Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231281
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113231281.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Poľnohospodárske družstvo Siladice, so sídlom
Siladice 247, IČO: 00 208 230, zastúpený ius aegis s.r.o., Ferienčíkova 7, Bratislava, v mene ktorej
spoločnosti koná konateľ a advokát JUDr. Radoslav Zigo, za účastí Okresnej prokuratúry Trnava,
Vajanského ul. 22, Trnava, o odvolaní navrhovateľa a odvolaní Okresnej prokuratúry Trnava proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 23Nsre/49/2013-1306 zo dňa 10.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol námietky navrhovateľa podané proti
odmietnutiu vykonať zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri, ktorej sa domáhal podaním
doručeným súdu dňa 21.10.2013.

2. Návrh bol posúdený vyšším súdnym úradníkom, ktorý dňa 25.10.2013 navrhovateľovi oznámil, že
vykonať zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri podľa § 8 ods. 3 zák. č. 530/2003 Z.z. o
obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je možné
vykonať z dôvodu nesplnenia podmienok pre vykonanie požadovanej zmeny.

3. Proti odmietnutiu vykonať zápis údajov podal navrhovateľ dňa 08.11.2013 námietky, ktoré súd prvej

inštancie podľa § 200b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 6 a 7 zák. č. 530/2003 Z.z. a podľa § 200b ods. 6 O.s.p.
zamietol uznesením č.k. 23Nsre/49/2013-880 zo dňa 21.11.2013 z dôvodu nezrozumiteľnosti návrhu a
s poukazom na zistenie existencie dvoch rozdielnych zápisníc z tej istej členskej schôdze konanej dňa
18.10.2013 s protichodnými uzneseniami.

4. Na základe odvolania navrhovateľa a Okresnej prokuratúry Trnava Krajský súd v Trnave ako súd

odvolací uznesením č.k. 21Cob/241/2013-1285 zo dňa 25.07.2014 rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí odvolací súd uviedol, že pre meritórne rozhodnutie
prvoinštančného súdu nemôže postačovať iba odkaz na nezrozumiteľnosť návrhu s tým, že súd nevedel,
ktorú zo zápisníc predložených na zápis má akceptovať.

5. Súd prvej inštancie vzhľadom na závery vyslovené odvolacím súdom konštatoval, že listinu zo dňa

18.10.2013, označenú ako zápisnica z členskej schôdze, nemôže považovať za listinu, ktorá zakladá
opodstatnenosť pre vykonanie požadovaného zápisu, nakoľko z nej vyplýva, že členská schôdza sa
konala v kultúrnom dome v obci Siladice, čo je ale v rozpore s pozvánkou na členskú schôdzu, podľa
ktorej miestom konania členskej schôdze bola reštaurácia „LUKAB“ Dolné Zelenice. Navrhovateľ ako
listinný doklad ale predložil zápisnicu z členskej schôdze konanej v kultúrnom dome v obci Siladice z
čoho vyplýva, že uvedené listiny nie sú v súlade a preto nemôžu byť relevantné pre vykonanie zápisu

zmien údajov v obchodnom registri. K uvedenému súd poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. c) zák. č.
530/2003 Z.z. a § 241 ods. 1, 2 Obchod. zák. s tým, že žalobca ani v námietkovom konaní neodstránilchýbajúcenedostatkyanedoplnilpotrebnélistinnédokladytak,abynazákladenichmohlodôjsťkzmene
údajov zapísaných v obchodnom registri.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ i Okresná prokuratúra
Trnava.

7. Navrhovateľ v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu
o vykonanie zmien zápisu údajov v obchodnom registri v súlade s podaným návrhom zo dňa

21.10.2013 vyhovel. V dôvodoch odvolania názor registrového súdu vyslovený v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozhodnutia označil za nesprávny, v rozpore s objektívnou skutočnosťou, ak prvoinštančný
súd neakceptoval zápisnicu z členskej schôdze navrhovateľa zo dňa 18.10.2013, ktorú odvolateľ označil
za „skutočnú členskú schôdzu“ iba z dôvodu, že obsahuje iné miesto konania členskej schôdze, než
na aké podľa pozvánky bola schôdza zvolaná, k čomu nevyhodnotil ostatné objektívne skutočnosti pre
ktoré došlo k nútenému premiestneniu skutočnej členskej schôdze z priestorov reštaurácie LUKAB v

