Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914208240
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914208240.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej
veci žalobcu F. F., M. D., XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A,
811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanej A. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX
C. L., toho času Q. XX, XXXX Y., U. V., o zaplatenie 5,578,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/1/2015-118 zo dňa 7. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/1/2015-118 zo dňa 7. septembra 2015 vo
výroku o trovách konania mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu
trovy konania vo výške 1.525,91 Eur, z toho súdny poplatok v sume 334,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 1.191,41 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 50,9 % z trov prislúchajúcich
predmetu odvolania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.578,36 Eur
spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.578,36 Eur od 22.1.2013 do zaplatenia a na účet
právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 1.051,91 Eur, z toho súdny poplatok v sume 334,50

Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 717,41 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie ohľadne trov konania odôvodnil tým, že žalobca mal v konaní plný úspech, a
preto mu v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania. Uviedol, že trovy žalobcu

pozostávalizosúdnehopoplatkuzaplatenéhozažalobuvsume334,50Euraztrovprávnehozastúpenia
v sume 717,41 Eur, t.j. 597,84 Eur s pripočítaním dane z pridanej hodnoty. Trovy právneho zastúpenia
zahŕňajú odmenu za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a účasť
na pojednávaní dňa 7.9.2015 po 190,89 Eur ( § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2005 Z.z. ), spolu v sume
572,67 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že nepriznal žalobcovi odmenu za podanie zo dňa 9.2.2015,
keďže tento úkon nemožno považovať za účelný. Žalobca týmto podaním reagoval na výzvu súdu a

doplnil opísanie skutkových okolností rozhodujúcich pre posúdenie veci. Uviedol, že nič nebránilo tomu,
aby uvedené skutočnosti zahrnul už do svojej žaloby. Zároveň priznal advokátovi podľa § 16 ods. 3
vyhlášky nárok na režijný príplatok 3 x 8,39 Eur, spolu v sume 25,17 Eur.

3. Svoje rozhodnutie ohľadne nepriznaného cestovného okresný súd uviedol, že na výšku náhrady
preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahuje Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu cestovného v sume 154,20 Eur pričom svoj nárok
preukazoval faktúrou č. 060, ktorou bol právnemu zástupcovi žalobcu vyúčtovaný prenájom vozidlaU. L. dňa 7.9.2015. Z predloženej faktúry vyplýva, že cena prenájmu vozidla činila sumu 70,80 Eur a
„poplatková sadzba za kilometrovné“ pri počte kilometrov 556 a pri sadzbe 0,13 Eur/km bez DPH, spolu
predstavovalo sumu 83,40 Eur. Súd konštatoval, že náhradu cestovného možno priznať len vo výške a

spôsobom určeným zákonom o cestovných náhradách, a preto spôsob vyporiadania sa medzi právnym
zástupcom a vlastníkom motorového vozidla je z hľadiska náhrady trov konania bez významu. Nakoľko
súdu neboli predložené doklady preukazujúce výšku vynaložených výdavkov ( technický preukaz vozidla
preukazujúci spotrebu vozidla, prípadne aj doklad o cene spotrebovaných pohonných hmôt ), súd prvej
inštancie uplatnenú náhradu nepriznal, nakoľko náhradu nemohol považovať za preskúmateľnú a za

preukázanú.

4. Súd prvej inštancie tiež nepriznal žalobcovi právo na náhradu straty času uplatnenú v sume 195,72
Eur. Konštatoval, že na pojednávaní dňa 7.9.2015 v mene právneho zástupcu konala advokátska
koncipientka Y.. Q. L., pričom v zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení je možné
náhradu za stratu času priznať len advokátovi, nie jeho zamestnancovi, ani advokátskemu koncipientovi.

