Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 0ER/2061/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5300895164
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5300895164.1

Uznesenie

Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného U. Č., O. F. XX, Č., proti povinnému R. M., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom Č. XXXX, M. O. U., zomr. dňa XX.XX.XXXX (neexistujúci subjekt), za
účasti súdneho exekútora L.. L. E., Exekútorský úrad so sídlom P. XXXX, Ž., o vymoženie istiny 600,00
Sk istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného na Exekútorskom úrade L.. L. E., dňa XX.XX.XXXX v

konaní sp. zn. W. XXX/XXXX a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Čadca v konaní sp.
zn. 0Er 2061/2000 dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXX XXXXXX * v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnenému náhradu trov exekúcie proti povinnému n e p r i z n á v a.

IV. Exekútorovi náhradu trov exekúcie proti oprávnenému a povinnému

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca na návrh oprávneného vydaným poverením č. XXXX XXXXXX * zo dňa

XX.XX.XXXX v konaní vedenom pod sp. zn. 0Er 2061/2000 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora L.. L. E., Exekútorský úrad so sídlom P. XXXX, Ž.. Exekučným titulom je rozsudok Okresného
súdu Čadca č. k. XC XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX (č. listu 3 spisu).

Dňa XX.XX.XXXX bol exekučnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a žiadal

nahradiť trovy exekúcie od oprávneného vo výške 62,50 € ( č. listu 7 spisu ).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 EP
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

K dôvodom neprípustnosti exekúcie patrí aj dôvod, že chýba niektorá z procesných podmienok, ktorú
nemožno odstrániť.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.Exekučný poriadok neustanovuje iné, pokiaľ ide o základné (neodstrániteľné) podmienky konania
- spôsobilosť byť účastníkom konania, v nadväznosti na § 251 ods. 4 OSP. Súd preto aplikoval
ustanovenie OSP a v nadväznosti na ustanovenia OSP aj príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 OSP každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom
rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť, alebo či
môže v takom konaní pokračovať.

Z uvedeného je zrejmé, že je potrebné rozlišovať, či prekážka vznikla pred začatím konania, alebo po
začatí konania.

Neexistujúci (zaniknutý) subjekt ku dňu podania návrhu neumožňuje aplikáciu § 107 ods. 1 - 4 OSP -

pokračovanie konania s právnym nástupcom. Ide o neodstrániteľnú prekážku postupu konania, súd ju
skúma v každom štádiu konania a konanie podľa § 103, 104 ods. 1 prvá veta OSP zastaví.

V tomto prípade návrh na exekúciu bol podaný dňa XX.XX.XXXX, z dedičského rozhodnutia - uznesenia
Okresného súdu V. X. č. k. XD/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd zistené, že povinný

zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh bol teda podaný proti
existujúcemu subjektu a nebolo potrebné aplikovať § 103, 104 ods. 1 OSP a konanie zastaviť pre
neexistujúci, nespôsobilý subjekt ku dňu podania návrhu.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva

za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom exekučnom konaní
povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok. Vzhľadom

k tomu, že nebola splnená jedna z podmienok dedenia - existencia dedičstva ( majetku poručiteľa ),
teda nebolo čo dediť, žiadny z do úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov sa dedičom nestal. Súd
preto konštatuje, že ďalšie pokračovanie v exekúcii je neprípustné, a preto v súlade s ust. § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom L.. L. E. pod sp. zn. W. XXX/
XXXX a pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 0Er 2061/2000 vyhlásil za neprípustnú, pretože je

tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nie je možné vykonať a súčasne exekúciu zastavil. Pri rozhodovaní
aplikoval aj ustanovenia § 103, § 104 ods. 1 prvá veta a § 107 ods. 1 OSP, pretože nemožno pokračovať
v konaní s mŕtvym - neexistujúcim subjektom ( povinným ), ktorý nemá právnych nástupcov, ktorí by
zodpovedali za jeho dlhy.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 EP Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty

podľa osobitného zákona,17bb)
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP Náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 199 EP Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob
ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora
(§ 196 a § 197 ods. 2 ) ustanoví ministerstvo po dohode s
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym
predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými

námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 ).

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Oprávnenému súd nepriznal náhradu trov exekúcie proti povinnému, ktorý je v čase rozhodovania
neexistujúcim subjektom. Nemožno priznať náhradu trov oprávnenému voči neexistujúcemu subjektu, s

ktorým súd nemôže pokračovať v exekúcii. Výrok o náhrade trov exekúcie proti neexistujúcemu subjektu
by bol nevykonateľný.

Exekútorovi súd nepriznal náhradu trov exekúcie proti povinnému ani proti oprávnenému. Existuje jediný
zákonný dôvod, kedy exekútor môže žiadať náhradu trov exekúcie od oprávneného. Týmto dôvodom

je ust. § 203 ods. 1 EP - ak exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného. V čase, kedy podal
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie bol povinný existujúcim, spôsobilým účastníkom konania.
Neexistujúcim, nespôsobilým účastníkom konania bez právnych nástupcov sa stal až dňom úmrtia bez
právnych nástupcov. Oprávnený nezavinil úmrtie povinného, teda nezavinil zastavenie exekúcie, ktorá
bola zastavená výlučne z dôvodu neexistujúceho subjektu.

Súd sa domnieva, že od podania návrhu dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol súdu doručený spolu so
žiadosťou o vydanie poverenia dňa XX.XX.XXXX, ku dňu smrti povinného dňa XX.XX.XXXX mal
exekútordostatočnýčasovýpriestornavymoženiedlhuodpovinnéhopriefektívnom,účelnomvymáhaní
pohľadávky oprávneného. Skutočnosť dlhodobého, neefektívneho vymáhania pohľadávky súd nemohol

vyhodnotiť ako zavinenie oprávneného. Za tejto situácie súd trovy exekútora nevyhodnotil ani ako účelne
vynaložené.

Ihneď po vydaní poverenia v roku XXXX už z prvých úkonov v roku XXXX mohol exekútor zistiť
nemajetnosť povinného a podať návrh už v roku XXXX na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť

povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. V skutočnosti za čas od roku 2000 do roku XXXX dlh
nevymohol, ani nezistil nemajetnosť povinného a žiadal priznať náhradu trov od oprávneného. Súd
dodávam že exekútor podal návrh na zastavenie až v roku XXXX dňa XX.XX., pričom povinný zomrel
už v roku XXXX. Taký postup exekútora súd vyhodnotil ako účelový postup. Preto súd nezastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, pre nemajetnosť povinného ako navrhoval exekútor, ale zastavil

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP pre neexistujúci subjekt bez právneho nástupcu. Z tohto
dôvodu nepriznal exekútorovi náhradu trov exekúcie proti oprávnenému od roku XXXX do roku XXXX.
Oprávnený nezavinil ani úmrtie povinného. Exekútorovi nepriznal trovy exekúcie ani od povinného.
Nemožno zaviazať neexistujúceho povinného k zaplateniu trov. Výrok o náhrade trov exekúcie proti
neexistujúcemu subjektu by bol nevykonateľný.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 EP, § 202 ods. 2 OSP).

Proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 6 EP, v spojení s § 202 ods.
2 OSP).Proti výroku IV. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 6 EP, v spojení s § 202 ods.
2 OSP).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.