Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžso/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200421
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a

členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu
Mgr. Y. T., bytom S., právne zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, so sídlom Košická 56,
821 08 Bratislava, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Dunajská 68,
820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/100186/29874/OPČSSZ
zo dňa 20.12.2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/52/2014-31 zo dňa 23. apríla 2015, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/52/2014-31 zo dňa 23.

apríla 2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho advokáta trovy odvolacieho konania z titulu
trov právneho zastúpenia vo výške 148,22 €.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2013/100186/29874/
OPČSSZ zo dňa 20.12.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny č. BA5/ÚSZ/ZAM/2013/42896 zo dňa 30.10.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,

nakoľko krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť ako nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobca v čase
podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol konateľom v obchodných
spoločnostiach CHRÁNENÉ PRACOVISKO.eu/nábytok, s.r.o., POLY Promotion and Production, s.r.o.,
POLY Investment, s.r.o. a súčasne bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.10.2013

uzatvorenej medzi zamestnávateľom J.R.G. s.r.o., kpt. Nálepku 2561/47, Trebišov a žalobcom
ako zamestnancom s dňom nástupu do práce 04.10.2013 a mesačnou mzdou 100,- Eur brutto.
Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím žalobcovej žiadosti nevyhovel a žalobcu nezaradil do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, pretože žalobca nespĺňal podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona
č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 5/2004 Z.z.). Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pretože sa domnieval, že spĺňa
podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože v zmysle zákona č. 5/2004

Z.z. nie je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu aj napriek skutočnosti, že je konateľom
v spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože je zamestnancom (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004
Z.z.).Žalovaný napadnutým rozhodnutím jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom
rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že žalobca bol ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie preukázateľne konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda

nespĺňal zákonnú podmienku pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34
ods. 14 písm. h) v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z.. Žalovaný uviedol, že „žalobcov
názor uvedený v odvolaní je nesprávny, nakoľko slovné spojenie v ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o
službách zamestnanosti „ak nie je zamestnanec“ je potrebné vykladať výlučne tak, že status občana
ako zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako

samostatne zárobkovo činnej osoby a úrad ho v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o
zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti s poukazom na ust. § 6 ods.
1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti. Uvedený postup nemožno v danom prípade aplikovať z
dôvodu, že účastník konania nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti“.

Krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia

riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu. Podľa názoru krajského súdu napadnuté
rozhodnutia nespĺňajú zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia nie je
zrejmé, akými úvahami sa správny orgán pri rozhodovaní spravoval a na základe ktorých dospel k
svojmu právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe
ktorého žalovaný rozhodol, nemožno podľa názoru krajského súdu považovať za náležité a riadne

odôvodnenie rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p., rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné
buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen
jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké

dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením
rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že správny orgán vo veci
nepostupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, zo skutkových okolností vyvodil

nesprávny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, preto súd preskúmavané
rozhodnutia zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 426,47 € z titulu trov právneho zastúpenia.

Vo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nemôže súhlasiť s
dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia. V odvolaní poukázal na rovnaké skutočnosti ako vo
vyjadrení k žalobe a naviac poukázal na nesprávnosť názoru krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie

nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. V tejto súvislosti je podľa názoru žalovaného potrebné
zdôrazniť, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská žalobcu ako účastníka konania k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania, citoval ustanovenia právnych predpisov, z ktorých vychádzal, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Následne má žalovaný za to,

že prijaté právne závery aj primerane v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, najmä vysvetlil, z akých
úvah vychádzal pri závere, že žalobcu v danom prípade nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o
zamestnanie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného dáva dostatočnú odpoveď na otázku,
prečo nie je možné žalobcu zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodujúcim bolo
zdôvodnenie, na ktoré žalovaný poukázal, že slovné vymedzenie „ak nie je zamestnanec“ uvedené

v ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 4/2005 Z.z. je potrebné vykladať výlučne tak, že status
osoby ako zamestnanca v kontexte nesplnenia podmienok na zaradenie do evidencie má prednosť pred
jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v dôsledku čoho ho úrad v takomto prípade
nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona č. 4/2005 Z.z. (s
poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a), pričom ide o osobu, ktorá nespĺňa podmienky zaradenia

do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a teda, ktorá nemôže byť zaradená do evidencie).

