Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313218643
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313218643.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. V., N.. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec,
Trnavská č. 2A, Senec, dieťa rodičov: matka - V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. L.. Č.. XX, A., t. č.
Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska ul. č. 5, Bratislava, otec -
E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L.. Č.. XXX, D., zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., IČO:

47 232 757, Žilinská ul. č. 14, Bratislava, o návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 11. februára 2014, č. k. 37P/235/2013 - 34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého F. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej

starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, matke uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého F., nar. XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom 01.02.2014, ktorú sumu matke uložil
zasielať k rukám otca maloletého vždy do 15 - ho dňa v mesiaci vopred, čím zmenil rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 23. januára 2003, č. k. 13Nc/159/2002 - 19. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne

ust. § 28 ods. 1 písm. a), § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods.
1 veta prvá Zákona o rodine a vecne dôvodnosťou podaného návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému F., nakoľko matka, ktorá mala dieťa zverené do svojej
osobnej starostlivosti z dôvodu väzobného stíhania nemôže túto starostlivosť vykonávať, a preto je
nutné situáciu na strane maloletého stabilizovať a zabezpečiť jeho nerušený zdravý fyzický a psychický
vývoj zverením do osobnej starostlivosti otca, ktorý s ním bol vždy v pravidelnom kontakte, staral sa o

neho, má s ním výborný vzťah a jeho starostlivosť mu prospieva. V odôvodnení napadnutého rozsudku
súd prvého stupňa uviedol, že naposledy boli práva a povinnosti rodičov k maloletému F. upravené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. januára 2003, č. k. 13Nc/159/2002 - 19, ktorým
súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa
zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 2.500,- Sk (82, 98 eur) mesačne. Poukázal na skutočnosť, že
v tom čase bol maloletý vo veku šiestich mesiacov a žil s matkou, v súčasnosti (v šk. roku 2013/2014)

navštevuje 5. ročník základnej školy v Ivanke pri Dunaji, stará sa o neho otec, s ktorým spolu s jeho
terajšou partnerkou a jej maloletou dcérou bývajú v obci D., v rodinnom dome jeho partnerky a ktorý
zabezpečuje jeho osobné potreby, vrátane školských potrieb a pomôcok, stravovania, ošatenia a obuvi a
uhrádza všetky jeho bežné náklady, predpísané poplatky a náklady na aktivity organizované školou, ako
aj mimoškolské aktivity, jazdenie na motokáre a futbal. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním
preukázané, že otec podniká v stavebníctve, keď je jediným spoločníkom vo firme Air Sun SK, s.r.o., z

ktorej činnosti má príjem v sume cca 1.500 eur mesačne a v súčasnosti poberá na maloletého rodinné
prídavky v sume 23 eur mesačne s tým, že ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a maloletému pravidelnevytvára úspory na vkladnej knižke, na ktorej sa v súčasnosti nachádza suma približne 1.200 eur. Súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že matka je vo väzbe pre podozrenie zo
spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a § 221 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a trestného činu

poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného poriadku, závažnejším spôsobom konania podľa §
138 Trestného zákona, v ÚVTOS Chorvátska, Bratislava, okrem maloletého F. je matkou plnoletej dcéry
V. V. s tým, že maloletý je s ňou, ako aj s jej ďalšou rodinou v pravidelnom kontakte. Prvostupňový súd
sa nestotožnil s návrhom matky, ktorá žiadala návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému zamietnuť a ponechať v účinnosti nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol

maloletý dočasne zverený do starostlivosti otca, keď poukázal na skutočnosť, že predbežné opatrenie
je inštitútom dočasného riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania do rozhodnutia vo veci samej, ak
treba urýchlene riešiť pomery na strane účastníkov, má provizórny charakter a situáciu na strane matky
a maloletého F. takýmto spôsobom nie je možné riešiť s tým, že za daného stavu sa prepustenie matky z
väzby nedá z časového hľadiska predvídať a matkou uvádzaná prezumpcia neviny je v danom prípade
irelevantná, keď rozhodujúca je predovšetkým skutočnosť, že matka v súčasnosti osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa, na výkon ktorej bola oprávnená i povinná na základe rozsudku súdu, vykonávať
nemôže. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému Dávidovi a jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca je plne v záujme dieťaťa, keďže otec
má vytvorené stabilné zázemie a vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť a maloletý sa v jeho
starostlivosti cíti dobre. Rozhodnutie v časti výroku, ktorým poveril zastupovaním a správou majetku len

