. Rade. Aj keď teda nehnuteľnosť bola formálne rozdelená
a prevedená medzi rôzne subjekty, fakticky je táto nehnuteľnosť stále v dispozícii jednej osoby, a to
konateľaspoločnosti,pôvodnéhožalobcuv1.radeL.,s.r.o.,sosídlomvS..Poukazžalobcovnaust.§93
ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neobstojí. Toto zákonné ustanovenie nie je možné použiť
vzhľadom k tomu, že konkurz právneho predchodcu žalobcov bol začatý pred účinnosťou terajšieho
zákonaapodľa§206ods.1sapoužijúdoterajšiepredpisy.Tentovšakrovnakéustanovenianeobsahuje.

Preto po zistení, že žalobcovia sa nestali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a je spochybnený zápis v
katastri nehnuteľností, podľa súdu nie sú aktívne legitimovaní na podanie tejto žaloby. O trovách konania
účastníkov sa rozhodlo podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1. až 4.rade, ktorí navrhli rozsudok zrušiť

a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod okrem iného uviedli, že na základe
vykonaného dokazovania dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra spoločnosť B. T.,
a.s. S., IČO: XX XXX XXX bola založená zakladateľskou listinou Fondu národného majetku z 24.4.1992.
Z rozhodnutia o schválení privatizačného projektu zo dňa 4.4.1992 vyplýva, že do privatizácie podľa

tohto projektu vstupuje celý majetok podniku. Dňa 1.5.1992 uzavreli účastníci Protokol o odovzdaní veci
zahrnutých do privatizovaného majetku. Podľa čl. II. Fond odovzdal obchodnej spoločnosti veci zahrnuté
do privatizovaného majetku v súlade so schváleným privatizačným Protokolom, ktorého špecifikácia
bola upresnená súvahou ku dňu 30.4.1992 a doložená v prílohách. Predajom privatizovaného majetku
prechádzajú na nového vlastníka ku dňu účinnosti zmluvy o predaji všetky vlastnícke práva k veciam,

ako aj práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane neznámych. Nový vlastník
privatizovaného majetku sa stáva právnym nástupcom privatizovaného subjektu a vstupuje ex lége do
jeho práv a záväzkov. Pokiaľ Fond národného majetku SR odovzdal spoločnosti B. T. a.s. majetok
zrušeného štátneho podniku U. B., štátny podnik E. a tento štátny podnik mal ku dňu prevodu majetku
na Fond právo hospodárenia k parc. mpč. XXX/X - stavebný pozemok o výmere 51.882 m2 zapísanej

v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. N., je nesporné, že B. T. a.s. nadobudli do svojho vlastníctva
aj parcelu mpč. XXX/X, z ktorej bola následne vytvorená parc. XXXX/X - zastavaná plochy o výmere
7.085 m2, a to aj napriek skutočnosti, že parc. mpč. XXX/X, KN C XXXX/X o výmere 7.085 m2 nebola
presneuvedenávprílohe,resp.vsúpisenehnuteľnéhomajetku,ktorýbolsúčasťouProtokolu.Vlastnícke
právo nenadobudla vkladom do katastra nehnuteľnosti, ale na základe § 19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb.

ku dňu prevzatiu majetku, t.j. k 1. 5. 1992. Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti mal len
deklaratórne účinky. Súd sa mýli, že k zápisu spornej parcely KN C XXXX/X do katastra nehnuteľností
bolo potrebné pripojiť právny titul - kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu alebo rozhodnutie štátneho orgánu.
Taktiež je irelevantné tvrdenie znalca v posudku č. XX/XXXX, že sporná parcela mala byť zapísaná
„avšak na nový samostatný list vlastníctva podľa pozemkovej knihy pre vlastníka „U. štát v správe U.

B., n.p. S.“. Štátny podnik U. E., š.p. bol zrušený prechodom majetku na Fond a spoločnosť B. T. a.s. v
likvidácii je univerzálnym právnym nástupcom privatizovaného subjektu. Aj keď sporná parcela nebola
zapísaná v privatizačnom projekte, B. T. a.s. nadobudli v zmysle § 15 ods. 1 a § 19 ods. 3 zák. č.
92/1991 Zb. ku dňu prevzatia majetku. Žalobcovia nesúhlasia ani s tvrdením, že nenadobudli pozemky
vydržaním. Tak žalobcovi, ako aj ich právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že im pozemky

patria. Spornú parcelu nadobudol ich právny predchodca vydržaním v dobrej viere, že mu vlastnícke
právo oprávnene patrí, pričom vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Právny
predchodca žalobcov spoločnosť B. T., a.s. ku dňu 1. 5. 1992 nadobudol do vlastníctva celý majetok
bývalého štátneho podniku U. E., š.p. a tým aj spornú parcelu KN C XXXX/X. Následne spoločnosť B.
T. a.s. vstúpila 22. 4. 1997 do likvidácie a dňa 12. 11. 2002 bol na ňu vyhlásený konkurz uznesením

