Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222001
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114222001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci
navrhovateľa SEVIS, a. s., so sídlom Kuzmányho 8, 010 01 Žilina, IČO: 31 587 526, proti odporcovi
COWEL, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 222 036, právne zast.
Mgr.Dr.AntonomKušnírom,advokátom,N.M.XX,XXXXXF.,opoddlžníckejžalobe,oodvolaníodporcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/183/2014-74 zo dňa 28. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/183/2014-74 zo dňa 28. apríla 2015v
napadnutých častiach výroku rozhodnutia potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 64Cb/183/2014-74 zo dňa 28. apríla 2015 zaviazal

odporcu k zaplateniu sumy 9.155,79,- Eur, sumy 224,55,- Eur, sumy 177,92,- Eur a k náhrade trov
konania vo výške 10,12,- Eur, a 1.314,- Eur. V časti o zaplatenie úroku z omeškania návrh zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 7.583,94,- Eur
s príslušenstvom. Súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že súdnym exekútor JUDr. Marían Janec,
so sídlom Exekútorského úradu Žilina, na základe poverenia vydaného Okresným súdom Žilina dňa
17.5.2005 vedie exekučné konanie pod sp. zn. Ex 767/2005 voči povinnému V.. Z. N. a exekučným

titulom je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 32Cb 1/97 - 62 zo dňa 5.2.1998 v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo 126/98 zo dňa 1.7.1998. Za nespornú
súd považoval aj skutočnosť, že Okresným súdom Banská Bystrica bolo vedené pod sp. zn. 1R
8/2010 reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi - odporcovi, keď uznesením č. k. 1R 8/2010-149
zo dňa 21.1.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 2011/19, deň vydanie 28.1.2011, ktorým
súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka - odporcu prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 1.3.2010 a
ukončil reštrukturalizáciu dlžníka - odporcu. Z reštrukturalizačného plánu, ktorý tvoril prílohu uznesenia

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1R 8/2010-149 zo dňa 21.1.2011 súd potom považoval za
nesporné a preukázané, že podľa záväznej časti predmetu uspokojenia mala byť aj nezabezpečená
pohľadávkaveriteľa,ktorýmbolV..Z.N.,atovovýške23.900,21,-Eurstým,žebudeuhradenápostupne
v 108 mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou v nasledujúci mesiac po mesiaci, v
ktorom bude zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica o potvrdení reštrukturalizačného
plánu v Obchodnom vestníku. V.. Z. N. podľa zistenia súdu, je spoločníkom obchodnej spoločnosti
odporcu a od 4.2.2000 je aj jej konateľom, keď spoločnosť odporcu má len jediného konateľa. Súd

konštatoval, vychádzajúc s prijatého a potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka - odporcu, že
dňom 20.2.2011 začala vznikať povinnosť odporcu uhrádzať V.. Z. N. 108 mesačných splátok, a to
splátku č. 1-12 vo výške 199,17,- Eur, splátku č. 13-107 vo výške 224,55,- Eur a splátku č. 108 vo výške
177,92,- Eur. Súd mal za preukázané, že dňa 22.11.2011 bol odporcovi vo veci exekučného konaniaproti veriteľovi odporcu, teda V.. Z. N., ako povinnému doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami
zo mzdy a iných príjmov, ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej
pohľadávky, a to pohľadávky z titulu schváleného reštrukturalizačného plánu. V zmysle ustanovenia

§ 108 ods. 1 Exekučného poriadku tak V.. Z. N., ako povinný dňom 22.11.2011 stratil právo na
vyplatenietejtopohľadávkyaodporcovivzniklapovinnosťpredmetnúpohľadávkuvyplatiť,resp.vyplácať
navrhovateľovi, ako oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Odporca sa bránil v konaní tvrdením,
že na základe rozhodnutia spoločníkov, na valnom zhromaždení spoločnosti odporcu došlo k odkladu
splatnosti pohľadávky V.. Z. N.. Súd neakceptoval obranu odporcu, pričom uviedol, že reštrukturalizačný

