Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615206973
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615206973.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so
sídlom Bratislava, ul. Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom S., ul. I. č. X, proti povinnej: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
T.. XXX, pre vymoženie sumy 1.085,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/3486/2015-19 zo dňa 26. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorým rozhodol, že exekúcia je neprípustná, ktorým exekúciu
zastavil a trovách exekúcie, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým súd námietky povinnej proti exekúcii odmietol, uznesenie okresného súdu zostáva
n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 1Er/3486/2015-19 zo dňa 26.02.2016 vydaným vyšším
súdnym úradníkom námietky povinnej proti exekúcii odmietol. Rozhodol, že exekúcia je neprípustná
a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie si vyhradil na rozhodnutie po právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Konštatoval, že pred súdnym exekútorom sa začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1844/2015
na uloženej povinnosti zaplatiť 1.085,54 eur s príslušenstvom, priznanej rozsudkom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 7C/184/2014-112 zo dňa 30. 10. 2014. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu
po získaní poverenia č. 5505 064299 zo dňa 20. 08.2015, ktoré vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.085,54 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdny exekútor
postúpil súdu dňa 28. 10.2015 námietky povinnej proti exekúcii. Exekučný poriadok ustanovuje na
podanie námietok lehotu 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 50 ods. 1 zákona NR
SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov /ďalej len „Exekučný poriadok“/). Upovedomenie si povinná prevzala dňa
01.10.2015, posledným dňom lehoty na podanie námietok tak bol štvrtok 15.10.2015. Povinná podala
námietky na poštovú prepravu 22.10.2015, t.j. oneskorene. Súd preto námietky povinnej odmietol.
Podanie povinnej doručené súdnemu exekútorovi bolo označené ako „vznesenie námietky premlčania
a podnet na zastavenie poverenia na vykonanie exekúcie EX 1844/2015“. Takto označené podanie bolo
súdnym exekútorom vyhodnotené ako námietky proti exekúcii a súd z dôvodu právnej istoty rozhodol o

predmetnom podaní aj ako o námietkach (v tomto prípade oneskorene podaných). Povinná vo svojom
podaní uviedla, že vznáša námietku premlčania. Už dňa 22.11.2010 bolo nepovolené prečerpanie na
účte povinnej a posledná transakcia na tomto účte prebehla dňa 29.03.2011, ktorým dňom jej banka
zrušila účet. Žaloba bola doručená súdu dňa 30.05.2014, pričom právo na uplatnenie pohľadávky mala
banka 5 dní po dni 29.03.2011, t. j. 03.04.2011 (ak nie skôr), preto sa právo premlčalo. V zmysle
uvedeného žiadala exekúciu aj žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Povinná zároveň

predložila súdu výpis z účtu 000000-XXXXXXXXXX zo 07.10.2015 a výzvu Slovenskej sporiteľne,
a.s. zo dňa 22.11.2010. Oprávnený vo svojom vyjadrení k „námietke“ povinnej žiadal tieto zamietnuť.Skutočnosti,naktorépoukazujepovinná,bolipredmetomsúdnehokonanianaOkresnomsúdeLiptovský
Mikuláš, otázkou premlčania sa ex offo súd v konaní zaoberal.
Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy, § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom k 01.04.2004, § 52 ods. 2, 3, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka
a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ochrane spotrebiteľa“).
Súd posúdil podanie povinnej podľa obsahu zároveň ako návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom

uplatnilanámietkupremlčania.Vtejtosúvislostipripomenul,žeexekúciumožnozastaviťnielennanávrh,
ale aj bez návrhu. Keď teda povinná v exekučnom konaní vzniesla námietku premlčania, súd bol povinný
sa touto zaoberať a samostatne posúdiť, či tu vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania je alebo nie
je dôvod na zastavenie exekúcie. Pritom aj v exekučnom konaní je možné vzniesť námietku premlčania
vymáhanej pohľadávky, a to aj napriek tomu, že táto už bola právoplatne priznaná; k týmto záverom
dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1MCdo 5/2008 zo dňa 28.07.2008.