Krajského súdu Košice č. k. 5K/169/2001 - 21. Sporná parcela KN C XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria bola zaradená do súpisu majetku úpadcu. Spoločnosť L., s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k
parcele od správcu konkurznej podstaty na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 3. 2007, žalobcovia v 2.
až 5. rade (v súčasnosti v 1. až 4. rade) nadobudli do vlastníctva parcely vytvorené z pôvodnej parcelyKN C XXXX/X na základe kúpnych zmlúv dňa 2. 9. 2009 a 3. 9. 2009. Spoločnosť L., s.r.o. nadobudla
parcelu KN C XXXX/X v konkurze. V tejto súvislosti platí stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 11. 1.
1974, publikované pod R 20/1974 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Podľa neho platí, že pre

exekúciu aj pre konkurzné konania platia rovnaké zásady, a to, že žalobkyňa, ktorá nepodala žalobu na
vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia a vec predal exekútor mimo dražbu, nemôže sa domáhať vydania
tejto veci žalobou na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ale iba vydania
bezdôvodného obohatenia, a to voči osobe, ktorej bol vyplatený výťažok z jej predaja. Ide o tzv.
„žalobu z lepšieho práva“ podanú proti tomu, kto získal výťažok z predaja veci. Vlastnícke právo

žalobcov nebolo nikým spochybnené.
Mesto S. ako žalobca podalo žalobu na vylúčenie veci - parc. KN C XXXX/X zo súpisu podstaty, neskôr
zobralo žalobu späť a konanie bolo uznesením č. k. 20Cbi/59/2003 - 97 zo dňa10. 11. 2006 zastavené.
Zaradenie veci do podstaty je právnym titulom na predaj majetku, pričom iba podanie vylučovacej
žaloby môže predaju zabrániť. Účinok predaja je však ten, že vlastnícke práva dobromyseľného
nadobúdateľa majetku nie je možné spochybniť ani v prípade, ak by správca predal vec ešte pred

rozhodnutím o vylučovacej žalobe. Z ust. § 18 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je možné
vyvodiť, že počas alebo po ukončení konkurzu je možné spochybňovať oprávnenosť zaradenia majetku
do súpisu, ku ktorému počas celého konkurzu nikto neuplatňoval svoje práva a bol bez pochybnosti
vedený ako majetok úpadcu, ktorý bol oprávnene zahrnutý do súpisu podstaty. Zákon o konkurze
neumožňuje tretím osobám spochybňovať vlastnícke právo toho, kto kúpil vec zo súpisu, pretože by to

zásadným spôsobom spochybnilo právnu istotu kupujúceho, čím by sa otvoril priestor pre špekulácie a v
dôsledku toho by sa mohla výrazným spôsobom znížiť výťažnosť konkurzu. Nadobúdateľa speňaženého
majetku prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva založenej na dôvodoch vylučujúcich súpis
úspešne ohroziť nemožno (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo/394/2002 zo dňa 29. 7.
2004). Ďalej poukázali na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2002

sp. zn. Obpj 7/2002, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/285/99, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2519/2006 zo dňa 25. 2. 2009. Žalobcovia nadobudli sporné parcely v dobrej
viere, že im vlastnícke právo patrí, keďže žalobca v 1. rade (správne, s.r.o. S.) nadobudol vlastníctvo
v súlade so zákonom na základe kúpnej zmluvy a so súhlasom súdu. Z dôvodu právnej istoty je
neakceptovateľné pripustiť výklad o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Vlastnícke právo ďalších

nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere (v posudzovanom prípade so
súhlasom súdu) požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny a ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany
nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR nezaniká. Opačná interpretácia by narušila celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých
práv, pochopiteľne iba tých práv, ktoré boli nadobudnuté v dobrej viere, keď dobrá viera vstupuje ako