otca maloletého odôvodnil tým, že matka, ktorá sa nachádza vo väzbe, objektívne nie je v súčasnej
situácii schopná dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a pri určení výšky jej vyživovacej povinnosti
prihliadol na skutočnosť, že vzhľadom na vzatie do väzby nemá možnosť dosiahnuť príjem potrebný na
úhradu výživného. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.
a vecne citáciou tohto zákonného ustanovenia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá z dôvodov podľa §
221 ods. 1 O. s. p. žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a zároveň zveriť maloletého F., nar. XX.XX.XXXX
do jej výchovy, otcovi určiť vyživovaciu povinnosť na dieťa v sume 150 eur mesačne a upraviť jeho
styk s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať podľa dohody s matkou. Vo svojom
odvolaní namietla, že nebola informovaná o zmene termínu pojednávania na deň 11.02.2014, keď jej

bolo doručené iba predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 04.02.2014 a zároveň namietla,
že kolízny opatrovník nevykonal šetrenie v mieste jej bydliska, kde má maloletý obvyklý pobyt, avšak
iba na strane otca s tým, že toto šetrenie bolo vykonané až dňa 10.02.2014, čo nie je dostatočné na
skutočné zistenie pomerov dieťaťa. Matka vo svojom odvolaní zároveň vytkla súdu prvého stupňa, že
nebral do úvahy jej písomné podania a argumenty, vychádzal len z návrhu otca, nevykonal dostatočne

dokazovanie a nerešpektoval jej prezumpciu neviny, zaručenú Ústavou Slovenskej republiky. Uviedla, že
otec si dlhodobo neplnil svoje rodičovské povinnosti, najmä pri platení výživného a maloletého, ktorý je
schopnývyjadriťaprejaviťsvojnázornato,skýmchcežiť,využívalenakonástrojsvojejosobnejpomsty
voči nej, keď všetkým zakazuje o nej rozprávať a ukazovať jej fotografie. Matka maloletého v odvolaní
zároveň poukázala na skutočnosť, že napadnutý rozsudok vôbec neupravuje jej styk s dieťaťom, čím sú

popierané jej rodičovské práva a namietla, že otec doposiaľ nemá zabezpečené vlastné bývanie a býva
u priateľky, ku ktorej ho neviažu žiadne rodinné ani majetkové vzťahy postačujúce na to, aby maloletý
F. nezostal bez strechy nad hlavou. Tvrdenie otca o výške jeho príjmu označila za účelové s tým, že
prvostupňový súd nezisťoval, od kedy má otec nadštandardný príjem 1.500 eur, napriek tomu, že od
augusta 2013 nebol schopný riadne a včas uhrádzať výživné na maloletého a o existencii vkladnej knižky

doposiaľ nemala žiadnu vedomosť.
Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že matka mala vedomosť o prvom termíne pojednávania, na ktoré
sa však nedostavila a vyjadrila sa iba písomne. Uviedol, že kolízny opatrovník postupoval v súlade so
zákonom a platnými právnymi predpismi a nakoľko sa matka nachádza vo väzbe, čo nie je vhodné

prostredie pre výchovu dieťaťa, nebolo potrebné vykonávať žiadne iné dokazovanie a šetrenie. Zároveň
otec poukázal na skutočnosť, že u matky v A. mal maloletý malú izbičku, zapratanú nepotrebnými
vecami, starý ošarpaný nábytok, na posteli mu spávali domáce zvieratá, veci nosil neožehlené a
plné chlpov a v súčasnosti má k dispozícii samostatnú, veľkú, nadštandardnú, novo zariadenú izbu,
kompletne nové oblečenie a spolu s rodinou sa o syna s láskou starajú. Uviedol, že v novom prostredí

