Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215645
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7712215645.1

Rozhodnutie

B. súd I., samosudcom N.. Z. M., v právnej veci žalobcu: C., s.r.o. , so sídlom C. č. XX XXX XX H.,
V.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Q. C.. s.r.o. so sídlom K. č. 4, XXX XX H., V.: XX XXX XXX proti
žalovanému: G. republika, za ktorú koná I. spravodlivosti G. republiky, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. F. z a m i e t a .

II. F. n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa návrhom doručeným súdu XX.X.XXXX domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. T. odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Po prijatí

návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex XXXXX/
XXXX. G. exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom návrh
bol spísaný vo forme zápisnice u súdneho exekútora. J. súd napriek tomu, že vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu návrhu, exekučný súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.XX.XXXX, a to rozhodnutím o poverení, teda

po XXX dňoch. F. tvrdil, že nedisponuje príslušným exekučným titulom ani návrhom na vykonanie
exekúcie, pretože tieto podklady sú u súdneho exekútora, u ktorého sa spisoval aj návrh na vykonanie
exekúcie a dokazovanie odkázal na príslušný exekučný spis súdu. O., že postup exekučného súdu
bol nesprávny, v rozpore so zákonom, pretože neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu
postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. T. súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného

obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v
ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku XX ods. X A. SR. C. si z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatňuje
náhradumajetkovejškodyvovýškeXXX,XXJ.,ktorápozostávazosumyXX,XXJ.nasprávupohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy XX,XX
J. za udržiavanie a správu systému a zo sumy XX,XX J. na administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v exekučnom
konaní. I. si uplatňuje nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
nestačí. I. uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením

procedúry exekučným súdom zanikne povinný, dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a k jeho insolvencii. T. nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu zakonkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. M. uplatnenie základného práva na súdnu ochranu
predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa poskytne ochrana v zákonom predpokladanej kvalite,
pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať

uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. XX ods. X ústavy. T. si uplatňuje ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu XXX,XX J.. D. uskutočnil alikvotným pomerom XX,XX J. na každý
mesiac omeškania, pričom vychádzal z rozhodnutí ústavného súdu, kde im bolo právo kvôli prieťahom
súdu priznané, a podľa ktorých rozhodnutí je náhrada za rok omeškania XXX,XX J.. F. ďalej v
návrhu uviedol, že nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 15 zák. č. XXX/XXXX Z.z.

uplatnil písomnou žiadosťou u žalovaného, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne
nereagoval. S. v tomto smere odkázal na spis I. spravodlivosti SR.

X. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. G. stanovisko odôvodnil tým, že v žalobe
sa vyskytuje viacero nedostatkov, a to napr. uvedený odlišný dátum narodenia povinných v žalobách

ako dátum narodenia v petite, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré
sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadostí o udelenie poverenia
podaných na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátum kedy sa žalobca dozvedel
o vzniku škody v jednotlivých prípadoch, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody ,nemajetkovej ujmy a iné. F. síce

uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. F. tvrdí, že nemá vedomosť
o spisových značkách uvádzaných v exekučnom konaní, čo sa nezakladá na pravde, pretože tieto mu
museli byť známe v rámci doručovania, napr. uznesenia o zmene súdneho exekútora. T. spisových
značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu je jedným z

dôvodov, pre ktoré A. súd odmietol sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho ústavného práva nečinnosťou
exekučného súdu. F. ďalej poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, pretože
žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho
exekútora ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. F. ďalej uvádza aj rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie

nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačné na základe akého titulu si
žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z
ktorého titulu si nárok uplatňuje. T. je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stavenej lehote. U. nejasnosť sa prejavuje najmä v žalobách, kde

namietaným nesprávnym úradným postupom má byť skutočnosť, že B. súd o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v XX-dňovej lehote. F. ďalej poukázal na to, že
dňa XX.X.XXXX jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a
vzhľadom na skutočnosť, že už dňa XX.X.XXXX boli na súd doručené žaloby vo veci samej je zrejmé,
že žalobca ich nepodal po uplynutí X mesačnej lehoty, ale skôr. C. na ustanovenie § X5 ods. 1 F. č. XXX/