V ďalšom rade žalovaný poukazuje na to, že v napadnutom rozhodnutí sa v dostatočnom rozsahu
vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje najmäna ustálenú judikatúru, podľa ktorej správny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
žalobcom, ale len na tie, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzal do všetkých detailov predmetnej veci uvádzaných žalobcom.

Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že jeho skutkové a právne závery obsiahnuté v
napadnutom rozhodnutí nie sú v danom prípade nezrozumiteľné ani zjavne neodôvodnené, práve
naopak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako celok spĺňa parametre zákonného
odôvodnenia v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. Za porušenie procesných práv podľa názoru žalovaného

nemožno v žiadnom prípade považovať to, že žalovaný neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
žalobcu.

Žalovaný zároveň namieta ďalšiu procesnú vadu rozsudku krajského súdu spočívajúcu v tom, že
krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec, ani náznakom nezaoberal vecnou správnosťou
napadnutého rozhodnutia, a to napriek tomu, že vecná správnosť rozhodnutia žalovaného bola jedným

zo žalobných dôvodov. Podľa názoru žalovaného v danom prípade nedošlo k splneniu podmienok pre
zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 zákona č. 5/2004 Z.z., a preto
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného boli v súlade so zákonom.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

potvrdil. Podľa názoru žalobcu krajský súd správne zhodnotil skutkový a právny stav veci. Žalobca
považuje rozhodnutie žalovaného rovnako ako krajský súd za nepreskúmateľné, a preto ho bolo nutné
zrušiť.

K námietkam žalovaného uvedených v odvolaní žalobca uviedol, že žalovaný iba opätovne

zrekapituloval stav a žiadnym hodnoverným spôsobom nepodporil tvrdenie, že žalobca nie je
zamestnancom podľa zákona č. 5/2004 Z.z. Žalovaný namiesto toho, aby vysvetlil svoje úvahy v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, iba tvrdí, že všetko je zrozumiteľné a vychádza zo zákona č.
5/2004 Z.z.

Na námietku žalovaného, že sa súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia žalobca
uviedol, že súd sa nemôže zaoberať vecnou správnosťou rozhodnutia, ak nie je možné zistiť akým
spôsobom žalovaný aplikoval ustanovenia zákona č. 5/2004 Z.z., a to najmä v prípade, že rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie

je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil
rozhodnutie dňa 23.04.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať
pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk .
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.07.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve
preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Podľa§4ods.1zákonač.5/2004Z.z.,zamestnanecnaúčelytohtozákonajefyzickáosobavpracovnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto
zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti
alebospoločnostisručenímobmedzeným,konateľomalebočlenomdozornejradyspoločnostisručením
obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného
predpisu, ak nie je zamestnanec.

Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z., uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je
občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie úradu a ktorý neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z., uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú

činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak
mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 13a) platnej k prvému dňu kalendárneho
mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny.

Podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona č. 5/2004 Z.z., do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí
občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2.

Z obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. BA5/ÚSZ/ZAM/2013/42896 zo dňa

30.10.2013 v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) zákona č. 5/2004 Z.z. nezaradil žalobcu do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ku dňu podania žiadosti o zaradenie
do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti POLY Promotion
and Production, s.r.o., POLY Investment, s.r.o. a CHRANENEPRACOVISKO,eu/nabytok, s.r.o., čím
nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 2013/100186/29874/OPČSSZ zo dňa
20.12.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca bol v čase podania žiadosti (07.10.2013) konateľom a spoločníkom v spoločnostiach
POLY Promotion and Production, s.r.o., POLY Investment, s.r.o. a CHRANENEPRACOVISKO,eu/

nabytok, s.r.o. a na účely zákona č. 5/2004 Z.z. nie je žalobca považovaný a posudzovaný za
zamestnanca,čobolvzmysle§34ods.14písm.h)spoukazomna§6ods.1písm.c)vspojenís§5ods.
1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z rozhodnutia vyplýva, že žalobca dňa 07.10.2013 predložil úradu pracovnú zmluvu uzatvorenú so

spoločnosťou J.R.G. s.r.o., kpt. Nálepku 2561/47, 075 01 Trebišov s nástupom od 04.10.2013 a
mesačnou mzdou 100,- € brutto.