Dolných Zeleniciach do priestorov kultúrneho domu v obci Siladice. Odvolateľ má za to, že takýto postup
registrového súdu nemá žiadnu zákonnú oporu a žiadny právny predpis neustanovuje podmienku,
aby sa členská schôdza za každých okolností konala v mieste , na ktoré bola podľa pozvánky
zvolaná. Pre objektívne a vopred nepredvídateľné skutočnosti bolo potrebné sa presunúť do iných
náhradných priestorov a v nich pokračovať v členskej schôdzi. Odvolateľ zdôraznil, že k zmene

miesta konania „skutočnej členskej schôdze konanej dňa 18.10.2013“ došlo z objektívnych vopred
nepredvídateľných dôvodov, pretože v priestoroch, do ktorých bola zvolaná sa nachádzali osoby, ktoré
neboličlenmidružstvaaodmietlirokovaniečlenskejschôdzeopustiť,rušilijejpriebeh,pretosarokovanie
členskej schôdze nedobrovoľne muselo presunúť do náhradných priestorov. Súd prvej inštancie ale
tieto objektívne dôvody pre zmenu miesta konania členskej schôdze ignoroval a hoci odkázal na

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo predchádzajúceho rozhodnutie prvoinštančného súdu o
zamietnutí námietok zrušené, z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by práve z tohto dôvodu
mali byť námietky zamietnuté. Odvolateľ trval na tom, že spolu s návrhom na vykonanie zápisov
zmien údajov v obchodnom registri predložil všetky právnymi predpismi vyžadované prílohy, vrátane
notárskej zápisnice č. N692/2013, Nz36845/2013 spísanej notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom,

ktorá osvedčuje priebeh skutočnej a jedinej členskej schôdze PD Siladice konanej dňa 18.10.2013,
čím splnil všetky potrebné predpoklady pre vykonanie zápisu zmien, preto sa nestotožňuje ani s
údajnou nezrozumiteľnosťou návrhu, na ktorú poukázal prvoinštančný súd vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí. V podanom odvolaní odvolateľ odkázal i na úpravu vyplývajúcu z ust. § 6 a § 8 zák. č.
530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého registrový súd je oprávnený návrh preskúmavať len v súlade so zásadou
formálnou a preveriť či sú splnené predpoklady pre vykonanie zápisu, t.j. či návrh podala oprávnená
osoba,čijeúplnýačisúspolusnávrhompredloženévšetkyprílohyustanovenéosobitnýmpredpisomvo
forme ustanovenej zákonom, či sa údaje uvedené v návrhu zhodujú s údajmi, ktoré z priložených príloh
vyplývajú a či je zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré poplatkovej povinnosti nepodliehajú.

Materiálna kontrola zapisovaných údajov prislúcha iba pri prvozápisoch, aj to v obmedzenom rozsahu,
ktorá však na prejednávaný prípad nie je použiteľná. I keď uvedený deň boli registrovému súdu
predložené dva návrhy na vykonanie protichodných zápisov zmien údajov do obchodného registra mal
súd postupovať podľa princípu spravodlivosti a za jedinú skutočnú členskú schôdzu považovať schôdzu,
ktorá sa konala dňa 18.10.2013 v kultúrnom dome v obci Siladice. Rozhodnutie registrového súdu

odvolateľ označil za svojvoľné, bez zákonného základu, arbitrárne, popierajúce princípy logiky, vydané
v rozpore s princípmi spravodlivosti, k čomu odkázal na judikatúru Ústavného súdu SR.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie i Okresnou prokuratúrou Trnava
podaním zo dňa 16.09.2014, ktorá podľa § 35 ods. 2 písm. c ) O.s.p. vstúpila do konania.

9. Okresná prokuratúra Trnava žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, námietkam
vyhovel a navrhovaný zápis v súlade s návrhom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Trnava vyhovel,
resp. aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil registrovému súdu s pokynom, aby námietkam vyhovel. V
dôvodoch odvolania poukázala na to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, pretože i keď boli na Okresný súd v Trnave ako registrový súd dňa 21.10.2013
doručené dva návrhy na zápis zmien údajov do obchodného registra, ktoré sa týkajú toho istého
navrhovateľa, bolo povinnosťou registrového súdu vyhodnotiť priložené doklady, riadne sa s nimi
vysporiadať a pri takomto postupe by bol registrový súd zistil, že členská schôdza PD Siladice, konanádňa 18.10.2013 bola iba jedna a to tá, ktorá sa konala v priestoroch reštaurácie LUKAB v Dolných
Zeleniciach, ktorá bola následne presunutá do kultúrneho domu v Siladiciach. Priebeh tejto členskej
schôdze bol overený i notárom, bola vyhotovená notárska zápisnica č. N692/2013, Nz36845/2013

