Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010327
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010327.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Patrika Príbelského PhD. v trestnej veci proti odsúdenému J. O., nar. XX.XX.XXXX v
M., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d) Tr. zák., prejednal na
neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 10. mája 2016, sp. zn. 4Pp/30/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného J. O. z a m i e t a , pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 10. mája 2016, sp. zn. 4Pp/30/2016, zamietol podľa § 415
ods.1 Tr.por. a podľa § 66 ods.1 písm.a), ods. 2 Tr. zák. ako nedôvodný návrh odsúdeného J. O. o jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného

súdu Žilina zo dňa 31.3.2015, sp. zn. 3T/184/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline (nie
teda Krajského súdu v Trenčíne, ako to nesprávne uviedol súd prvého stupňa a dôvodne túto okolnosť
namietalodsúdenýJ.O.vodôvodnenísvojejsťažnosti)zodňa22.7.2015,sp.zn.2To/38/2015vovýmere
10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d) Tr.zák.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený J. O. sťažnosť. V jej písomnom
odôvodnení sám i prostredníctvom obhajkyne namietal správnosť napadnutého uznesenia s poukazom
na to, že podľa neho spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie, pretože vykonal zákonu
zodpovedajúcu časť uloženého trestu, počas výkonu trestu sa správal riadne a riadne plnil svoje
povinnosti. Namietal správnosť jeho hodnotenia riaditeľom ústavu a najmä v ňom uvedených záverov,
podľa ktorých splnenie podmienok na podmienečné prepustenie preukazuje iba čiastočne, a najmä na

uložený disciplinárny trest - pokarhanie, pretože tento doposiaľ nie je právoplatný, nakoľko proti nemu
podal v zákonnej lehote odvolanie a o jeho výsledku ho do dnešného dňa ústav neoboznámil. On je
pritom pacient, trpiaci minimálne od júna 2014 neurasténiou a nešpecifikovanou úzkostnou poruchou,
o čom predložil ústavu aj lekársku správu. Nie sú tiež pravdivé tvrdenia v odôvodnení napadnutého
uznesenia, že verejné zasadnutie dňa 10. mája 2016 sa konalo v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom, že na ňom bol osobne prítomný zástupca označeného ústavu, že vykonáva

trest uložený mu aj v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne a že v druhom z uložených
trestov podmienečného odňatia slobody sa neosvedčil. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté
uznesenie a aby jeho návrhu vyhovel tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu.

Krajský súd v Trenčíne, nezistiac dôvody na zamietnutie sťažnosti odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm.
a/, b/ Tr. por., na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená dňa 30. mája

2016, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 30. júna 2016 podľa § 192 ods.1 Tr.por. správnosťsťažnosťou odsúdeného napadnutého výroku uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
sťažnosť odsúdeného J. O. nie je dôvodná.

Z ustanovenia § 66 ods.1, 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal
už polovicu, resp. dve tretiny z postupne uložených trestov, vo výkone trestu plnením svojich povinností
a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Výkon

polovice uloženého trestu odňatia slobody a pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho
povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho
podmienečné prepustenie tak, ako sa mylne domnieval odsúdený. Zmysel podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone
trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale
podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré

môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a

musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude
verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery

odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie
odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami
odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť,
či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových
rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných

príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Ustanovenie § 66 ods. 2 Tr. zák. sleduje pritom to, aby dosiahnutý stupeň nápravy bol posudzovaný
nielen podľa plnenia povinností a správania sa odsúdeného vo výkone trestu, ale tiež so zreteľom na to,
či sa odsúdený zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu, pre ktorý

bol odsúdený, a či sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu neprispôsobil len formálne. Závažnosť
spáchaného trestného činu, rovnako ako skutočnosť, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest
vykonáva, je treba hodnotiť v súvislosti s otázkou, či pozitívne správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie jeho povinností je výrazom jeho skutočného polepšenia, a či je teda možné od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život.

Vzhľadom na okolnosti charakterizujúce nielen závažnosť a spôsob vykonania činu, spôsobený
následok, ale aj správanie i povahové vlastnosti odsúdeného (pozitívne alebo negatívne), bolo potrebné
porovnať a hodnotiť plnenie povinností a správanie odsúdeného počas celého výkonu trestu odňatia
slobody, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu už dosiahol

taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré
ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti, či vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním
preukázal polepšenie, či je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a či
tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Konštatovanie a porovnanie uvedených okolností
charakterizujúcich závažnosť a spôsob vykonania činu, spôsobený následok, ale aj negatívne správanie

i povahové vlastnosti odsúdeného zistené v čase jeho právoplatného odsúdenia a ich porovnanie a
zhodnotenie v súvislosti s plnením povinností a správaním odsúdeného počas skutočného výkonu trestu
odňatia slobody je preto namieste, v súlade so zákonom.

Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami dôsledne riadil, prihliadol na všetky

okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného a dospel preto k správnemu záveru. Postupoval vecne správne, keď návrh
odsúdeného J. O. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol ako nedôvodný,
nakoľko odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom naokolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä riziko
recidívy, nekritický postoj k trestnej činnosti a menej priaznivá resocializačná prognóza) nemožno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 ods.1

Tr. zák.

Z hodnotenia odsúdeného J. O. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad
Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva
záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu v zásade - s výnimkou jeho adaptácie na jeho

začiatku, keď sa u neho vyskytli nedostatky, ktoré bolo potrebné usmerniť - mal stabilizované správanie,
avšak s problematickým zvládaním záťažových situácií a opozičným konaním bez ohľadu na jeho
dôsledky. K trestnej činnosti verbalizuje nekritický postoj a odmieta prevzatie zodpovednosti za jej
spáchanie. Odsúdený participuje na plnení programu zaobchádzania v bode vzťahov s vonkajším
svetom a aktivít vo voľnom čase, v bode zaraďovania do práce plní program zaobchádzania len
čiastočne a v edukačnej činnosti sa stanovený program nedarí plniť vôbec. Resocializačná prognóza u

odsúdeného J. O. je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania,
pričom rizikovým faktorom u odsúdeného je sklon k páchaniu trestných činov, teda opakované páchanie
trestných činov a nekritický postoj k ich páchaniu i emocionálna nestabilita, pričom podľa riaditeľa ústavu
odsúdený preukazuje len čiastočne splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, ktoré preto u
neho neodporúčal.

Napadnuté uznesenie je (napriek odsúdeným v jeho písomne podanej sťažnosti správne uvedeným
nezrovnalostiam v písomnom odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa pokiaľ sa týka
miesta konania verejného zasadnutia, osobnej účasti zástupcu ústavu na výkon trestu odňatia slobody
na ňom, rozsudku súdu II. stupňa, ktorým bol Krajský súd v Žiline, i okolnosti, že doposiaľ nebolo

rozhodnuté o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného
súdu Žilina z 22.10.2013, sp.zn. 36T/174/2013 osvedčil alebo neosvedčil) vecne správne a v súlade so
zákonom podrobne odôvodnené (s výnimkou už spomenutých nezrovnalostí, ktoré však nemali vplyv
na inak vecnú správnosť napadnutého uznesenia), preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel
k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody poukazuje, preto sťažnostné

námietky odsúdeného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť odsúdeného J. O. za dôvodnú a
preto ju podľa § X93 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.