Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 17, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/260/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216893
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712216893.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4 proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy,

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania sa zamieta.

Návrh navrhovateľa sa zamieta.

Navrhovateľovi sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie sumy 175,00 eur titulom majetkovej škody a sumy 1880,88 eur titulom nemajetkovej ujmy.

Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2015 navrhovateľ navrhol, aby súd predmetné konanie prerušil,
a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd

a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci.

V zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 2 pís. c) O. s. p. predstavuje fakultatívny dôvod na prerušenie konania, ak sa
v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej a je výlučne na
posúdení súdu, či v konkrétnom konaní je na prerušenie konania dôvod.
Súd návrhu navrhovateľa o prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
nemôže vyhovieť, nakoľko o ústavnej sťažnosti navrhovateľa bolo rozhodnuté dňa 15.08.2013, a to
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 487/2013-10, ktorým bola ústavná
sťažnosť navrhovateľa pre nedostatok právomoci ústavného súdu odmietnutá.

Uznesením č.k. 6C/260/2012-63 zo dňa 05.03.2015 bolo konanie na návrh navrhovateľa prerušené a
to do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konanívedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Uznesením č.k. 6C/260/2012-70 bolo
rozhodnuté o pokračovaní v predmetnom konaní z dôvodu nepreukázania predloženia prejudiciálnych
otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorých zodpovedanie má mať podľa názoru navrhovateľa

význam pre konanie.

Súd vykonal dokazovanie a z návrhu zistil, že navrhovateľ žiada, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie 175,00 eur majetkovej škody a 1880,88 eur nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z.
z. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe

registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.
Navrhovateľ v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom
podľa ust. 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Navrhovateľ ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX I. M.. Súdny exekútor
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie na Okresný súd Pezinok a požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Okresný súd Pezinok poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil
mu poverenie registrované pod č. 5107*004954. Navrhovateľ spísal návrh na zmenu exekútora a podal
ho na súd. Navrhovateľ uviedol, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej

právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.
Navrhovateľ k navrhnutému dôkazu poukazuje, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného
titulu, ani rovnopisu príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum

doručenia súdu. Podľa navrhovateľa opísaný postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako
nesprávny a v rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej škody v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne, žalobcovi vznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca

pomocou informačných systémov sumu 70,00 eur, na udržanie a správu informačného systému sumu
40,00 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 eur a
na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné
údaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 eur. Navrhovateľ

celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na konanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom
nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 175,00 eur. Navrhovateľ zároveň žiadal náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednania
veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené

so zásahom do majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s

povinným,
- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k insolvencii povinného.Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby v jeho veci sa
rozhodovalopodľarelevantnejprávnejnormy,ktorámôžemaťzákladvplatnomprávnomporiadku,alebo
v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Súčasne má každý právo

na to, aby sa jeho vecou vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že
k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa zistený stav môže použiť ústavne súladne
interpretovaná platná a účinná právna úprava.
Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 1880,88
eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu.
Navrhovateľ postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa

však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagovala.

Z vyjadrenia odporkyne súd zistil, že z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je žaloba navrhovateľa
neopodstatnená. Odporkyňa vzniesla procesné námietky, v ktorých poukázala na zmätočnosť podania

- návrhu vo veci, že navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody nemajetkovej ujmy atď. a uviedol
len časť dôkazov s odkazom na exekučný spis. V skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd,
napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Odporkyňa poukazuje na to, že prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 23.04.2012 jej boli doručené dňa 23. 04.

2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná už v mesiaci september 2012, je zrejmé, že
navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Preto odporkyňa namieta, že žaloba
bola podaná na súd predčasne. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, ktoré adresovala navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovania o náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal

požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy
na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy,
kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú škodu, uviesť, či boli podané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňoval vznik

nemajetkovej ujmy, navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok, ktorého prerokovanie sám
požiadal.
Pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho
možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu,

resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho
orgánu, alebo s ňou nesúvisí, našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek
postupsúdu(zahrňujúcinapr.,právneposúdenieveci,záverotom,žejeoprávnenýpreskúmaťexekučný
titul, zistenie skutkového stavu, výber aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový
stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym

úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupomjepretovylúčená.Znavrhovateľomprednesenýchskutkovýchokolností
jezrejmé,ženemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím.Totižpodľa
ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Pre úspešné uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je o.
i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom

prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Pri existencii prieťahoch v konaní v zmysle ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č 514/2003 Z. z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu
škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavovania sťažností na prieťahy, žiadosti o preverenia vybavenia sťažností na prieťahy vprávnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil
ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda odporca vzhľadom na vyššie uvedené,
nepovažuje existenciu prieťahu v konaní za preukázanú. Odporkyňa poukázala na tú skutočnosť, že

otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle § čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd.
Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu,
lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie

o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.
Zároveň odporkyňa poukázala na § 44 ods. 8 a 9 EP, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor
vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. To
znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,

pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.
K materiálnej škode, keď navrhovateľ sa domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 175,00
eur, odporkyňa poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., že sa uhrádza skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto pre úspešné uplatnenie nároku na

náhradu škody, je nevyhnutné preukázať existenciu škody, podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, možno považovať za hypotetické. Skutočnú škodu je
potrebné preukázať tak, aby bolo možné preskúmanie tohto nároku, čo v tomto prípade je znemožnené.
K nemajetkovej ujme odporkyňa poukázala, že pri právnickej osobe nie je možné použiť spôsob jej
výpočtu, ktoré použil navrhovateľ a z návrhu nevyplýva ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by mala

byť poskytnutá jej náhrada v peniazoch.

Zo spisu Okresného súdu Pezinok 15Er/12347/2008 súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa ako
oprávneného proti I. M. ako povinnému, bol dňa 27.12.2007 podaný na súd návrh na zmenu súdneho
exekútora. Výzvou zo dňa 19.03.2009 bol súdny exekútor vyzvaný, aby v lehote 10 dní zaslal súdu

vyjadrenie k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vyčíslenie trov exekúcie. Uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 14.10.2010 súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel.

Na termín pojednávania dňa 17.06.2016 sa účastníci konania nedostavili. Odporkyňa svoju neúčasť
ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti konania, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti na základe

listinných dôkazov. Právny zástupca navrhovateľa neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

V zmysle § 101 ods. 1, 2 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania,
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy. S poukazom na vyššie uvedené, súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania, vec
prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy, spis Okresného súdu Pezinok sp. zn.
15Er/12347/2008 a zistil, že navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinného I. M.

s označením Okresného súdu Pezinok č. EX 540/2003 bez uvedenia spisovej značky tohto súdneho
konania.Niesúuvedenédátumypodanínasúd,ktorémajúvýznampreprávneposúdenieveciadátumy,
kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
V zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený, rozhodnutím orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.
V zmysle čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. podmienky a podrobnosti o
súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V zmysle § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom

čase platnom), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresnú súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V zmysle § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v

tom čase platnom), súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak,
ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa ods. 1 sa
nemožno zbaviť.
V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje a j porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právo chránených záujmov fyzický osôb a právnických osôb.
V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.V zmysle § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov možno charakterizovať ako činnosť súdu, pri
ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti
pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Na
vyhodnotenie dôkazov potom nadväzuje zistenie jednotlivých relevantných skutkových okolností, ktoré
sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie súdu.

VdanomprípadenavrhovateľnapreukázaniesvojichtvrdenívnávrhuoznačilakodôkazspisOkresného
súdu Pezinok bez konkretizácie, ktorá z listín v spise sa nachádzajúcich, má byť vykonaná ako dôkaz.
Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, či použil prostriedok nápravy, t. j. že podal sťažnosť na
prieťahy v konaní. Navrhovateľ si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje vyššie uvedené
tvrdenia ohľadne omeškania súdu, nepreukázal ani vznik uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej

ujmy, pretože samé tvrdenie navrhovateľa nie je dôkazom, na základe ktorého by súd mohol rozhodnúť
vo veci bez toho, aby nevykonal dôkazy preukazujúce nárok navrhovateľa. Súd poukazuje aj na tú
skutočnosť, že tvrdenia navrhovateľa k návrhu sú všeobecné. V danom prípade navrhovateľ neuniesol
svoje dôkazné bremeno a ani povinnosť tvrdenia, na základe ktorého by mohol súd dospieť k takým
skutkovým zisteniam, že navrhovateľ má nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom. Vzhľadom na pasívny postup navrhovateľa, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľa nebol
v konaní úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Pezinok.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. .
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho

výkon podľa osobitných predpisov.