XXXX Z.z., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadŕžaním
aleboinýmpozbavenímosobneslobody,rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutím
o väzbe, a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom podľa § 4 § 11. I. poukázal na ustanovenie § XX ods. X F. č. XXX/XXXX Z.z., a to ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba uspokojí jeho časť do X mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok na náhradu
škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z
uvedeného dôvodu žalovaný považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený. I. uviedol, že žalobca
napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie žalobca nepreukázal

požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o
škode,nepriložildokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,neuviedol,čibolipodávanésťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného,
resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. F. neposkytol absolútnu žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť tento nárok predbežne

prerokovať. F. ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa
F. č. XXX/XXXX Z.z., pre ktoré je potrebné nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. C. vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tieto podmienky súčasne. K prieťahomtýkajúcich sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutie o návrhu o žiadosti o udelenia poverenia v
XX-dňovej lehote žalovaný uviedol, že podľa § 44 ods. X J. poriadku, účinného od X.X.XXXX súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhoduje do XX dní od doručenia

žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa ustanovenia § 41
ods. X písm. c) a d), pričom ide o exekučné tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválených. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v XX dňovej lehote
v exekučných konaniach začatých po X.X.XXXX nemá žiadnu oporu v zákone. C. dňom XX.XX.XXXX

§ 41 ods. X písm d) J. poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. X písm
d) J. poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj T. rada G. republiky ako zákonodarný
zbor SR. G., že sa do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákon, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Z.

žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. X
písm. d) J. poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom XX.XX.XXXX. K
rozhodovaniu, ktorým súd zamietal žiadosti o udelenie poverenia žalovaný uviedol, že tento postup je
možné chápať dvomi spôsobmi, jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia.,
a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po

zákonom stanovenej lehote. O., že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym
úradnýmpostupom.C.nesprávnyúradnýpostupnemálegálnudefiníciu,avšakvsúladesrozhodovacou
praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí rozhodovacou činnosťou
štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí nenašiel svoj bezprostredný vo vydanom rozhodnutí. T. úradným

postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia, to je ako súd o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol. F. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. T. ísť
ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo patrí iba v
prípade ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom súd, ktorý rozhoduje o náhradu škody je viazaný rozhodnutím tohto

orgánu. C. je nevyhnuté aby pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím je nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní v opravnom
prostriedku. U. podmienka nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie splnená. K nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, ktorý sa zamieta žiadosť o udelenie

poverenia po XX dňovej lehote uviedol, že ustanovenie § 44 ods. X J. poriadku určuje lehotu XX dní
na vydanie poverenia, a túto lehotu nemožno automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. B. v tejto časti na rozhodnutie A. súdu SR sp.zn. XUs/XX/X. C. § 9
ods. X F. č. XXX/XXXX Z.z., o znení účinnom od X.X.XXXX pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stavenej lehote, spočívajúci v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti, na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaním, ktorým sa
rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnych konaní právoplatného rozhodnutia J. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo

porušené právo na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia A.
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým A. súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. F. nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, alebo žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existoval právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní alebo vydané rozhodnutie J., alebo A. súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. F. ďalej namietal vyčíslenú náhradu škody v jednotlivých
konaniach. O., že žalobca na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu
pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušálnych nákladov
spočívajúcich v administratívnych výdavkoch, funkčných výdavkoch, mzdových výdavkoch a výdavkoch
spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. U. uviedol, že škoda

zaťažilažalobcuvýlučnevobdobímedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenienavykonaniaexekúcie
a rozhodnutím o nej. F. poukázal, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi
pri svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov,
pričom takýto systém využíva nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím ako aj poňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii ale aj takých, o ktorých žiadne
exekučné konanie neprebieha. U. isto udržiavanie systému žalobca musí vykonávať na každodennej
báze najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje aby sa naplnil účel fungovania

spoločnosti daného druhu.

X. Žalobca sa pojednávania konaného XX.XX.XXXX nezúčastnil svoju neúčasť elektronickým podaním
zo dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie. F. sa nezúčastnil pojednávania

pričom listom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu enormného
počtu súdnych konaní vyvolaných žalobcom z ktorého dôvodu žalovaný nie je schopný zabezpečiť
účasť svojho zástupcu na každom z vytýčených pojednávaní avšak zároveň nežiadal o odročenie
pojednávania.

X. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XNcC/XX/XXXX-XX Y. súd v Y. rozhodol, že sudca N.. Z. M. nie
je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, pričom predmetné rozhodnutie zároveň
nadobudlo právoplatnosť.