korektív všeobecne platný pre občianske právo. (Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 165/11, Nález ÚS ČR sp.
zn. II.ÚS 1747/2007 a Nález pléna ÚS ČR sp. zn. Pl.ÚS 78/06). Hodnovernosť údajov katastra prakticky
možno vyvrátiť len verejnou listinou, čo v praxi je vo veľkej väčšine rozsudok súdu. Keďže je nesporné,
že žalovaný nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným parcelám, nemá ani
naliehavýprávnyzáujemnavyriešenítejtopredbežnejotázky,žežalobcovianiesúvlastníkmipozemkov,

užívanie ktorých bez právneho dôvodu je predmetom sporu v tomto konaní. Bezdôvodné obohatenie je
v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka zvláštnym právnym dôvodom v zmysle záväzkového právneho
vzťahu. Žalovaný sa obohatil o sumu, ktorú by žalobcovia, ako právoplatní vlastníci pozemkov získali
ich prenájmom. V tejto súvislosti žalobcovi poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 1789/2000
zo dňa 2. 11. 2000, Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 482/02, Nález ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 237/09 zo

dňa 16. 12. 2009, Nález pléna PL ÚS 19/09 zo dňa 26. 1. 2011. Žalobcovia poukázali na to, že
napadnutým rozhodnutím nebolo vyriešené, či existuje obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov, ani o
kompenzácii vzniknutého obmedzenia vlastníckeho práva. Pokiaľ nie je v občianskoprávnej rovine (napr.
zmluvou) medzi žalobcami a žalovaným upravené užívanie súkromného majetku, má to za následok
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka), pretože aj keď existuje dôvod na užívanie komunikácie, nejde o titul, podľa
ktorého by žalovanému vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany
žalobcov bolo poskytované bezplatne. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou
vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné
aplikovať aj na tento prípad, čo súd zjavne opomenul. Rozsudok súdu vykazuje vysoký stupeň

arbitrárnosti. Súd neuvádza ani jedno konkrétne spochybnenie vlastníckych práv s preukázaním
naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu
ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom
predpokladanej kvalite. Súd interpretoval a aplikoval právne normy tak, že sú zjavne protirečivé,popierajúpravidláformálnejaprávnejlogikyasúvextrémnomrozporesprincípmispravodlivosti.Postup
súdu, ktorý aplikuje „právo“ bez relevantných dôvodov a opory v zákone, v rozpore s konštantnou
rozhodovacou praxou, treba považovať za postup arbitrárny.

Ďalším podaním zo dňa 19. 9. 2013 žalobcovia doplnili dôvody svojho odvolania tým, že aj porovnaním
geometrického plánu zo dňa 24. 3.1961 predloženého žalobcami a porovnaním obrázku č. 1 znaleckého
posudku č. XX/XXXX zo dňa 8. 2. 2009 možno vyvodiť záver, že sporná parcela KN C XXXX/X sa
nachádzala medzi oplotením U. E., š.p. - obrázok č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX a pôvodnou

štátnou cestou - parc. č. XXX/X zakreslenou na geometrickom pláne zo dňa 24. 3. 1961. Pokiaľ by aj sa
pripustiliúvahy,žeparcelaKNCXXXX/Xnebolapredmetomprivatizácie,podľaustálenejjudikatúryplatí,
že nadobúdateľ majetku privatizovaného podľa zák. č. 92/1991 Zb. je univerzálnym právnym nástupcom
privatizovaného subjektu. V tom prípade by parc. č. KN C XXXX/X tak či tak bola vo vlastníctve
spoločnosti B. T. a.s. a v čase konkurzu vo vlastníctve úpadcu B. T. a.s. v likvidácii. Spoločnosť L., s.r.o.
S. nadobudla vlastnícke právo k parcele od správcu konkurznej podstaty po tom, čo konkurzný súd

vyslovil s predajom súhlas a uložil správcovi uzavrieť so spoločnosťou L., s.r.o. kúpnu zmluvu. V bode 2
kúpnej zmluvy je uvedené, že s predajom parc. KN C XXXX/X vyslovil krajský súd opatrením 5K/169/01
- 140 zo 7. 2. 2007 súhlas. Podľa ustálenej judikatúry platí: K povahe opatrenia - súhlasu konkurzného
súdu, aby správca podstaty speňažil majetok predajom mimo dražbu (§ 27 ods. 2 ZKV), že takýto
súhlasjepredpokladomplatnostiprávnehoúkonu,ktorýmsprávcakonkurznejpodstatymajetokpodstaty