má maloletý veľa kamarátov, chodí do novej školy a toto prostredie už vníma ako domáce a samozrejmé,
keď si veľmi dobre rozumejú aj s jeho partnerkou a jej dcérou, s ktorými žijú a fungujú ako rodina. Otec
vo svojom vyjadrení nesúhlasil s osobným stretnutím maloletého s matkou, nakoľko syn sa s danou
situáciou veľmi dobre vyrovnal a nie je v jeho záujme vystavovať ho traumatickému a zdrvujúcemuzážitku spojeného s návštevou matky vo väzení. Vyslovil názor, že matka má záujem syna využívať
len ako nástroj pomsty a vytvorila u neho nezdravú, až chorobnú, závislosť na jej osobe a poukázal
na skutočnosť, že matka svojim neuváženým konaním niekoľkokrát takmer prišla o strechu nad hlavou

z dôvodu dlhov na nájomnom, na ktorých úhradu jej opakovane musel požičať nemalé finančné
prostriedky. V nadväznosti na tvrdenia matky, že výživné neuhrádzal včas, otec maloletého uviedol,
že sa tak stalo predovšetkým z dôvodu, že mu matka bola dlžná peniaze, dlh sa mal kompenzovať
výživným, avšak po určitom čase si matka vždy pod nejakou zámienkou peniaze vypýtala späť. Poukázal
na skutočnosť, že matka nemá prostriedky ani možnosti zabezpečiť pre dieťa vhodné prostredie na

bývanie, jej spôsob života a neuvážené konanie svedčí o jej ľahostajnosti a nezáujme, a preto rozhodne
nie je schopná o maloletého F. sa postarať tak, aby bol zaručený jeho zdravý telesný a duševný vývoj.
Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. bez
pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že odvolaniu matky je potrebné priznať úspech, keď jej súd
prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom.

Podľa § 6 O. s. p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.
Podľa § 18 veta tretia O. s. p., súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.
Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebozáväzkoch,aleboooprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá
je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých
účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie
a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady
rovnosti občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy SR, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako

i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd
nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov,
resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné
prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a
účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom

konanízabezpečujetak,žeukladásúdu,akzákonneustanovujeinak,nariadiťnaprejednanievecisamej
pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O. s. p.), pričom vec môže prejednať
v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka
treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli,

že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom, je neodňateľným právom účastníka konania a
to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve
účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni
súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.
Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvéhostupňasavposudzovanejvecivyššieuvedenýmizásadami

vôbec neriadil.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom
na pojednávaní, na ktoré matka nielenže nebola riadne písomne predvolaná, avšak dokonca o ňom
vôbec nemala vedomosť, keď pojednávania konaného dňa 04.02.2014, sa matka (v tom čase vo výkone
väzby) nezúčastnila, prvostupňový odročil na termín 11.02.2014, na ktorý matku písomne nepredvolal

a o novom termíne pojednávania ju ani iným spôsobom neupovedomil. Následne na tomto pojednávaní
dňa 11.02.2014 v rozpore s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti matky, vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi a po ukončení dokazovania rozhodol vo veci samej napadnutým rozsudkom, teda
matke neumožnil riadne sa zúčastniť pojednávania, označovať a predkladať súdu dôkazy, vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom a k veci samej, čím jej odňal možnosť konať pred súdom a porušil jej právo na

spravodlivý súdny proces.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd, v súlade so zásadou dvojinštančnosti súdneho konania a z dôvodu,
že súd prvého stupňa svojim postupom odňal matke možnosť konať pred súdom, napadnutý rozsudok
zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inýmivadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.
Vďalšomkonaníbudepovinnosťousúdukvalifikovanýmspôsobomvecopätovneprejednaťarozhodnúť

o návrhu otca, v konaní vytvoriť všetkým účastníkom, vrátane matky maloletého, náležitý priestor na
realizáciu všetkých procesných práv, zaručených čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Občianskym súdnym poriadkom,
riadne zistiť skutkový stav veci (§ 120 ods. 1 O. s. p.), a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver,
ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods.

2 O. s. p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.