X. Súd vychádzal z nižšie uvedených listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní súd zistil tento
skutkový stav:

X. Z pripojeného súdneho spisu XXEr/XX/XXXX tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX

bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora N.. M. Y. pod Ex XXXXX/XX o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného C. s.r.o. proti povinnému o vymoženie XXX,XX
J. s príslušenstvom. T. na vykonanie exekúcie bol spísaný zápisnične u súdneho exekútora dňa
XX.XX.XXXX. J. titulom bol rozsudok G. rozhodcovského súdu sp.zn. SR XXXXX/XX. B. súd I. dňa
XX.XX.XXXX rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. U. rozhodnutie sa stalo právoplatným XX.XX.XXXX.

X. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a po vykonanom dokazovaní súd
vec aj právne posúdil a to nasledovne :

X. Podľa § 3 ods. X písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

X. Podľa § 4 ods. X písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu I. spravodlivosti G. republiky, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní.

XX. Podľa § 9 ods. X a X citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. C. na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

XX. Podľa § X6 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

XX. Podľa § X7 ods. 1 a X citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

XX. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume XXX,- J. a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške XXX,XX J. a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote a za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu.

XX. V prvom rade súd konštatuje, že návrh bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. X a §

79 O.s.p. ako aj J. poriadku. G. mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. T. sa svojou žiadosťou
adresovanouodporcovieštepredpodanímtohtonávrhudomáhaluspokojenianárokunanáhraduškody.
Už uplynula aj X mesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa teda domáha nároku na náhradu
škody na súde. G. má za to, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť a podal odporcovi pred podaním
tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

XX. Aj v prípade, ak by k predbežnému prejednaniu nároku na náhradu škody nedošlo, bol by súd
oprávnený konať poukazujúc na rozhodnutie NS ČR sp. zn. XX X./XXXX/XXXX, podľa ktorého: „ C.
projednání nároku na náhradu škody před orgánem uvedeným v § 6 B. je po novele provedené

zákonem č. XXX/XXXX Sb. podmínkou pro uplatnění všech nároků na náhradu škody vůči státu podle
tohoto zákona, tedy i nároků na přiměřené zadostiučinění za vzniklou nemajetkovou újmu způsobenou
nesprávným úředním postupem. T.-li nárok na náhradu nemajetkové újmy takto způsobené předběžně
projednán u příslušného úřadu, je třeba tento nedostatek podmínky řízení řešit postupem podle § XXX
odst. X o. s. ř. T. za situace, kdy takto soud prvního stupně nepostupoval a zároveň žaloba obsahující

požadavek zadostiučinění byla doručena orgánu uvedenému v § 6 B., u nějž měl být nárok předběžně
projednán, uplynula lhůta šesti měsíců podle § 15 B., v níž uplatněný nárok nebyl uspokojen, a tento
orgán dal najevo, že jej uspokojit nehodlá, by postup podle § X04 odst. 1 o. s. ř. postrádal rozumný
smysl, nemohl by naplnit účel sledovaný § 14 B., byl by zcela formální a odporoval by zásadám rychlosti
a hospodárnosti soudního řízení. Z toho je možné dovodit, že i bez toho, aby přiměřené zadostiučinění

poskytl orgán uvedený v § 6 B. v rámci předběžného projednání nároku, může jej poskytnout soud svým
rozhodnutím (za okolností vyjádřených výše dokonce i tehdy, jestliže předběžné projednání nároku u
příslušného orgánu vůbec neproběhlo).

XX. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní,

najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. T. úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. C. vyššie citovaných zákonných ustanovení
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení
troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. U. podmienky musia byť
splnené kumulatívne.

XX. Z exekučného spisu vyplynulo, že exekučné konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného -
navrhovateľa proti povinnému pre vymoženie sumy XXX,XX J. s príslušenstvom priznanej rozsudkom

G. rozhodcovského súdu č.k. SR XXXXX/XX. S. XX.XX.XXXX bola OS I. doručená žiadosť súdneho
exekútora N.. M. Y. o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. B. navrhol vykonanie
predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

XX. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v
predmetnej zmluve o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi
právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv aj s ustanoveniami smernice M. č. XX/
XX/EHS z XX. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ktorá bola prebratádo nášho právneho poriadku zákonom č. XXX/XXXX, ktorým bol novelizovaný B. zákonník; na základe
zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre G. republiku a treba ju používať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské

právne vzťahy), teda že je v zmysle § X3 ods. 5 OZ neplatné. U. v danom prípade ide o zmluvu,
ktorou sa v žiadnom prípade nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého
by sa mohla viesť exekúcia. C. súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. X J. poriadku.

XX. Podľa § 44 ods. X J. poriadku (v znení účinnom do XX.XX.XXXX) - G. preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. C. tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

XX. Súd pripomína, že v súvislosti so vstupom do J. únie, G. republika svoj záväzok voči J. únii
poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si

plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými B. zákonníkom, kde v §-e XX ods. X zakotvuje, že
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj F. o rozhodcovskom
konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v každom štádiu exekučného konania skúmať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský

rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví.

XX. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie (na návrh účastníka konania alebo; aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti

exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
B. iného je povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 J. poriadku.
Y. exekučným titulom v danej veci je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení J.
poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. XXX/XXXX z. Z. o rozhodcovskom konaní.

XX. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú
naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. I. byť zrejmé, že nárok, ktorého
vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho,
ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. C. súd nemôže vychádzať len z obsahu predloženého

rozhodcovského rozsudku. G. je oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb
predloženie listín, príp. aj celého spisového materiálu konania, ktoré sú podľa posúdenia súdu
relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovania. J. súd dospel k záveru, že pre posúdenie
exekučného titulu je potrebné predložiť aj iné materiály, ktoré obsahuje spis o konaní v rámci ktorého
bol exekučný titul vydaný.

XX. Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice XX/XX/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle
čl. X bodu 1. a 2. smernice) aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne

arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. O.
smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. XXX/XXXX, ktorým bol novelizovaný B.
zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre G. republiku a treba ju
používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú

spotrebiteľské právne vzťahy.

XX. Podľa názoru A. súdu SR vyslovenom v uznesení zo dňa 3. marca XXXX, č. k. IV. ÚS XX/
XXXX-XX, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípadeprávoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu
to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa

daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný.

XX. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa XX. januára XXXX, sp. zn. X X. XXX/XXXX konštatoval, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. C. riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. J. súd je povinný zamietnuť
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44

ods. X J. poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon
rozhodnutia neprípustný.

XX. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. U. postupom exekučný súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. K uvedeným záverom dospel T. súd SR v
uznesení z XX. marca XXXX, sp. zn. X X. X/XXXX.

XX. Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania
pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s
vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle
§ 44 ods. X J. poriadku, nakoľko dospel k záveru, že zmluva, na podklade ktorej bol rozhodcovský
rozsudok vydaný, nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy, čo zároveň znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla
viesť exekúcia. V uvedenej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného

súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal,
či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. O. postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej
správnostirozsudkurozhodcovskéhosúduanesmerovalkzrušeniutohtorozhodnutia.G.vykonateľnosti
rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týka právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. S. exekučného konania od doručenia žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie
poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie
(vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

XX. Vzhľadom k tomu, že teda súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov
v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

XX. Ďalej je nutné zdôrazniť, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci exekučný súd nebol viazaný

zákonnou pätnásťdňovou lehotou na rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a súčasne obdobie do rozhodnutia exekučného súdu bolo potrebné
na preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti navrhovateľom predloženého exekučného titulu;
súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným
súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto

činnosti (pozri napríklad uznesenia A. súdu G. republiky sp. zn. IV.ÚS/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
alebo sp. zn. II.ÚS/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).XX. Súdna prax sa ustálila na závere, že lehota pätnásť dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia A. súdu G. republiky sp. zn.
IV.ÚS/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - T. spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote
ustanovenej J. poriadkom, tak ako na to poukazuje sťažovateľka. B. súd však nebol touto lehotou
viazaný. V zmysle § 44 ods. X J. poriadku lehota XX dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie.).

XX. Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. d/ označuje
iba od XX. XX. XXXX, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa
§ 41 ods. X písm. d/ J. poriadku aj pred účinnosťou novely J. poriadku uskutočnenej zákonom č.
XXX/XXXX Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. X písm. d/

sa podľa dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. X písm. d/ J.
poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených sa
rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. J. poriadok ustanovuje v § 44 ods. X procesnú lehotu XX dní na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
povereniaalebonávrhunavykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulusozákonom.A.súdvoviacerých

rozhodnutiach vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a že uvedené platilo aj pred XX. XX. XXXX [(do
účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z. z., ktorým sa menil J. poriadok) napr. II. ÚS XXX/XXXX-XX, II. ÚS
XXX/XXXX-XX].