Nijaké zákonné ustanovenie uplatnenie námietky premlčania v exekučnom konaní vo vzťahu k samotnej
vymáhanej pohľadávke nevylučuje. Pokiaľ oprávnený uvádzal, že otázku premlčania posúdil konajúci
súd ex offo v základnom súdnom konaní, a preto nie je možné už premlčanie skúmať, s týmto sa
exekučný súd nestotožnil.
Podľa súdu účelom právnej úpravy doplnenej do zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovením § 5b bolo

zvýšiť ochranu spotrebiteľa v prípadoch, keď je proti spotrebiteľovi uplatnené premlčané právo. Toto
ustanovenie však nie je možné vykladať v tom zmysle, že pokiaľ konajúci súd ex offo na premlčanie z
nejakého dôvodu neprihliadne, pozbavuje to spotrebiteľa možnosti premlčanie namietať. Takýto výklad
by bol vnútorne rozporný a nelogický, nakoľko spotrebiteľ by sa v prejednávanej veci (v exekučnom
konaní) v dôsledku takéhoto výkladu zákona ocitol vlastne v horšom postavení než povinný, ktorý

spotrebiteľom nie je a teda by premlčanie namietať mohol. Z týchto dôvodov preto ani ust. § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa nevylučuje uplatnenie námietky premlčania v exekučnom konaní.
Súd sa preto oboznámil s obsahom pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 7C/184/2014, v ktorom
konaní bol vydaný exekučný titul. Oprávnený podal dňa 30.05.2014 návrh na začatie konania pre
vymoženie 1.085,54 eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že jeho právna predchodkyňa Slovenská

sporiteľňa, a.s. zriadila v prospech povinnej bežný účet, na ktorom poskytla úver vo forme povoleného
prečerpania. V dôsledku neplnenia platobných povinností došlo k vzniku nepovoleného prečerpania na
účte v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia podľa čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok.
Oprávnený preto v zmysle čl. 8.4 písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s čl. 14.2 Obchodných
podmienok vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z titulu nesplateného úveru.

Súd mal preukázané, že dňa 03.05.2001 uzatvorila povinná so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o
sporožírovom účte, súčasne bola vydaná aj platobná karta Maestro Chip k tomuto účtu. Dňa 09.05.2003
uzatvorila povinná so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty
a dňa 31.05.2006 bola uzatvorená ďalšia zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Dňa 29.09.2008
bola uzatvorená zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby (zmena balíka

EXTRA PLUS). Povinnej bol poskytnutý úver formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov
na účte do výšky 929,43 eur, ako vyplýva z výpisu z bežného účtu v časti s označením „Povolené
čerpanie“ (položka 1472 a ďalšie výpisy) po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1
úverových podmienok. Z výpisu z účtu ďalej vyplýva, že dňa 28.03.2011 došlo k zastaveniu povoleného
prečerpania (položka 23) a dňa 06.04.2011 k preúčtovaniu debetného zostatku vo výške 1.085,54

eur (položka 1). Následne došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky a oprávnený vyhlásil ku dňu
30.09.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Súd rozsudkom č. k. 7C/184/2014-112 zo dňa 30.10.2014
žalobe vyhovel, keď uložil povinnej zaplatiť oprávnenému sumu 1.085,54 eur s 8,5% ročným úrokom z
omeškania od 09.10.2013 do zaplatenia a trovy konania 65 eur a trovy právneho zastúpenia 166,68 eur.
Súd sa v odôvodnení predmetného rozsudku otázkou prípadného premlčania nezaoberal.

Podľa súdu z dokladov predložených povinnou v rámci exekučného konania ďalej vyplýva, že právna
predchodkyňa oprávneného už dňa 22.11.2010 vyzývala povinnú na zaplatenie sumy 997,46 eur v
lehote najneskôr 10 dní od doručenia výzvy z dôvodu omeškania povinnej ku dňu 31.10.2010, t.
j. už týmto dňom uplatňovala Slovenská sporiteľňa, a.s. voči povinnej jednorazové zaplatenie celej
pohľadávky(vtedyvovýške997,46eur).Účetpovinnejbolnáslednedňa06.04.2011zrušenýsdebetným

zostatkom 1.085,54 eur a preúčtovaný. Najneskôr nasledujúcim dňom mohla preto uplatniť voči povinnej
zaplatenie tejto sumy. Skutočnosť, že úverový účet bol zrušený, vyplýva aj z toho, že až do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti oprávneným už nedošlo k žiadnemu pohybu na tomto účte a aj výška priznanej
sumy zostala na úrovni 1.085,54 eur. Vzhľadom na charakter zmluvy o sporožírovom účte a ďalšíchzmlúv uzatvorených medzi právnou predchodkyňou oprávneného a povinnou a charakter zmluvných
strán nepochybne vyplýva, že ide o zmluvy spotrebiteľské, typové. K uvedenému záveru možno dospieť
na základe vtedy účinného ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb., ako aj zo skutočnosti, že úver bol povinnej