spísaná notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom, ktorá bola predložená i registrovému súdu a túto mal
súd považovať za nespochybniteľnú a prioritnú pri porovnaní so zápisnicou z členskej schôdze zo dňa
18.10.2013, ktorá ale nie je spísaná notárom vo forme notárskej zápisnice. Jedinou riadne zvolanou
členskou schôdzou tak bola tá, ktorú viedol Ing. S. F. ako predseda družstva a predseda predstavenstva,
ktorý jediný mal kompetenciu organizovať a určovať priebeh členskej schôdze PD Siladice a iba

uznesenia prijaté na členskej schôdzi pod jeho vedením sú platnými uzneseniami. Táto členská schôdza
teda spĺňala požiadavku legálnosti, na rozdiel od záverov prijatých v zápisnici z členskej schôdze
navrhovateľa, ktorá bola pripojená k návrhu a doručená Okresnému súdu Trnava ako registrovému súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 35Re/1410/2003, v ktorom registrový súd tiež nevykonal zápis zmien
údajov do obchodného registra. Okresná prokuratúra Trnava ako odvolateľ sa preto nestotožňuje so
záverom registrového súdu. Dôvody zmeny miesta konania členskej schôdze oproti miesto, na ktoré

bola zvolaná a na ktoré poukázal i odvolací súd v súvislosti so záverom o nesúlade medzi znením
pozvánky a zápisnicou o konaní členskej schôdze Okresná prokuratúra Trnava zdôraznila, že zmena
miestakonaniačlenskejschôdzejedostatočnýmspôsobomodôvodnená,vychádzaztechnickýchpríčin,
so zmenou miesta väčšina členov družstva súhlasila, čo nie je stanovami ani zákonom vylúčené, preto
ak krajský súd poukázal na nesúlad miesta konania členskej schôdze uvedenej v pozvánke s miestom

skutočného konania mal sa prvostupňový súd s touto skutočnosťou vysporiadať a rozhodnúť tak, že
návrhu na vykonanie zmien zápisu vyhovie.

10. Odvolací súd vec prejednal podľa § 380 ods. 1, 2 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania,
keď podľa príslušnej právnej úpravy procesný predpis nariadenie pojednávania podľa ust. § 385

CSP nevyžaduje a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa i Okresnej prokuratúry Trnava nie súd
dôvodné.

11. Zápis údajov do obchodného registra alebo do odmietnutia vykonať tento zápis podľa zákona
o obchodnom registri nie je rozhodnutím podľa predpisov občianskeho súdneho konania, ale je

zapisovaním údajov vykonaných v rámci registrácie ako inej činnosti súdu bez vydania rozhodnutia
vo veci samej. Ak vyšší súdny úradník, ktorý vykonáva uvedenú agendu na základe zákona odmietne
vykonať zápis a navrhovateľ podá proti odmietnutiu námietky, rozhoduje o nich sudca. Štádium od
podania návrhu do zápisu údajov do obchodného registra alebo do odmietnutia vykonať zápis sa riadi
úpravou vyplývajúcou zo zákona o obchodnom registri.

12. Štádium od okamihu podania námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu po rozhodnutie o
týchto námietkach sa riadi procesnými ustanoveniami a je špecifickým rozhodovaním, ktoré vychádza
zo zásady formálneho preskúmavania návrhu resp. obmedzeného materiálneho preskúmavania. Z
uvedeného dôvodu sa tak v rozhodnutí o námietkach nemôžu aplikovať základné princípy procesného

práva, medzi ktoré patrí i vykonávanie dokazovania a vydávanie rozhodnutia vo veci samej. Návrh na
zápis do obchodného registra sa preto skúma v zásade len z formálneho hľadiska, ako vyplýva i z úpravy
uvedenej v § 6 zák. č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
podľa ktorého všetky predpoklady uvedené v § 6 ods. 1 cit. zák. musia byť splnené súčasne, aby bolo
možné návrhu na vykonanie zápisu do obchodného registra vyhovieť.

13. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s obsahom spisu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie správne postupoval a v súlade s príslušným právnym predpisom správne
o veci rozhodol. Z obsahu spisu vyplýva, že na súd prvej inštancie ako registrový súd boli podané
dňa 21.10.2003 dva protichodné návrhy týkajúce sa toho istého navrhovateľa a to Poľnohospodárskeho

družstva Siladice, obsah ktorých v časti zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri bol vzájomne
protichodný. K návrhom boli priložené dokumenty a medzi nimi a listiny označené ako „zápisnica z
členskej schôdze“, ktoré sa týkali toho istého subjektu, ale so vzájomne protichodnými uzneseniami .
Jeden z návrhov bol zapísaný v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23Nsre/49/2013
a druhý návrh bol zapísaný pod sp. zn. 7Nsre/82/2013. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust.