uvedenýmspôsobomspeňažil.Ibajehoabsenciabymalazanásledokneplatnosťprávnehoúkonupodľa
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 27 ods. 2. ZKV (uznesenie NS ČR sp. zn. 29Cdo/2960/2011,
rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo/31/2004). Pokiaľ spoločnosť L., s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva
parcelu kúpou od správcu konkurznej podstaty, a to na základe súhlasu Krajského súdu v Košiciach,
súd prvého stupňa mal túto otázku posúdiť ako otázku predbežnú. Tým, že zákonodarca neumožnil

voči opatreniu konkurzného súdu, ktorým už súd udeľuje súhlas s predajom majetku, podať opravný
prostriedok, sa de facto prelomuje zásada, podľa ktorej nikto nemôže na druhého preniesť viac práv
než sám má. Bolo by predsa v rozpore s logikou a princípom právnej istoty, aby tak, ako je tomu v
posudzovanej veci, mohol všeobecný súd kedykoľvek následne vysloviť, že takýto právny úkon - kúpna
zmluva uzavretá so súhlasom konkurzného súdu, je neplatným právnym úkonom. Dobromyseľnosť

spoločnosti L., s.r.o. vychádzajúc z právneho titulu a z okolností, z ktorých pri rozumnej opatrnosti by
vychádzal každý (vlastník uvedený na liste vlastníctva) pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti od
terajšieho vlastníka kúpnou zmluvou a so súhlasom konkurzného súdu, teda od vlastníka, správcu
konkurznej podstaty úpadcu, ktorý sa ako vlastník aj správal dlhšiu dobu pred tým, ako ju spoločnosti
L., s.r.o. odpredal, mal mať súd za preukázanú mimo akejkoľvek pochybnosti. Prerušením nepretržitého

plynutia vydržacej lehoty v súvislosti s vedením súdneho konania pred Okresným súdom Prešov pod
sp. zn. 17C/9/1999 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia k tejto nehnuteľnosti, je potrebné
uviesť, že vedomosť o prebiehajúcom spore iných subjektov ako žalobcov, resp. spoločnosti L. s.r.o.,
nemohla byť z toho dôvodu, že táto žaloba sama o sebe nemohla mať za následok objektívne vyvolanie
pochybnosti u spoločnosti L., s.r.o. o tom, či úpadca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keďže

spoločnosť B. T. a.s. v likvidácii bola zapísaná ako vlastník spornej nehnuteľnosti a kúpna zmluva
bola uzavretá so súhlasom konkurzného súdu. Súčasne navrhli prerušiť konania do skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/430/2012 v právnej veci žalobcu L., s.r.o. proti
žalovaným S. K. a spol. o určenie vlastníckeho práva, keďže žalobkyňa má za to, že iba určovacou
žalobou sa odstráni stav neistoty v jej postavení.

X. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že pozemná komunikácia
ako líniová stavba nachádzajúca sa na pozemkoch žalobcov bola realizovaná v čase, keď sporné
pozemky boli vo vlastníctve štátu, a teda v žiadnom prípade pozemnou komunikáciou zastavaný
pozemok nemohol podľa zákona č. 92/1991 Zb. prejsť do vlastníctva B., a.s., pretože táto spoločnosť

bola založená listinou Fondu národného majetku SR z 24.4.1992 a do tejto obchodnej spoločnosti
mohol byť vložený len majetok súvisiaci s podnikaním privatizovaného štátneho podniku, t.zn. areál
bývalého U. E., ktorý v čase vzniku obchodnej spoločnosti bol používaný na podnikanie a na plnenie
predmetu činnosti. Pri rekonštrukcii tejto cesty tieto nehnuteľnosti boli odčlenené a vyňaté zo Správy
národného majetku právnym predchodcom U. E., čo bolo do 12.2.1992 vyznačené novým oplotením

podnikateľského areálu U. E.. Sporné pozemky tak neprešli do majetku akciovej spoločnosti a naďalej
ostali majetkom štátu. Nie je možné uvažovať o nadobudnutí vlastníctva ani titulom vydržania,
keď podmienka spôsobilého predmetu vydržania splnená nebola a rovnako sa to týka aj zákonom
predpokladaných kritérií dobromyseľnosti. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôžedôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane
vlastníctva hoci i dobromyseľného nadobúdateľa. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v
zmysle zásad vyjadrených v § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané
dôvody pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, ktorý nie je preskúmateľný pre absenciu dostatočných

dôvodov, keď zároveň súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre
správne rozhodnutie o veci.

5. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že o odvolaní žalobcov v 1. až 4.rade proti rozsudku
súdu prvej inštancie už rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom z 8.10.2013 č. k. 9Co/62/2012-446,
keď však v dôsledku podaného dovolania zo strany žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 11.6.2015 č. k. 3Cdo/76/2014-546 rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušil v jeho
potvrdzujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania.

6. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že sporná nehnuteľnosť pôvodne označená ako parcela
KN C XXXX/X vo výmere 2935 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX, kat. úz.

K., bola súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X, zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. N.
v prospech bývalého Československého štátu v správe U. B.., S.. Uvedené je zrejmé zo znaleckého
posudku č. 43/2008 znalca P.. A. C., vypracovaného vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/9/1999.
V uvádzanom konaní sa správca konkurznej podstaty úpadcu B. T., a.s., v likvidácii so sídlom v S.,
A. A. R. domáhal proti žalovaným Mestu S., K., S. K. a H. zaplatenia bezdôvodného obohatenia za

obdobie od 1.5.1992 do 31.12.1998, a to v súvislosti s užívaním parciel KN C XXXX/X a KN XXXX/X,
kat. úz. K.. Súd vtedy skúmal, či žalobca B. T., a.s., v likvidácii bol v preskúmavanom období vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, dospel k záveru, že žalobcovi vlastnícke právo neprislúcha, a preto ani
nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným
dňa 21.5.2010. Podľa zistení znalca v spomínanom konaní parcely mpč. XXXX/X a XXXX/X nemali

založený list vlastníctva, a teda neboli ani súčasťou LV č. XXX, kat. úz. K.. K zápisu na list vlastníctva
došlo až na základe žiadosti B., a.s., S. zo dňa 7.3.1997 odkazujúc na geometrický plác č. XXXXXXXX-
X/XX bez toho, aby k požadovanej zmene vlastníckeho práva bola priložená právna listina o prevode
vlastníckeho práva. Medzi stranami konania ďalej nebolo sporné, že ku dňu vzniku spoločnosti B. T., a.s.,
so sídlom v S., sporná nehnuteľnosť parcela KN C XXXX/X, kat. úz. K., nebola uvedená v špecifikácii

nehnuteľností vkladaných do majetku tejto spoločnosti. Nehnuteľnosť už v tom čase tvorila súčasť
pozemnej komunikácie, ktorá bola skolaudovaná dňa 4.4.1992 kolaudačným rozhodnutím z 12.2.1992.
V čase začatia výstavby tejto komunikácie, ako aj v dobe jej kolaudácie išlo o realizáciu stavby na
pozemku vo vlastníctve štátu. Javí sa preto ako správne zistenie súdu prvej inštancie v tom zmysle,
že spoločnosť B. T., a.s., S. nenadobudla túto nehnuteľnosť v rámci procesu privatizácie a následne k

zápisu pozemku na list vlastníctva došlo len na základe žiadosti odkazujúcej na uvádzaný geometrický
plán z 10.2.1997.

7. Podstatné pre prejednávanú vec však je to, že žalobcovia svoj právny nárok odvodzujú od
nadobudnutia vlastníckeho práva svojim právnym predchodcom spoločnosťou L., s.r.o., so sídlom v

S. kúpnou zmluvou uzatvorenou v priebehu konkurzného konania so správcom konkurznej podstaty.
Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzalo opatrenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým sa rozhodlo
o súhlase s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty B. T., a.s., v likvidácii so
sídlom v S. mimo dražby pre L., s.r.o., A. 8, S., a to konkrétne nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX,
kat. úz. K., parcelné č. KN C XXXX/X vo výmere 2935 m2 - zastavané plochy. V tomto opatrení sa

konštatuje, že pozemok je zastavaný pozemnými komunikáciami - diaľničný privádzač s tým, že kúpna
cena bola stanovená na 1.000.011,- Sk. Opatrenie Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.2.2007 s tým, že ďalším opatrením Krajského súdu v Košiciach (5K/169/2001-146) sa predlžila
lehota na uzavretie kúpnej zmluvy so záujemcom L., s.r.o,. A. 8, S. do dňa 25.4.2007. K samotnému
zatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 13.3.2007 medzi predávajúcim A.. A. R., správcom konkurznej

podstaty úpadcu B. T., a.s., v likvidácii, so sídlom v S. a kupujúcou spoločnosťou L., s.r.o., S. a vklad
vlastníckeho práva bol povolený pod č. N dňa 17.4.2007.8. Konkurzné konanie proti spoločnosti B. T., a.s., v likvidácii so sídlom v S. sa začalo uznesením
o vyhlásení konkurzu Krajským súdom v Košiciach č. k. 5K/169/01-21 dňa 12.11.2002. Vzhľadom k
takémuto dátumu začatia konkurzného konania musia byť právne účinky uzavretej kúpnej zmluvy z

13.3.2007 posudzované podľa zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na
ust. § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z..