poskytnutý za účinnosti zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Ostatne, aj oprávnený
súhlasil s tým, že šlo o spotrebiteľský právny vzťah, keď vo svojom vyjadrení nepriamo poukázal
na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Na predmetnú pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo
spotrebiteľskej zmluvy sa preto podľa súdu vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia doba ustanovená
v § 101 Občianskeho zákonníka (§ 879f ods. 3 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Premlčacia doba začala prvý raz plynúť najneskôr dňom 07.04.2011, t. j. dňom nasledujúcim po
zrušení účtu povinnej a skončila sa najneskôr dňom 07.04.2014. Pokiaľ ide o „vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti“ urobené oprávneným ku dňu 30.09.2013, toto už vzhľadom na skoršiu splatnosť pohľadávky
nemalo sledované právne účinky a nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť „posunutie“ začiatku plynutia
premlčacej lehoty. Nakoľko oprávnený uplatnil svoje právo žalobou na súde až dňa 30.05.2014, stalo
sa tak po uplynutí premlčacej doby a pokiaľ povinná v exekučnom konaní vzniesla námietku premlčania

tejto pohľadávky, súd bol povinný prihliadnuť na oslabenie práva oprávneného, vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil (§ 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).
Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku neukladá súdu povinnosť rozhodovať o trovách
exekúciupriamovrozhodnutí,ktorýmexekúciuzastavil.Súdpretoajvzhľadomnapotrebuprednostného
zastavenia už prebiehajúcej exekúcie rozhodol tak, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
a to do výroku II. a výroku III. a navrhol, aby zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p.
jeho odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka a ak odvolaniu

nevyhovie v celom rozsahu, tak navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší
rozhodnutie do výrokov II. a III..
Namietal, že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V tejto
súvislosti uviedol, že predmetné exekučné konanie prebieha na základe exekučného titulu - rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/184/2014-112 z 30.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 24.12.2014 a vykonateľnosť dňa 09.01.2015. Pohľadávka mu tak bola právoplatne priznaná
v súdnom konaní. Následne citoval ust. § 50 Exekučného poriadku, podľa ktorého povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti. Z dikcie tohto zákona jednoznačne vyplýva, že

námietky proti exekúcii sú prostriedkom, ktorý chráni povinného v prípade zmeny skutkových okolností
po vydaní exekučného titulu. V súlade so zásadou res iudicata preto povinný nemôže v námietkach
proti exekúcii namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, čo vyplýva aj zo
systematického výkladu a charakteru civilného súdneho konania. Povinná tak mala premlčanie namietať
vkonanízákladnomaaktakopomenula,nemôžejejbyťposkytnutáochranavexekučnomkonaní.Podľa

oprávneného je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, aby sa exekučný súd v konaní vedenom
na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu zaoberal otázkou premlčania nároku
právoplatne priznaného v základnom konaní, a to či už na návrh alebo ex offo. V súlade s právnym
posúdením exekučného súdu v tejto veci by potom museli byť všetky exekúcie vedené na podklade
exekučných titulov vydaných v konaní so spotrebiteľským prvkom pred účinnosťou ust. § 5b zákona

o ochrane spotrebiteľa z úradnej povinnosti zastavené, čím by bol porušený základný právny princíp
- zákaz retroaktivity. Správnym právnym posúdením veci mal exekučný súd námietky ako oneskorené
odmietnuť a pokračovať v exekúcii.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Sudca odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemienil vyhovieť, a preto vec v zmysle
ust. § 374 ods. 4 O. s. p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Vo svojom stanovisku uviedol, že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola spotrebiteľská zmluva,
pričom v základnom konaní súd pri rozhodovaní neaplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa

napriek tomu, že v čase vyhlásenia rozsudku (30. 10. 2014) bola už táto právna úprava účinná.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúťtýmto opravným prostriedkom (§ 202 ods. 2 O. s. p., § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 1.085,54 eur
s prísl. na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/184/2014 zo dňa 30.10.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2014 a vykonateľnosť dňa 09.01.2015. Na základe žiadosti

súdneho exekútora súd vydal dňa 20.08.2015 poverenie č. 5505064299 na vykonanie exekúcie na
vymoženie uloženej povinnosti. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podala povinná námietky, ktoré
súd uznesením ako neskoro podané odmietol. Podanie povinnej s ohľadom na obsah posúdil súd
zároveň ako návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uplatnila námietku premlčania. Okresný súd mal za
to, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nevylučuje uplatnenie námietky premlčania v exekučnom
konaní. V tejto súvislosti preto posudzoval obsah spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.