Podľa názoru súdu prvej inštancie účelom náhrady straty času je finančne kompenzovať stratu, ktorá
vznikla advokátovi cestovaním, teda stratu za čas počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú
prácu. Podľa názoru súdu prvej inštancie advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta, ktorý je
advokátom vyslaný na služobnú cestu. Súd uviedol, že za tento čas advokátskemu koncipientovi nepatrí
náhrada za stratu času, ale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o cestovných náhradách. Z

tohto dôvodu žalobcovi nepriznal právo na náhradu straty času.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.051,91 Eur, z toho súdny
poplatok v sume 334,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 717,41 Eur vrátane DPH. Tiež
konštatoval, že v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. nariadil zaplatiť trovy konania na účet právneho

zástupcu žalobcu.

6. Proti rozsudku vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok vo
výroku o trovách konania zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi na účet
právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.680,11 Eur, z toho súdny poplatok vo výške 334,50 Eur

a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.345,61 Eur. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie žalobe
žalobcu dňa 7.9.2015 v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania,
ktorých výšku uložil žalobcovi vyčísliť v lehote 3 dní odo dňa pojednávania. Žalobca v stanovenej
lehote trovy vyčíslil, pričom požadoval priznať trovy právneho zastúpenia, stratu času strávenú cestou
a cestovné spolu s DPH v sume 1.345,61 Eur. Všetky úkony vo vyúčtovaní vyšpecifikoval. Súd prvej

inštancie mu však nepriznal trovy právneho zastúpenia vo výške 190,89 Eur + režijný paušál 8,39
Eur + 20 % DPH za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 9.2.2015. V tejto súvislosti poukázal na §13a
ods. 1 písm.c) vyhlášky, podľa ktorého nevyplýva, že tarifná odmena advokáta za úkon právnej služby,
teda za konkrétne písomné podanie na súd na základe výzvy súdu sa nepočíta. Zákon priznáva
advokátovi nárok na tarifnú odmenu za každé písomné podanie na súd. Z tohto dôvodu má za to,

že zástupcovi žalobcu patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom a DPH
za podanie vo veci samej adresované súdu dňa 9.2.2015. K nepriznaniu náhrady za stratu času
za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 7.9.2015 a späť, ktoré si uplatnil žalobca vo výške
195,72 Eur uviedol, že z ust. § 17 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa jeho názoru vyplýva,
že náhrada za stratu času prináleží advokátovi bez obmedzenia aj v prípade, ak je úkon právnej

služby realizovaný advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Podľa jeho názoru samotný
pracovný pomer advokátskeho koncipienta nebráni aplikácii tohto ustanovenia rovnako, ako nebráni ani
aplikácií ustanovení o tarifnej odmene advokáta za úkony právnej služby uskutočnené advokátskym
koncipientom. Podstatou náhrady za stratu času je paušalizovaná kompenzácia produktívnej časovej
jednotky, ktorú by inak mohol advokát využiť na odplatné poskytovanie právnych služieb (podnikanie ),

avšak vzhľadom na reálnu nevyhnutnosť ju musel venovať cestovaniu. Nie je teda dôvodné rozlišovať
medzi cestovaním advokáta a advokátskeho koncipienta, keďže v súlade so zákonom o advokácii a
advokátskou tarifou, by mohol čas strávený cestovaním využiť na efektívne poskytovanie právnych
služieb klientom advokáta, aj ním poverený advokátsky koncipient. Z tohto dôvodu považuje nárok na
náhradu straty času stráveného cestou na pojednávanie z F. do Rimavskej Soboty a späť dňa 7.9.2015

v počte 14 začatých polhodín, t.j. 14 x 13,98 Eur ( 1/60 výpočtového základu pre rok 2015 ), teda celkom
vo výške 195,72 Eur bez DPH za jasne preukázaný a odôvodnený. Spolu s DPH suma predstavuje
234,86 Eur.7. K nepriznaniu cestovného za cestu na pojednávanie dňa 7.9.2015 z F. do Rimavskej Soboty a
späť, ktorú si žalobca vyčíslil v sume 128,50,-Eur bez DPH v odvolaní uviedol, že na pojednávanie
dňa 7.9.2015 bolo nevyhnuté použiť dopravný prostriedok. Nakoľko advokát v danom termíne nemal k