plán dlžníka prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením, ktorým súčasne rozhodne aj
o skončení reštrukturalizácie a prílohu takéhoto uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. Zverejnením
uznesenia súdu o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku nastávajú účinky plánu podľa § 155 Zákona
č. 7/2005 Z. z., zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a končí tým aj súdne konanie o
reštrukturalizácii dlžníka. Nastupuje však etapa reštrukturalizácie mimo súdneho konania, a to etapa
plnenia reštrukturalizačného plánu, v ktorej je dlžník viazaný povinnosťami, podľa súdom potvrdeného

reštrukturalizačného plánu. Potvrdenie prijatého reštrukturalizačného plánu v zmysle § 155 ods. 1
Zákona č. 7/2005 Z. z. má formu súdneho rozhodnutia, nie je možné následne meniť ustanovenia
plánu, o to viac nie rozhodnutím spoločníkov, resp. valného zhromaždenia dlžníka. Naviac odporca
ani nepreukázal skutočnosť, že valné zhromaždenie spoločnosti odporcu malo rozhodnúť o odklade
splatnosti pohľadávky V.. Z. N., aj v prípade, že by sa tak stalo, išlo by o rozhodnutie, ktoré by

do kompetencie valného zhromaždenia nepatrilo, ktoré nemá ani oporu v hmotnom práve, a teda
je absolútne neplatné a neúčinné voči tretím osobám. K obrane odporcu, že k zániku pohľadávky
došlo započítacím úkonom I.. H. N. súd uviedol, že odporca predložil v konaní Zmluvu o finančnej
výpomoci, uzatvorenej medzi V.. Z. N., ako dlžníkom a I.. H. N., ako veriteľom. V danom prípade
odporca neuniesol dôkazné bremeno, keď doložil len kópiu jednej listiny označenej ako Zmluva o

finančnej výpomoci, ktorá však nebola v jej úplnom znení a z ktorej žiadnym spôsobom nevyplývalo,
že takáto zmluva skutočne uzavretá bola a kedy uzavretá bola, a rovnako odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal, ani neoznačil alebo nepredložil dôkazné prostriedky preukazujúce, že v prípade platného
uzatvorenia Zmluvy o finančnej výpomoci došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom dlžníkovi, a teda k
vzniku záväzku V.. Z. N. vrátiť I.. H. N. finančné prostriedky vo výške 25.000,- Eur. Následne odporca

tvrdil, že I.. H. N. pohľadávku proti dlžníkovi, V.. Z. N. postúpila spoločnosti I.. N., s. r. o. Žilina,
ktorá pohľadávku započítala so spoločnosťou odporcu, čím malo dôjsť k zániku záväzku odporcu splniť
povinnosť proti V.. Z. N. na základe reštrukturalizačného plánu. Za týmto účelom odporca ako dôkazy
predložil fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.5.2014 a kópiu úkonu označeného ako
Zápočet vzájomných pohľadávok medzi odporcom, a spoločnosťou I.. N., s. r. o. Žilina. Odporca však

v konaní žiadnym spôsobom netvrdil a následne ani nepreukázal, ako na základe týchto skutočností a
odporcom predložených kópií listín malo dôjsť k zániku záväzku odporcu. Súd potom zdôraznil najmä
tú skutočnosť, že s poukazom na § 580 Občianskeho zákonníka zápočet predstavuje zánik vzájomne
sa kryjúcich pohľadávok, patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu.
Započítať záväzok odporcu ako dlžníka voči veriteľovi a dlžníkovi, V.. Z. N. by teda bolo možné len na

základe tej skutočnosti, že V.. Z. N. by mal iný záväzok proti odporcovi, na základe čoho by odporca
a V.. Z. N. mali vzájomné pohľadávky na peňažné plnenie. Súd zistené dôkazy predložené odporcom
vyhodnotil ako nedôveryhodné, keďže odporca predložil len ich kópie a Zmluvu o finančnej výpomoci
nepredložil ani v úplnom znení, vzhľadom na rodinný vzťah medzi povinným V.. Z. N. , ktorý je súčasne aj
spoločníkom a jediným konateľom odporcu a I.. H. N., ich vyhodnotil ako účelové a v konečnom dôsledku

