Rozhodnutie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9C/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203064
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5415203064.3

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v právnej veci žalobcu: Mesto
Dolný Kubín, Hviezdoslavovo nám. č. 1651/2, IČO: 00 314 463, v zast. Advokátska kancelária Kováčik
Legal s.r.o., Radlinského 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému v 1. rade: R. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. G. a proti žalovanej v 2. rade: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.
G. v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať byt č. XX na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, vchod
č. XX, na ulici H. S. v W. G., zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. W. G., a to v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 350,02 € a iné trovy konania vo výške 99,50 €.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 03.08.2015 na Okresnom súde Dolný Kubín žalobca žiadal, aby súd uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí bytového domu č. XXXX,
vchod č. XX, na Ul. Ľ. S. v W. G.. V priebehu súdneho konania žalobca rozšíril počet žalovaných o
manželku žalovaného v 1. rade. Súd povolil vstup žalovanej v 2. rade do konania (č.l. 27), keďže bolo
preukázané, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo už v čase existencie manželstva medzi žalovanými.
V tejto súvislosti navrhol žalobca aj zmenu petitu žaloby, pričom súd navrhovanú zmenu pripustil tak,

ako je uvedené v I. časti výroku tohto rozsudku (č.l. 34).

Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 02.07.2013 uzatvoril so žalovaným v 1. rade nájomnú
zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu, a to na dobu určitú do 31.03.2014. Obaja žalovaní teda
užívajú predmetný byt ako manželia už viac ako rok bez právneho dôvodu, keďže zmluvou dohodnutý
nájomný vzťah skončil márnym uplynutím dohodnutej doby nájmu. Žalobca nebol povinný uzatvárať

novú nájomnú zmluvu s týmito žalovanými vo vzťahu k tomuto bytu, či inak ju predlžovať. Žalovaní totiž
nemajú garantované právo na uzavretie nájomnej zmluvy týkajúcej sa konkrétneho bytu. Žalovaní síce
sporadicky uhrádzali nájomné, resp. dlh na nájomnom, avšak tento nebol úplne splatený. Naposledy
bolo celé splatné nájomné uhradené v máji 2012. Napriek tomu žalobca deklaroval, že sa žalovaným
postará o ubytovanie v rámci výkonu sociálnej politiky voči svojim obyvateľom.
Žalobca svoje tvrdenia preukazoval výpisom z listu vlastníctva (č.l. 3), nájomnou zmluvou zo dňa

02.07.2013 (č.l. 5) a nájomnými zmluvami za obdobie rokov 2009 - 2012 (č.l. 29 - 32).
Žalovaní v 1. a 2. rade voči podanej žalobe len namietali, že dlh na nájomnom vznikol v dôsledku
ich ťaživej finančnej situácie, keďže okrem nich žijú v byte so svojimi štyrmi maloletými deťmi. Nie sú
schopní zaplatiť dlh na nájomnom naraz. Uznali, že vzhľadom na ich majetkové pomery, nedokážu ani v
budúcnosti riadne a včas uhrádzať nájomné za takýto veľký byt, a preto v súdnom konaní prejavili vôľu
užívať menší byt, pokiaľ by im ho žalobca poskytol.Súd na pojednávaní konanom v dňoch 08.10.2015 (č.l. 25) a 19.11.2015 (č.l. 33) vykonal dokazovanie
podľa návrhov obidvoch sporových strán, pričom následne okresný súd ustálil skutkový a právny stav
veci nasledovne:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaní užívajú predmetný byt počnúc od apríla 2014
bez právneho dôvodu, keďže nájomná zmluva bola uzavretá len na dobu určitú do 31.03.2014 (č.l. 5).
Vzhľadom na neexistenciu právneho titulu, z ktorého by bolo možné odvodiť právo (nárok) žalovaných
na užívanie tohto bytu, neexistovala žiadna možnosť než žalobe vyhovieť.
V zmysle § 710 ods. 2 Obč. zák. zanikne nájom bytu dohodnutý na určitý čas uplynutím tohto času.

Ustanovenie § 676 ods. 2 Obč. zák. (ohľadom obnovenia nájomnej zmluvy ex lege) neplatí pre zánik
nájmu bytu.
V zmysle § 712a ods. 9 Obč. zák. pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na
bytovúnáhradu.Osobitnýzákonmôžeustanoviť,kedyajvtýchtoprípadochmánájomcaprávonabytovú
náhradu. V zmysle § 4 zákona č. 189/1992 Zb. pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca
nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby

z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o
byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
V zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák. má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Z vyššie uvedených (citovaných) ustanovení vyplýva, že argumenty žalovaných, ktorí sa domáhali

„pokračovania“ nájmu, či už vo forme užívania doterajšieho bytu alebo poskytnutím bytu s menšou
výmerou, neobstoja. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva nárok žalovaných

domáhaťsauzavretianájomnejzmluvysožalobcom.Tútoskutočnosťnemožnozamieňaťspovinnosťou
žalobcu (mesta) v súčinnosti so štátom zabezpečiť pre osoby v hmotnej núdzi nevyhnutné životné

podmienky (čl. 39 ods. 2 Ústavy SR). Plnenie tejto povinnosti však ani nebolo predmetom tohto súdneho
konania.
Ani prezentovaná snaha žalovaných postupne uhradiť vzniknutý dlh na nájomnom im ešte sama osobe
negarantuje nárok na uzavretie, či predĺženie nájomnej zmluvy so žalobcom. Zmluvná voľnosť, ako
základný princíp záväzkových vzťahov, je v zásade garantovaná obom zmluvným stranám (čl. 2 ods.

3 Ústavy SR).
Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti súd vyhovel podanej žalobe v zmysle už pripustenej zmeny
a uložil obom žalovaným povinnosť vypratať predmetný byt bez bytovej náhrady. Tým nie je dotknutá
možnosť (nie povinnosť) žalobcu zabezpečiť žalovaným bývanie v inom (menšom) byte alebo v inom
zariadení.

Súd určil dlhšiu lehotu na vykonanie tohto rozsudku, než je určená v zákone (§ 160 ods. 1 OSP),
aby tak bol dostatočným spôsobom zabezpečený efektívny výkon tohto rozhodnutia. Súd neurčil dlhšiu
lehotu vykonateľnosti, keďže žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu už viac ako rok (20
mesiacov), pričom žaloba v tejto veci je podaná už od augusta 2015. Obaja žalovaní teda vedeli o
vzniknutej situácii a mali dostatok času prakticky sa pripraviť na možný (hroziaci) výkon tohto

rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovaným právo
na ich náhradu, keďže žalobca mal vo veci plný úspech.
Priznané trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 € a trovy
právneho zastúpenia vo výške 350,02 €, ktoré pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej pomoci

(príprava a prevzatie veci + písomné podanie na súd + 2x účasť na pojednávaní) podľa § 13a ods. 1
písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume po 64,53 €/úkon v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č.
655/2004 Z.z. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za 4 úkony vykonané
v r. 2015 vo výške 8,39 €/úkon v zmysle § 16 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ako aj 20% z trov právneho
zastúpenia v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Keďže žalobcu, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, sú žalovaní
povinní zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnemu zástupcovi žalobcu. Takýto spôsob
úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 OSP).
V zmysle § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Ohľadom povinnosti nahradiť trovy konania

súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznanej sumy, a preto sa rozsudok stane vykonateľným
márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote
15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je
podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.