XX. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vymoženie pohľadávky oprávneného (žalobcu) konal v posudzovanej
veci priebežne bez zbytočných prieťahov a k nesprávnemu úradnému postupu vo forme zbytočných
prieťahov nedošlo, čím nie je splnený základný predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V danom prípade nie je teda daný základ nároku žalobcu,

ktorým mali byť tvrdené prieťahy exekučného súdu. G. taktiež poukazuje na vyššie uvedené ohľadne
skutočnosti, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor. G. preto návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy

ako nedôvodný zamietol.

XX. Žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil ani nepreukázal, čo ho viedlo ku konštatovaniu X,X
mesačného prieťahu. T., kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a teda od
akého dátumu plynutie lehoty na vydanie poverenia počítal. Z. sám tvrdil v žalobe, touto informáciou

nedisponoval a odkázal na exekučný spis tunajšieho súdu, ktorého spisovú značku v návrhu ani
neuviedol a dokazovanie v tomto smere preniesol na súd. F. možno jednoznačne konštatovať, že lehota
na vydanie poverenia podľa § 44 ods. X J. poriadku začína plynúť doručením žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia súdu a nie začatím exekučného konania.

XX. V kontexte odôvodnenia žaloby v časti dokazovania súd poukazuje na to, že argumentácia
žalobcu neobstojí v žiadnej rovine, pretože jeho tvrdenie o nevedomosti spisovej značky, dátumu,
kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií pre konanie,
je zavadzajúce. F. je účastníkom exekučných konaní ako oprávnený. T. mu ako účastníkovi nebránilo
získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého má právo nahliadať. G. značka súdu bola

prvotne zistiteľná od súdneho exekútora, ktorému súd vydal poverenie. U. povinnosť zo strany žalobcu
absolútne absentuje. S. uvádzané v žalobe sú všeobecné a bez znalosti skutkového stavu konkrétnej
exekučnej veci. D. je aj odôvodnenie náhrady škody, ktorú majú predstavovať paušálne výdavky
žalobcu v celkovej sume XXX,XX J. (ide o vyčíslenie v každej veci podanej žalobcom, nie len v
tejto) spočívajúce v nákladoch na správu a vymáhanie pohľadávky vrátane udržiavania informačného

systému, či administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu. V. teda o
vyčíslenie škody bez súvisu s konkrétnou exekučnou vecou. D. musí byť preukázaná a súvisieť so
skutkovým priebehom konkrétneho konania povinnej osoby. G. poukazuje napríklad na časť náhrady
škody,ktorúžalobcaodôvodniltak,žemuvzniklinákladyspojenésurgovaním akontroloustavukonaniana exekučnom súde. F. nie len že žiadne také urgencie alebo podania k návrhu nepriložil, ale kontrola a
priebeh konania zo strany žalobcu nevyplýva ani z exekučného spisu. Aj konanie o náhradu škody podľa
zák. č. XXX/XXXX Z.z. je sporovým konaním a je na žalobcovi skutočnosti tvrdené v žalobe aj preukázať.

XX. V danom prípade nie je daný základ nároku žalobcu, ktorým mali byť tvrdené prieťahy exekučného
súdu. G. preto návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol. U. v
danom prípade nie je daný základ nároku a preto nie je súd povinný skúmať výšku škody a nemajetkovej
ujmy a vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie. G. preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako

nedôvodnú.

XX. Teda v danom prípade nie je daný základ nároku a preto nie je súd povinný skúmať výšku škody a
nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie, okrem iného aj F. posudkom č. X/
XXXX ktorý sa na tunajšom súde nachádza v sp. zn. XXC/XXX/XXXX, na ktorého existenciu poukazuje
žalobca vo svojom vyjadrení v ktorom ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní. D. na uvedené teda

súd nemal za preukázaný základ nároku, nebolo potrebné sa zvlášť zaoberať žalobcom označeným
znaleckým posudkom, ktorý mal preukazovať výšku škody a ktorého vecná stránka bola podrobená
oprávnenej kritike iných súdov, s ktorou sa procesný súd stotožňuje a na ňu v podrobnostiach odkazuje.
G. preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. X X. a ust. § 255 ods. X
X., keďže neúspešný žalobca nárok na náhradu trov konania nemá a pri vyhlasovaní rozsudku nárok
úspešnému žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov nepožadoval a zároveň možno
konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy ani nevyplývajú, preto mu súd nárok na nich
v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.