Na námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, podľa ktorého z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona
č. 5/2004 Z.z. vyplýva, že ak je spoločník, konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti s ručením

obmedzeným zamestnanec, tak nie je samostatne zárobkovo činná osoba žalovaný v rozhodnutí
uviedol, že „tento názor je nesprávny a s týmto sa nestotožňuje, nakoľko slovné vymedzenie „ak nie je
zamestnanec" uvedené v predmetnom ustanovení je potrebné vykladať výlučne tak, že status občana
ako zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako
samostatne zárobkovo činnej osoby a úrad ho v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o

zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti s poukazom na ust. § 6 ods.
1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti. Uvedený postup však nemožno v danom prípade aplikovať
z dôvodu, že účastník konania nie je zamestnancom na účely zákona o službách zamestnanosti.“

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie

žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania
súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhuúčastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si
ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú
obsiahnuté v administratívnom spise.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd
rozhodol.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovaného najvyšší súd dospel k rovnakému
záveru ako krajský súd, a to, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s

prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil a na základe ktorých
sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého ak je spoločník, konateľ alebo člen dozornej rady

spoločnosti s ručením obmedzeným zamestnanec, nie je samostatne zárobkovo činná osoba a v čom
je názor žalobcu nesprávny. Žalovaný rovnako neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že slovné
vymedzenie „ak nie je zamestnanec“ uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. je potrebné
vykladať výlučne tak, že status občana ako zamestnanca na účely zákona č. 5/2004 Z.z. má prednosť
pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby a úrad ho v takom prípade nezaradí do

evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného uvádza, že žalovaný sa vôbec nevenoval tomu,
kto môže byť považovaný za zamestnanca na účely zákona č. 5/2004 Z.z. Podľa § 4 zákona č. 5/2004
Z.z. sa na účely tohto zákona považuje za zamestnanca fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v

obdobnom pracovnom vzťahu. K uzatvorenej pracovnej zmluve žalobcu u zamestnávateľa J.R.G. s.r.o.,
kpt. Nálepku 2561/47, 075 01 Trebišov s nástupom od 04.10.2013 a mesačnou mzdou 100,- € brutto
sa žalovaný vôbec nevyjadril a iba poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a) a § 5 ods. 1 písm. a)
zákona č. 4/2005 Z.z.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd udáva, že samotné poukázanie na znenie
zákona samo o sebe nemožno považovať za náležité a riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Z dôvodu, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol prečo nepovažuje žalobcu za zamestnanca napriek jeho
uzatvorenej pracovnej zmluve, je jeho záver o tom, že žalobca nie je na účely zákona č. 5/2004 Z.z.
posudzovaný a považovaný za zamestnanca nepreskúmateľný.

Na námietku žalovaného, že sa krajský súd nevenoval vecnej správnosti rozhodnutia najvyšší súd
uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Pretože rozhodnutie žalovaného trpí nedostatkom dôvodov a
je nepreskúmateľné, nie je možné sa vecnou správnosťou rozhodnutia žalovaného ani zaoberať.

Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že námietky uvedené v odvolaní neboli

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. O tom, že sám žalovaný mal určitú pochybnosť
pri výklade relevantného ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z. svedčí aj jeho list
z 31.03.2014 adresovaný Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR so žiadosťou o zaujatie
stanoviska pri posudzovaní samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle tohto ustanovenia. Z obsahu
spisu sa nedá zistiť, či žalovaný dostal na svoju žiadosť odpoveď, pretože v administratívnom

spise žalovaného založená nie je. Tým skôr však bude potrebné, aby žalovaný v novom rozhodnutí
presvedčivo vysvetlil, prečo žalobcu považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu, hoci je
preukázateľne aj zamestnancom, ktorého mesačný príjem spĺňa zákonom stanovenú hranicu.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1

O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznalnáhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za
1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo výške 139,83 € + režijný paušál
vo výške 8,39 €, v celkovej výške 148,22 €. Prisúdenú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť na účet

advokáta žalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.