ako listiny nespôsobilé preukázať zánik záväzku odporcu, uhradiť povinnému pohľadávku v rozsahu a
lehotáchuvedenýchvschválenomreštrukturalizačnompláneodporcu,akodlžníka.Vzmysleuvedeného
potom súd posúdil nárok navrhovateľa v časti o vyplatenie istiny ako dôvodný, keď ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia nastala splatnosť splátok za obdobie od 20.12.2011 do 20.4.2015, a to dve splátky po
199,17,- Eur a 39 splátok po 224,55,- Eur, teda suma 9.155,79,- Eur. Súčasne navrhovateľovi patrí

právo aj na vyplatenie splátok, ktoré sa stanú splatné až v budúcnosti, teda mesačných splátok v sume
224,55,- Eur splatných od 20.5.2015 do 20.12.2019 a splátka v sume 177,92,- Eur splatná 20.1.2020. V
danom prípade, podľa názoru súdu nie je možné priznať navrhovateľovi úrok z omeškania, i keď ide o
zákonnú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splniť svoj peňažný záväzok, vzhľadom
k pohľadávke určenej reštrukturalizačných plánom. Z toho dôvodu odporca, ako dlžník povinného mal

povinnosť plniť len v rozsahu stanovenom v reštrukturalizačnom pláne. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého navrhovateľovi, ktorý mal neúspech
v pomernej nepatrnej časti vzniklo právo na plnú náhradu trov konania proti odporcovi, a to vo výške
10,12,- Eur, pozostávajúce z trov cestovné pri použití osobného motorového vozidla Q. Q., pri cestena pojednávanie dňa 28.4.2015 zo Žiliny do Banskej Bystrice a späť, a v sume 1314,- Eur, t. j. 6 % zo
zaplateného súdneho poplatku.

Proti rozsudku podal v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. odporca. V odvolaní sa
bránil tým, že navrhovateľ predložil ako dôkaz exekučný príkaz s doručenkou zo dňa 22.11.2011, ktorá
je podľa názoru odporcu identickou doručenkou, ako je uvedené v tomto konaní, avšak má zjavne
preukazovať doručenie dvoch odlišných listín, a to listiny exekučného príkazu na vykonanie zrážkami
zo mzdy a iných príjmov, ktoré je uplatnené v návrhu 12C 357/2014 a listinu príkazu na vykonanie

exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Z predloženej doručenky je
však zrejmé, že ide o doručenku týkajúcu sa identického exekučného konania EX 767/05 EP - mzda
a iné príjmy, teda exekučného príkazu na iné plnenie, z čoho je dôvodné pochybovať, že doručenie
exekučného príkazu na prikázanie inej peňažnej pohľadávky bolo odporcovi riadne doručené. V tejto
časti konania súd nevyhodnotil správne predložené dôkazy doručenky zo dňa 20.11.2011, čo malo
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Týmto postupom súdu bolo zároveň znemožnené

zástupcovi odporcu sa vyjadriť k veci a tým aj odňaté právo učastníka konať pred súdom, čo zakladá
dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221
ods. 1 písm. f/ O. s. p.. V časti, ktorej súd návrh zamietol, odporca odvolanie nepodal, ale nesúhlasil s
vyhodnotením tejto skutočnosti pri prisúdení trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p..
Podľa jeho názoru súd mal rozhodnúť o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.,

podľa pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľa k celému predmetu konania. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Navrhovateľ v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu uviedol, že nemá vedomosť nemá vedomosť

o tom, že by do spisu predložil doručenku preukazujúcu doručenie nesprávneho exekučného príkazu.
Navrhovateľ dodatočne na základe výzvy súdu predkladal listom zo dňa 12.1.2015 kópie dôkazov v
jednom vyhotovení pre odporcu, pričom navrhovateľ si odoslanej doručenky neurobil kópiu. Má však
za to, že predložil správnu doručenku (na doručenke sa nachádza poznámka „EX 767/05 - EP - mzda
a iné príjmy, PZE + EP a iná peňažná pohľadávka“). Z uvedeného vyplýva, že obsahom zásielky od