§ 6 ods. 1 písm. e) zák. č. 530/2003 Z.z., keď posudzoval návrh v spojení s predloženými prílohami a
v ich súvislostiach a bez vykonania dokazovania princípom, ktorý sa aplikuje v nesporových konaniach.
Úlohou prvostupňového súdu, ktorý koná v registrových veciach je zistiť, či listiny priložené k návrhu
sa zhodujú s platnou právnou úpravou uvedenou v Obchodnom zákonníku, pričom nemá povinnosťpri posudzovaní listín zisťovať platnosť rozhodnutí orgánov družstva, ak spĺňajú všetky formálne
náležitosti, teda nemôže prejudiciálne riešiť ani otázku platnosti, či neplatnosti právnych úkonov,
alebo neplatnosti uznesení členskej schôdze, pretože toto posúdenie prináleží iba súdu na základe

podaného samostatného návrhu v sporovom konaní a na základe ktorého potom môže registrový súd
iba zosúlaďovať zistený stav so skutočným.

14. K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie NS SR vydané v konaní vedenom
pod sp. zn. 6M Obdo 2/2006 zo dňa 20.03.2008, ktorým Najvyšší súd SR ako súd dovolací vyslovil

právny názor, podľa ktorého registrový súd je „povinný pred vykonaním navrhovanej zmeny zápisu do
obchodného registra preskúmať navrhované doklady, ktoré sú vyžadované právnymi predpismi (§ 6 a
7 zákona o obchodnom registri prípadne osobitné predpisy) na vykonanie zápisu zmeny, to znamená,
že prejudiciálne posúdi platnosť listín, či z nich vyplývajú hmotnoprávne dôsledky na zmenu zapísaných
údajov v obchodnom registri napr. či navrhovaný údaj na zmenu zápisu je prijatý uznesením valného
zhromaždenia. Nebolo a ani nie je povinnosťou registrového súdu pri tomto posudzovaní zisťovať,

či pri zvolaní valného zhromaždenia, jeho priebehu a pri prijímaní uznesenia boli dodržané zákonné
podmienky určené Obchodným zákonníkom, resp. podmienky určené v spoločenskej zmluve, prípadne
v stanovách obchodnej spoločnosti. Len ak by v posudzovanom čase bolo súdu známe, že akcionár
(spoločník) sa domáha práva podľa § 131 ods. 1 v spojení s § 183 Obchodného zákonníka o určení
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, tak registrový súd by vykonal zápis až po právoplatnom

rozhodnutívšeobecnýmsúdom.Akregistrovýsúd(prípadneniektoiný)pozápiseúdajovdoobchodného
registrazistí,žeprávoplatnýmsúdnymrozhodnutímvoveciobchodnejspoločnostidošlokzmeneúdajov
zapísaných v obchodnom registri, tak podľa § 200a O.s.p. začne bez návrhu konanie o dosiahnutie
zhody medzi zápisom v obchodnom registri a stavom podľa práva“.

15. V tomto konaní ale z dôvodov, že v jeden deň boli na súd podané dva vzájomne si protirečiace
návrhy,súčasťouktorýchboliilistiny,ktorýminavrhovateľpreukazovaldôvodnosťpožadovanéhozápisu,
nastala v súvislosti s údajmi zapísanými o navrhovateľovi v obchodnom registri neštandardná situácia,
keď v jeden deň boli podané v mene toho istého subjektu dva protichodné návrhy na ten istý registrový
súd, o čom mal súd konajúci v tomto konaní vedomosť, na čo poukázal aj v odôvodnení svojho

rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pristúpil k preskúmaniu platnosti predložených
listín z hľadiska ich vzájomných súvislostí. Registrový súd sa pri tom nezaoberal posudzovaním, či
boli pri prijatí uznesení, na základe ktorých mala byť vykonaná zmena zápisu údajov do obchodného
registra dodržané zákonné podmienky určené Obchodným zákonníkom, resp. stanovami družstva, ale
sa venoval iba formálnemu skúmanie náležitostí návrhu, ktorými sú priložené listiny určené zákonom,

a preto poukázal práve na nesúlad medzi pozvánkou na konanie členskej schôdze a zápisnicou o jej
konaní, v ktorých bol zrejmý rozpor v mieste, do ktorého bola členská schôdza zvolaná s miestom, v
ktorom sa podľa navrhovateľa skutočne konala.