9. Ust. § 93 ods. 3 teraz platného zákona č. 7/2005 Z. z., predstavuje zákonnú výnimku zo zásady, že
ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho

práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom. Podľa tohto ustanovenia kupujúci pri
odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol
vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok
zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci
za škodu, ktorá mu tým vznikla, iba že preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

10. Zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. takúto výslovnú zákonnú úpravu neobsahoval. Súdna
prax vykladala však ust. § 19 ods. 2 tohto zákona v konečnom dôsledku rovnako ako úpravu v teraz
platnom § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z..

11. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do

súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

12. Podľa tohto ustanovenia, správca konkurznej podstaty mal zaradiť do súpisu konkurznej podstaty
každú vec, pohľadávku alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria alebo môžu

patriť do podstaty, aj keď je tu pochybnosť, či do podstaty skutočne patria. Tá osoba, ktorá uplatňuje, že
vec nemala byť zaradená do konkurznej podstaty, bolo oprávnená podať vylučovaciu žalobu podľa §
19 ods. 2 tohto zákona na základe toho, že vec bola správcom konkurznej podstaty zahrnutá do súpisu
majetku patriaceho do konkurznej podstaty.

13. Žalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na to, že v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 5K/169/01, na majetok úpadcu B. T., a.s., S., podalo Mesto S. dňa 5.12.2003
návrh na vylúčenie zo súpisu majetku v konkurznej podstate parcelu KN C XXXX/X, kat. úz. K. a táto vec
bola vedená pod sp. zn. 20Cbi 59/2003. Uznesením zo dňa 10.11.2006 č. k. 20CBi/59/2003-97 došlo k
zastaveniu konania o tomto návrhu z dôvodu jeho späťvzatia, keď toto uznesenie sa stalo právoplatným

14.12.2006 (č. l. 427). Následne, ako už bolo spomínané, speňaženie majetku úpadcu sa vo vzťahu k
predmetnej parcele realizovalo formou kúpnej zmluvy zo dňa 13.3.2007, ku ktorej dal konkurzný súd
súhlas opatrením.

14. Úlohou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude zaoberať sa už predtým namietanou

argumentáciou žalobcov v 1. až 4.rade v tom zmysle, že ich právny predchodca nadobudol vlastníctvo
k parcele KN C XXXX/X, kat. úz. K. v konkurznom konaní, keď opodstatnenosť tejto argumentácie je
potrebné posudzovať z pohľadu existencie predpokladov ust. § 19 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb.
s v spojení s § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.. Z pohľadu tejto právnej a skutkovej argumentácie
žalobcov sa súd prvej inštancie vecou nezaoberal a v tejto súvislosti len konštatoval nemožnosť použitia

§ 93 ods. 3 teraz platného Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

15. Súd prvej inštancie sa oboznámi s obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5K/169/01,
keď bude potrebné zistiť a vyhodnotiť dôvody, pre ktoré mala byť žaloba zo strany Mesta S. na vylúčenie
predmetnej parcely zo súpisu majetku v konkurznej podstate vzatá späť, čo následne malo viesť k

zastaveniu konania o tomto návrhu. Tieto zistenia môžu mať vplyv na posúdenie dobromyseľnosti
nadobúdateľa tejto nehnuteľnosti spoločnosti L., s.r.o., so sídlom v S. s prihliadnutím na všetky okolnosti
veci, keď je zrejmé, že prebiehalo konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/9/1999
o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého sa predbežné riešila otázka vlastníctva tejto
nehnuteľnosti v neprospech úpadcu spoločnosti B. T., a.s., v likvidácii S.. Preto v tejto súvislosti bude

potrebné zistiť, prečo došlo neskôr k späťvzatiu žaloby o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu majetku
konkurznej podstaty úpadcu a či právny predchodca žalobcov mohol vedieť o týchto okolnostiach.
Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je potrebné postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľomna základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty -
princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť

na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práva, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu (do pozornosti
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 549/2015 zo 16.3.2016).

16. Po nepochybnom vyporiadaní sa otázky vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, za

užívanie ktorých žiadajú vydať bezdôvodného obohatenie, sa súd prvej inštancie v závislosti od spôsobu
posúdenia aktívnej legitimácie žalobcov vyporiada so žiadaným nárokom.

17. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvádzané dôvody rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Pri tomto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).