7C/184/2014, v ktorom konaní bol vydaný exekučný titul. Konštatoval, že oprávnený uplatnil svoje právo
žalobou na súde po uplynutí premlčacej doby. Exekúciu preto vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil
v zmysle ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Oprávnený v odvolaní namietal, že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia nakoľko pohľadávka mu bola právoplatne priznaná v súdnom konaní a bolo v príkrom
rozpore s princípom právnej istoty, aby sa exekučný súd v konaní vedenom na podklade právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu zaoberal otázkou premlčania nároku právoplatne priznaného v
základnom konaní, a to či už na návrh alebo ex offo.

Podľa ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Vykonateľnosť (ako základný predpoklad pre existenciu spôsobilého exekučného titulu) je takou
vlastnosťou rozhodnutia, ktorá mu dáva punc vynútiteľnosti a umožňuje núteným spôsobom (výkonom)

aj proti vôli povinného subjektu realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ak táto nebola
splnená dobrovoľne (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom výkon rozhodnutia je zabezpečovaný
prostredníctvom súdneho exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonateľnosť má
svoju materiálnu a formálnu stránku.

Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti
stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu
oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu
vymáhaného nároku (ktorým podľa už citovaného § 41 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť len

priznanie práva, záväzok k povinnosti alebo postihnutie majetku) a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia
uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul,
ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má
nútene uskutočniť, preto exekučný titul nemôže byť zdrojom sporov o správnej výške plnenia zo strany
povinného.

Povinnosťdôslednerešpektovaťautoritatívnyprejavvôlesúduvyjadrenývovýrokusúdnehorozhodnutia
vyplýva zo skutočnosti, že právoplatné rozhodnutie súdu zaväzuje nielen súd samotný (§ 156 ods. 4
O. s. p.), ale i účastníkov konania a všetky orgány (§ 159 ods. 2 O. s. p.), a v exekučnom konaní i
samotného súdneho exekútora.

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je záväzné, nezmeniteľné a vynutiteľné. Priamym
dôsledkom vymenovaných účinkov rozhodnutia, ktoré je súčasne exekučnými titulom, je, že ho v rámci
prebiehajúceho exekučného konania už nie je možné exekučným súdom preskúmavať z hľadiska
jeho vecnej správnosti a nemožno ho meniť ani zrušovať, nakoľko tieto úkony prislúchajú len súdu,

ktorý rozhoduje o opravných (či už riadnych alebo mimoriadnych prostriedkoch proti nemu. Rozsah
preskúmania rozhodnutia exekučného titulu exekučným súdom sa obmedzuje len na to, či exekučný titul
vydal orgán oprávnený na jeho vydanie, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a či sú účastníci exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností, čoexekučný súd robí už v štádiu pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré je predpokladom
pre začatie vykonávania exekúcie (§ 36 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku).

Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod vyhovenia námietok povinného proti
exekúcii(prípadnenazastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.g/Exekučnéhoporiadku)ipremlčanie
pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, t.j. premlčaním judikovaného práva
uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa
premlčania dovolá (viď R 21/1981). Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom

konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v prípade námietok proti exekúcii
spočívajúcich v premlčaní uplatňovaného nároku sa musí jednať o skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu.

Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku môže byť síce aj premlčanie priznaného práva, ak bola
vznesená námietka premlčania ale ak k premlčaniu došlo po vydaní exekučného titulu. Z odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu však vyplýva, že k premlčaniu pohľadávky malo dôjsť v základnom
konaní. Podľa odvolacieho súdu práve v tomto základnom konaní mohla povinná vzniesť námietku
premlčania. Rovnako aj okresný súd mohol prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti aj bez návrhu

v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa lebo sa spor týkal nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pokiaľ tak zo strany povinnej nedošlo a ani zo strany súdu a rozsudok okresného súdu nadobudol
právoplatnosť, odvolací súd nepovažoval za prípustné, aby v takomto prípade bol zo strany exekučného
súdu preskúmavaný samotný exekučný titul, t.j. či aplikácia právnych predpisov súdom v pôvodnom
konaní bola vecne správna. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom. Nemôže preto naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Takýto
postup by bol aj v rozpore so zásadou záväznosti výroku súdneho rozhodnutia, t.j. danosti a záväznosti
obsahu práv a povinností súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť vykonané v súlade s tým, ako bolo súdom
určené, ale i právo oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného považoval za dôvodné a uznesenie okresného
súdu pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude okresný
súd pokračovať vo vykonávaní exekúcie.

V ostatnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté lebo nebolo napadnuté odvolaním.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.