exekútorského úradu JUDr. Mariána Janeca adresovanej odporcovi boli exekučné príkazy, týkajúcej
sa zrážok zo mzdy a iných príjmov, a prikázania inej peňažnej pohľadávky. Toto súd skonštatoval
aj v rozhodnutí vo veci samej. Uvedené preto nemohlo mať za následok žiadnu vadu v konaní a
nemohlo ani vytvoriť pochybnosť o vzniku povinnosti odporcu plniť podľa exekučného príkazu. Podľa
jeho názoru je nesporné, že odporcovi exekučný príkaz doručený bol, že odporca mu porozumel a

jednalo sa o prikázanie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Odporca na pojednávaní dňa
28.4.2015 nijakým spôsobom nespochybňoval, že by mu exekučný príkaz doručený nebol. Zo zápisnice
z pojednávania, zo dňa 28.4.2015 jasne vyplýva, že sudkyňa usmernila V.. Z. N., aby neuvádzal
nesúvisiace okolnosti z minulosti a na základe tejto výzvy V.. Z. N. neuviedol žiadne pochybnosti o
doručení exekučného príkazu, hoci tieto logicky uviesť mohol a mal, keďže by týkali tohto súdneho

konania. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vo veci nemohlo byť za žiadnych okolností ovplyvnené
údajnou nesprávnosťou doručenky. I keby navrhovateľ omylom v prípise zo dňa 12.1.2015 zaslal
odporcovi inú doručenku, v súdnom spise je doručenka správna a medzi navrhovateľom a odporcom
nikdy nebolo sporné, že by exekučný príkaz odporcovi dňa 22..11.2011 doručený nebol. Inak by odporca
nemal dôvod doručiť dňa 25.1.2012 exekútorovi odpoveď na tento exekučný príkaz. Čo sa týka námietky

odporcu, týkajúcu sa priznania trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., v tomto smere
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci č. k. 1M Cdo 1/2004 zo dňa 27.4.2004 a navrhol,
aby v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. K samotnému rozhodnutiu a obrane odporcu
v prvostupňovom konaní uviedol, že k započítaniu pohľadávky zo strany odporcu voči navrhovateľovi
nemohlo platne dôjsť, tak ako na to poukázal v prvostupňovom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. v napadnutých častiach výrokoch rozhodnutia, ako vecne správne

potvrdil.Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi 9.155,79,- Eur, sumu 224,55,- Eur a sumu 177,92,- Eur, a náhradu trov konania vo výške
10,12,- Eur a sumu 1.314,- Eur.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi zaplatenie sumy
7.583,94,- Eur s príslušenstvom. V konaní bolo zistené, že navrhovateľ si uplatnil zaplatenie tejto sumy
na základe doručeného exekučného príkazu na vykonanie exekúcie odporcovi prikázaním inej peňažnej
pohľadávky č. k. EX 767/05 zo dňa 3.2.2011 a príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných

príjmov č. k. EX 767/05 zo dňa 22.11.2011, vydané súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom.
Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 32Cb 1/97-62 zo
dňa 5.2.1998, právoplatný a vykonateľný dňa 7.9.1998, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR
č. k. 6Obo 126/98 zo dňa 1.7.1998, ktorý ukladá povinnému zaplatiť pohľadávku v sume 1.668.000,-
Sk s príslušenstvom, oprávnenému SEVIS, a. s. Žilina. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 1R
8/2010 začal reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi - odporcovi, keď uznesením č. k. 1R 8/2010-149

zo dňa 21.1.2011, zverejnením v Obchodnom vestníku 2011/19 dňa 28.1.2011 potvrdil reštrukturalizačný
plán dlžníka - odporcu prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 1.3.2010 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka -
odporcu. Podľa záväznej časti predmetom uspokojenia mala byť aj nezabezpečená pohľadávka veriteľa,
ktorým bol V.. Z. N., a to vo výške 23.900,21,- Eur s tým, že bude uhradená postupne v 108 mesačných
splátkach, vždy k 20. Dňu v mesiaci so splatnosťou v nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom bude

zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica o potvrdení reštrukturalizačného plánu v
Obchodnom vestníku. Okresný súd vychádzajúc s prijatého a potvrdeného reštrukturalizačného plánu
dlžníka - odporcu, považoval za preukázané, že dňom 20.2.2011 začala vznikať povinnosť odporcu
uhrádzať V.. Z. N. 108 mesačných splátok, a to splátku č. 1-12 vo výške 199,17,- Eur, splátku č.
13-107 vo výške 224,55,- Eur a splátku č. 108 vo výške 177,92,- Eur. Súd mal za preukázané, že