dispozícii vlastné motorové vozidlo, najhospodárnejšie bolo využiť služby prenájmu iného motorového
vozidla, keďže iná verejná doprava vzhľadom na čas a miesto pojednávania nebola reálne využiteľná.
Žalobca prostredníctvom svojho advokáta v konaní vyčíslil a preukázal vynaložené náklady na cestu
na pojednávanie predložením faktúry za prenájom motorového vozidla. Podľa jeho názoru zákon o
advokácii, ani zákon o cestovných náhradách nevylučujú nájom dopravného vozidla na zabezpečenie

účasti advokáta na pojednávaní. Zákon iba kladie podmienku preukázania vynaložených cestovných
výdavkov, čo žalobca splnil. V tejto súvislosti poukázal na § 16 ods. 4 Vyhlášky o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb a na ust. § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o cestovných
náhradách.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie,
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, a preto v zmysle ust. § 388 CSP napadnutý
rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou vo veci samej uplatnil doplatok
za prenájom motorového vozidla v sume 1.123,63 Eur, a to za obdobie od 11.11.2012 do 18.12.2012.

Zároveň si uplatnil právo na zmluvnú pokutu vo výške 500,-Eur a náhradu nákladov na prepravu vozidla
z S. na Slovensko v sume 3.630,-Eur. Celkom teda žiadal priznať istinu v sume 5.578, 36 Eur spolu s
úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak že
žalobcovi ako v spore úspešnému priznal právo na náhradu celých trov konania. Z vyčíslených trov

konania žalobcom však žalobcovi nepriznal trovy konania uplatnené za jeden úkon právnej pomoci, t.j.
vyjadrenie a k tomu prislúchajúci režijný paušál s DPH, nepriznal cestovné advokátskej koncipientky na
pojednávanie a nepriznal ani náhradu za stratu času strávenú cestou.

11. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. ( predtým ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ).

12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že predmetom odvolania je len výrok o náhrade trov konania.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku, pričom v dobe rozhodovania o odvolaní odvolacím súdom už bol
účinný Civilný sporový poriadok, pričom v zmysle § 470 ods. 2 CSP sú zachované všetky právne úkony,
odvolací súd aj napriek ust. § 262 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník, pristúpil k prejednaniu odvolania, nakoľko právne účinky podaného odvolania

ostali zachované.
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na rozhodnutie o trovách
konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa úspešnému účastníkovi prizná plná náhrada
trov konania. Súd prvej inštancie však napriek vyčísleniu trov predložených zo strany žalobcu, nepriznal
žalobcovi všetky trovy, ktoré si uplatnil.

15. Preskúmaním dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi trovy konania, cestovné
a stratu času strávenú cestou, ako aj odvolacích dôvodov, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné, čo sa týka nepriznania trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci
za podanie zo dňa 9.2.2015 v sume 190,89 Eur, 8,39 Eur režijný paušál a 20 % DPH. Odvolací súd

uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že podaním zo dňa 9.2.2015 urobil opísanie
okolností rozhodujúcich pre posúdenie veci, ktoré vyhotovil na základe výzvy súdu, teda ide o vyjadrenie
vo veci samej. Pokiaľ súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doplnenie žaloby o skutočnosti, ktoré mohli
byť predmetom skúmania na pojednávaní, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu podanie žalobcupovažovať za také, za ktoré mu nevzniká právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Žaloba spĺňala
všetky náležitosti dané ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, teda nevykazovala vady, ktoré
by žalobca na výzvu súdu mal odstraňovať. Pokiaľ na výzvu súdu urobil doplnenie žaloby o skutkových

okolnostiach, ktoré súd žiadal doplniť, išlo o úkon, za ktorý mu prislúchajú trovy právneho zastúpenia. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za dôvodné.