16. Je nepochybné, že podľa registrovému súdu predložených dvoch samostatných návrhov, ktoré

odkazovali na zápisnice z členskej schôdze zo dňa 18.10.2013, podľa ktorých sa členská schôdza
konala na odlišných miestach, nemôže byť tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého iba jeho návrh a k nemu
predložené listiny sú správne a pravdivé, zmena miesta konania členskej schôdze v iných priestoroch,
než do ktorých bola zvolaná pozvánkou bola skutočnosť vyvolaná objektívnymi nepredvídateľnými
skutočnosťami, čo podľa navrhovateľa síce založilo nesúlad v listinách, ale ide o nedostatok, ktorý

označuje odvolateľ za irelevantný, ktorý vysvetlením situácie odstránil. Odvolací súd dáva do pozornosti
súdu prvej inštancie právnu úpravu súvisiacu so zvolaním členskej schôdze, ktorej konanie sa musí
členom oznámiť spôsobom určeným stanovami družstva, o každej členskej schôdzi sa vyhotovuje
zápisnica, ktorá musí obsahovať dátum a miesto konania a prílohou zápisnice je i pozvánka na členskú
schôdzu (§ 241 ods. 1, 2 Obchod. zák.). Z podaného návrhu vyplýva nesúlad medzi znením pozvánky

a zápisnicou o konaní členskej schôdze v spojitosti s miestom konania tejto členskej schôdze, ktorou
skutočnosťou sa musí súd prvej inštancie zaoberať, vyhodnotiť ju a v spojení s ostatnými skutočnosťami
rozhodnúť.

17. Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa ako i Okresnej prokuratúry Trnava v odvolaniach, podľa ktorých

prioritnou pre posudzovanie súdu musí byť notárska zápisnica, ktorá z dôvodu, že je spísaná notárom
je považovaná za nespochybniteľnú v porovnaní so zápisnicou, ktorá nie je spísaná notárom. Odvolací
súd uvádza, že takéto posudzovanie zápisníc z členskej schôdze družstva nevyplýva zo žiadneho
právneho ustanovenia. Zákon ani stanovy družstvu neukladajú povinnosť o členskej schôdzi vyhotoviťnotársku zápisnicu (§ 241 Obchod. zák.) pričom notár notárskou zápisnicou, ktorá bola predložená v
tomto konaní iba osvedčil priebeh členskej schôdze zvolanej do reštaurácie LUKAB Dolné Zelenice,
ktorá sa následne presunula do kultúrneho domu v Siladiciach. Vyhotovením osvedčenia o priebehu

členskej schôdze notár osvedčil skutočnosti v zápisnici uvedené, ale nie je povinnosťou notára dohliadať
na to, či osvedčená skutočnosť je v súlade s právom. Význam osvedčenia vykonaného notárom formou
notárskejzápisnicespočívavtom,žepodávavnotárskejzápisnicidôkazoskutočnosti,ktorásapredním
uskutočnila, preto notárska zápisnica osvedčujúca priebeh členskej schôdze nemôže byť považovaná
prioritnú, alebo hodnovernejšiu ako zápisnica z členskej schôdze, ktorá nie je osvedčená notárom.

18. Súdom zistený nesúlad a rozpor v priložených listinných dokumentoch nie je ale možné považovať
za odstránený ani predložením Oznámenia o závažných skutočnostiach, na ktoré odvolateľ poukazuje.
Nie je možné, aby akýkoľvek dokument, predložený ako príloha odôvodňujúca vykonanie zápisu,
mal byť registrovým súdom akceptovaný bez možnosti jeho preskúmania. Ako vyplýva z ustanovení
zákona o obchodnom registri, súd musí preskúmať a prejudiciálne posúdiť, či z predložených listín

vyplývajú hmotnoprávne dôsledky, ktoré zmenu zápisu zakladajú a záver prvoinštančného súdu, podľa
ktorého zo strany navrhovateľa nebola predložená zápisnica o priebehu z členskej schôdze zvolanej na
deň 18.10.2013 do reštaurácie LUKAB v Dolných Zeleniciach je skúmaním formálnych náležitosti tak
ako súdu ukladá zákon. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým námietky podané proti odmietnutiu
vykonať zápis odmietol je správne, odvolací súd sa s ním v rozsahu uvedených dôvodov stotožnil a

podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP ako vo výroku vecne správne ho potvrdil, pričom sa odvolací súd v tomto
rozhodnutí vyporiadal i s námietkami, ktoré uviedli odvolatelia vo svojich odvolaniach.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP