Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200600
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014200600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a

sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľky: W. O., R.,
zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Nyúlom, z advokátskej kancelárie JUDr. Nyúl & Partners so
sídlom kpt. Jaroša 4, Levice, proti odporcovi: Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor, Dopravná
14, Levice, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, Bratislava, v konaní o
opravnomprostriedkuprotirozhodnutiusprávnehoorgánuC.r.8/2014,OU/LV/PLO/P2014/00078zodňa
01.04.2014, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/53/2014-37 zo
dňa 21.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/53/2014-37 zo dňa
21.10.2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č.r. 8/2014, OU/LV/PLO/P2014/00078
zo dňa 01.04.2014, ktorým odporca v zmysle § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný podľa § 5 ods. 2 zák. č.
503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995

Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
(ďalej ako zák. č. 503/2003 Z. z.) a v súlade s § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov nepriznal oprávnenej osobe W. O., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.
právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom po R. V. v kat. úz. U. a nepriznal ani právo na náhradu,
pretože nesplnila podmienku v zmysle § 1 a § 2 zák. č. 503/2003 Z. z.

Rozsudok Okresného súdu Levice, ktorým sa navrhovateľka preukázala, že je oprávnenou osobou

po R. V., č. k. 8P/205/2004-17 zo dňa 08.10.2004 podľa oznámenia Krajskej prokuratúry Nitra zn.
Kd 213/11-34 bol dosiahnutý na základe trestného činu sudkyne, preto jednoznačne nemôže byť v
správnom konaní použitý ako dôkaz (§ 3 ods. 1, § 32 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku),
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 3To/67/2010-1468 zo dňa 12.05.2011 uznal Krajský súd v Nitre
obžalovanú JUDr. L. P. vinnou a konštatoval, že spáchala trestný čin zneužitia právomoci verejného
činiteľa aj v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/205/2004-17, ktorým Okresný súd v Leviciach určil, že
nebohý R. V., zomrelý XX.XX.XXXX je otcom W. O.. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. lTdo 52/2011

zo dňa 23.11.2011 odmietol dovolanie obvinenej JUDr. L. P.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
rozsudok Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 8P/205/2004-17 zo dňa 08.10.2004 o určení otcovstva
bol dosiahnutý trestným činom a z tohto dôvodu navrhovateľka nepreukázala svoj nárok na navrátenie
vlastníctva k pozemkom v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z., pretože podľa predložených podkladov R. V.nie je otcom W. O.. Na základe tohto rozsudku v rodnom liste navrhovateľky ako otec bol zapísaný R.
V.. Neskôr bol tento stav zmenený na základe protestu prokurátora.
Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné. V predmete konania

bolo nepochybne preukázané, že rozsudok Okresného súdu v Leviciach č. k. 8P/205/2004-17 zo dňa
08.10.2004, ktorým Okresný súd Levice určil, že R. V. je otcom navrhovateľky, bol dosiahnutý trestným
činom sudkyne, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 3To/67/2010-1468 zo dňa 12.05.2011
uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, okrem iného aj
pre rozsudok č. k. 8P/205/2004-17 zo dňa 08.10.2004. Z dôvodu, že rozsudok o určení otcovstva

bol dosiahnutý trestným činom sudkyne, oprávnená osoba nesplnila zákonný nárok na navrátenie
vlastníctva k pozemkom podľa zák. č. 503/2003 Z. z.

V predmetnej právnej veci bolo navrhovateľkou zastúpenou právnym zástupcom nepochybne za
preukázané, že manželstvo matky navrhovateľky a R. G. bolo rozvedené na Okresnom súde v Komárne
v konaní sp. zn. Cka 106/47. Z doplneného dokazovania v intenciách rozsudku Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 19Sp/29/2011 bolo zistené, že R. G. zomrel dňa XX.XX.XXXX a že v dedičskom konaní po
poručiteľovi, ktorý bol rozvedený patrili do okruhu dedičov len dve deti a to I. G. a A. G.. Navrhovateľka
W. O. do zoznamu zákonných dedičov nepatrila. Ďalej nebolo sporné, že R. G. dňa 04.04.2008 vyhlásil,
že nie je otcom navrhovateľky. Súdne konanie o zapretie otcovstva však nikdy neprebehlo. Na základe
takto predložených nepriamych dôkazov a za situácie, že rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn.

8P/205/2004 bol dosiahnutý trestným činom sudkyne za zneužitie právomoci verejného činiteľa aj
v uvedenom súdnom konaní, nebolo možné zákonne konštatovať, že oprávnená osoba je dcérou
nebohého pôvodného vlastníka R. V..