dňa 22.11.2011 bol odporcovi vo veci exekučného konania proti veriteľovi odporcu, teda V.. Z. N., ako
povinnému, doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ako aj exekučný
príkaznavykonanieexekúcieprikázaníminejpeňažnejpohľadávky,atopohľadávkyztituluschváleného
reštrukturalizačného plánu. S poukazom na § 108 Exekučného poriadku tak V.. Z. N., ako povinný
dňom 22.11.2011 stratil právo na vyplatenie tejto pohľadávky a odporcovi vznikla povinnosť predmetnú

pohľadávku vyplatiť, resp. vyplácať navrhovateľovi, ako oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Súd
neakceptoval obranu odporcu v danom konaní, že došlo k zániku pohľadávky započítacím úkonom I.. H.
N., ako aj skutočnosť, že odporca na valnom zhromaždení spoločnosti sa dohodol o odklade splatnosti
pohľadávky V.. Z. N.. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 9.155,79,- Eur, sumy
224,55,- Eur a sumy 177,92,- Eur k náhrade trov konania.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor doručí
príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.

Podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď

sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.

Podľa § 108 ods. 2 Exekučného poriadku, ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení
exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne
nedohodol inak, len čo sa stane splatnou.

Podľa§109Exekučnéhoporiadku,akdlžníkpovinnéhonevyplatíoprávnenémualeboexekútorovi,aksa
na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil
exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom
mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom

povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie.
Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči
oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného
alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým
prípadne vznikla.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu v danej veci nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľovi vzniklo právo
na zaplatenie uplatnenej sumy z dôvodu potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka - odporcu, vzmysle ktorého bolo preukázané, že dňom 20.2.2011 začala vznikať povinnosť odporcu uhrádzať V..
Z. N. 108 mesačných splátok a to splátku č. 1-12 vo výške 199,17,- Eur, splátku č. 13-107 vo výške
224,55,- Eur a splátku č. 108 vo výške 177,92,- Eur, a to z dôvodu, že odporcovi bol dňa 22.11.2011

vo veci exekučného konania proti veriteľovi odporcu, teda V.. Z. N., ako povinnému doručený príkaz
na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním inej peňažnej pohľadávky a to pohľadávky z titulu schváleného reštrukturalizačného plánu. S
poukazomna§108ods.1ExekučnéhoporiadkutakV..Z.N.,akopovinnýdňa22.11.2011stratilprávona
vyplatenietejtopohľadávkyaodporcovivzniklapovinnosťpredmetnúpohľadávkyvyplatiť,reps.vyplácať

navrhovateľovi, ako oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd
správne postupoval, keď neakceptoval obranu odporcu spočívajúcu v tom, že na základe rozhodnutia
spoločníkov na valnom zhromaždení spoločnosti odporcu došlo k odkladu splatnosti pohľadávky V.. Z.
N.. Zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku nastávajú účinky plánu podľa
ustanovenia § 155 Zákona č. 7/2005 Z. z. nastupuje etapa reštrukturalizácie mimo súdneho konania,
a to etapa plnenia reštrukturalizačného plánu, v ktorej je dlžník viazaný povinnosťami podľa súdom

potvrdenéhoreštrukturalizačnéhoplánu.Zuvedenéhodôvoduniejemožnénáslednemeniťustanovenia
plánu, a to ani rozhodnutím spoločníkom, resp. valného zhromaždenia dlžníka. Odvolací súd sa stotožnil
aj s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že k zániku pohľadávky započítacím úkonom N.. H. N.
nedošlo, pretože odporca žiadnym spôsobom ani nepreukázal, ako na základe odporcom predložených
kópiílistínmalodôjsťkzánikuzáväzkuodporcuplniťveriteľoviV..Z.N.,vzmysleprijatéhoaschváleného

reštrukturalizačného plánu.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd na rozhodnutie v napadnutých
častiach výrokov, ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že úspešný navrhovateľ si
náhradu trov odvolacieho konania nevyčíslil v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.