16. Odvolací súd tiež považoval za dôvodné odvolanie žalobcu ohľadne nepriznania náhrady za stratu
času strávenú cestou, ktorú si žalobca uplatnil za účasť na pojednávaní dňa 7.9.2015 advokátskym

koncipientom za 14 polhodín po 13,98 Eur, teda v sume 195,72 Eur bez DPH. Odvolací súd zastáva
názor, že v prípade ak advokát poverí vykonaním úkonov advokátskeho koncipienta, ide o úkon
advokáta, za ktorý mu prislúcha nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ale aj nárok na priznanie
iných náhrad podľa vyhlášky. Z tohto dôvodu odôvodnenie súdu prvej inštancie, že advokátsky
koncipient, ktorý sa zúčastnil pojednávania nemôže účtovať náhradu za stratu času strávenú cestou
je nesprávny, a preto odvolací súd považuje nárok na náhradu za stratu času na pojednávanie dňa

7.9.2015 v sume 195,72 Eur bez DPH za dôvodný.

17. Čo sa týka odvolania žalobcu v časti nepriznania cestovného na pojednávanie dňa 7.9.2015 z F.
do Rimavskej Soboty a späť, ktoré si uplatnil v sume 128,50 Eur bez DPH, odvolací súd uvádza, že
odvolanie žalobcu v tejto časti nepovažuje za dôvodné, a to vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 16

ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška
neustanovuje inak. Osobitným predpisom je Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ktorý
presne určuje spôsob výpočtu cestovného. Pre výpočet cestovného musí byť predložený veľký technický
preukaz preukazujúci spotrebu pohonných hmôt na 100 km a zároveň je nutné pri uplatnení cestovného

preukázať cenu pohonných hmôt. Žalobca takéto doklady súdu prvej inštancie nepredložil, predložil
faktúru, ktorou preukazoval, koľko zaplatil za nájom motorového vozidla, čím sa odvolací stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca náhradu cestovného súdu prvej inštancie nepreukázal. Z
týchto dôvodov v časti nepriznania cestovného považoval odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku
o trovách konania za správny.

18. Na základe vyššie uvedeného žalobcovi vzniká nárok na náhradu trov prvostupňového konania
za vyjadrenie zo dňa 9.2.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky v sume 190,89 Eur a 1 x režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,39 Eur a zároveň mu vzniká nárok na náhradu za stratu
času na pojednávaní dňa 7.9.2015 z F. do Rimavskej Soboty a späť za 14 polhodín po 13,98 Eur, teda

195,72 Eur, čo spolu predstavuje 395,-Eur + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 79,-Eur, teda
mu okrem trov právneho zastúpenia priznaných súdom prvej inštancie v sume 717,41 Eur prislúchajú
aj trovy právneho zastúpenia, náhrady za stratu času stráveného cestou celkom v sume 474,-Eur, čím
celkom trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní predstavujú sumu 1.1919,41 Eur.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

20. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred prvým

1.7.2016, a to v súlade s § 470 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd zistil, že žalobca žiadal celkom priznať trovy prvostupňového konania v
sume 1.345,61 Eur, pričom z tejto sumy mu prvostupňový súd priznal sumu 717,41 Eur, teda predmetom

odvolacieho konania boli trovy konania v sume 628,20 Eur. Nakoľko z predmetu odvolania žalobcovi
bolo priznaných len 474,-Eur, čo predstavuje jeho úspech v spore a nedôvodne podal odvolanie v
sume 154,20 Eur, odvolací súd zistil, že suma 474,-Eur, v ktorej bolo odvolaniu vyhovené predstavuje z
predmetu odvolania 75,45 % a nedôvodne podané odvolanie v sume 154,20 Eur predstavuje zo sumy
odvolania 24,55 %. Žalobca má teda v konečnom pomere 50,9 % úspech. Odvolací súd vzhľadom na

uvedené priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 50,9 % z trov prislúchajúcich
predmetu odvolania, t.j. zo sumy 628,20 Eur. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.22. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).