Okrem vyššie uvedeného v predmetnej právnej veci neboli splnené zákonné podmienky na navrátenie

vlastníctva k pozemkom a to z dôvodu, že nebohý pôvodný vlastník zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred
rozhodným obdobím a z vykonaného dokazovania nebol preukázaný prechod vlastníctva nehnuteľností
na štát spôsobom uvedeným v § 3 zák. č. 503/2003 Z. z. Z uvedeného vyplynula aj tá skutočnosť,
že majetok R. V. nebol skonfiškovaný, pretože neexistuje ani konfiškačné rozhodnutie a ani nemohol
byť, keďže zomrel pred dňom 01.03.1945 a z listín predložených správnemu orgánu vyplýva, že jeho

majetok prešiel na štát na základe pozemkovej reformy v roku 1949 a následne bol rozdelený na základe
prídelových listín.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zastúpení advokátom v zákonnej lehote odvolanie.
Namietala, že Krajský súd za hlavný dôvod potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu uviedol to, že
navrhovateľka nie je právnou nástupkyňou pôvodného vlastníka R. V., keďže rozsudok, ktorý jeho

otcovstvo k navrhovateľke určuje, bol vydaný trestnou činnosťou konajúcej sudkyne a z tohto dôvodu
navrhovateľka ako "oprávnená osoba nesplnila zákonný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom
podľa zák. č. 503/2003 Z.z.". Tento právny názor nemá oporu v zákone.

Navrhovateľka je jedinou právnou nástupkyňou pôvodného vlastníka R. V.. Stalo sa to na základe

právoplatného rozsudku Okresného súdu v Leviciach pod č. k. 8P/205/2004-17 zo dňa
08.10.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15.10.2004. Na základe tohto rozsudku v rodnom
liste navrhovateľky ako jej otec bol zapísaný R. V.. Neskôr bol tento stav zmenený na základe protestu
prokurátora, skutočnosť je však taká, že existujú matrikou vydané rodné listy, ktoré označujú rozdielne
osoby za otca navrhovateľky.

Skúmanie podmienok postavenia oprávnenej osoby je skutkovou otázkou, ktorú v rámci dokazovania
je potrebné, aby správny orgán prešetril, lebo je to priamo povinnosť tohto orgánu podľa § 34 ods.
4 správneho poriadku. Poukazujem v tomto smere na znenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, podľa
ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať

potrebné podklady pre rozhodnutie.

NavrhovateľkapostavenieoprávnenejosobyopieraoprávoplatnýrozsudokOkresnéhosúduvLeviciach
pod č. k. 8P/205/2004-17 zo dňa 08.10.2004. Tento rozsudok určil, že jej otcom je R. V.. Je pravdou, že
sudkyňa konajúca v tejto veci bola právoplatne odsúdená, samo toto odsúdenie však nezrušuje právne

účinky uvedeného právoplatného rozsudku. Zrušiť tento rozsudok nie je ani v právomoci prokurátora.
Zrušenie rozsudku prichádza do úvahy iba zákonom predpokladaným postupom. Prokurátor na takýto
postup-obnovu konania dal síce podnet, ale Okresný súd v Leviciach tento podnet neakceptoval. Podľa
potvrdeniaOkresnéhosúduvLeviciachnatomtosúdežiadnekonanievoveciobnovykonaniavedenéhona tomto súde pod sp. zn. 8P/205/2004 neprebieha. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu,
ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa. Na doplnenie poukazuje na
ust. § 135 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je krajský súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[§ 109 ods. 1 písm. b) <.]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Krajský súd mal preukázané, že rozsudok Okresného súdu v Leviciach
č. k. 8P/205/2004-17 zo dňa 08.10.2004, ktorým Okresný súd Levice určil, že R. V. je otcom

navrhovateľky, bol dosiahnutý trestným činom sudkyne, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.
k. 3To/67/2010-1468 zo dňa 12.05.2011 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci
verejného činiteľa, okrem iného aj pre rozsudok č. k. 8P/205/2004-17 zo dňa 08.10.2004. V zmysle §
135 ods.1 O.s.p. nemožno zotrvať na rozhodnutí o osobnom stave v matrike, ktorého podklad na zápis
bol dosiahnutý trestným činom, o ktorom existuje právoplatný rozsudok.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá
OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľka, ktorá nemala úspech v odvolacom konaní nepriznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.