Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 21, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616207474
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616207474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpenom Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému: A. M.,
C. XX.X.XXXX, D. S. Š.Á. XXXX/XX, V., v konaní o zaplatenie 162,26 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 92,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 61,24 Eur od 4.6.2013 do zaplatenia a zo sumy 31,68 Eur od 4.7.2013 do zaplatenia,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.5.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 162,26 Eur s príslušenstvo a k náhrade trov konania. V žalobe uviedol, že
žalovaný dňa 16.5.2011 uzavrel s predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Zmluvu č.
4966505, na základe ktorej boli žalovanému poskytované telekomunikačné služby. Predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami v celkovej sume 162,26

Eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb neuhradil.

2. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že vzhľadom na
vyjadrenia žalovaného tvrdenia žalobcu považuje za nesporné.

3. Žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy s predchodcom žalobcu. Následne sa dostal do finančných
problémov, on aj manželka prišli o prácu a nemá finančné prostriedky na splatenie dlhu.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré boli doručené žalovanému a
ktorý ich obsah nespochybnil a to Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie
verejnej telefónnej služby, cenníkom služieb, faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávky, a zistil
nasledovné:

5. Žalovaný uzavrel dňa 16.5.2011 so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Bratislava Zmluvu o pripojení,

na základe ktorej predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby s programom Relax 16. Žalovaný
riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných komunikačných služieb predchodcom žalobcu, ktorá bola
fakturovaná faktúrami splatnými:
- dňa 3.4.2013 vo výške 32,21 Eur- dňa 3.5.2013 vo výške 37,13 Eur
- dňa 3.6.2013 vo výške 61,24 Eur
- dňa 3.7.2013 vo výške 31,68 Eur

t.j. spolu sumu 162,26 Eur.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telecom, a.s., Bratislava
postúpila pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

8. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, podstatnými časťami zmluvy o pripojení
sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o
pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu.

9. Podľa § 5b zákona č.. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Žalovaný sa v zmluve uzatvorenej s predchodcom žalobcu zmluvne zaviazal riadne platiť úhrady za
poskytované služby. Táto podmienka zmluvy však neplatením splatných faktúr, ktorými boli vyúčtované

poskytnuté telekomunikačné služby, bola zo strany žalovaného porušená. Žalobca výšku žalovanej
istiny preukázal predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejme, že na službách predstavuje dlh
žalovaného sumu 162,26 Eur.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou.

Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred
predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu
uzatvoril žalovaný ako nepodnikateľ. Zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne
dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Keďže právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na základe citovaného zákonného

ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd v danej veci prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi z dôvodu čiastočného premlčania nároku.
Podľa § 100 ods.1 a § 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí , ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej, pričom pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca sa domáha od žalovaného

zaplatenia titulom poskytnutých služieb sumy 162,26 Eur návrhom doručeným súdu dňa 13.5.2016.
Ako to vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, jednotlivé faktúry sa stali splatnými dňa
3.4.2013, 3.5.2013, 3.6.2013 a 3.7.2013. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva začala teda
žalobcovi plynúť vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca podal návrh na
súde až dňa 13.5.2016 teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby týkajúcej sa faktúr splatných dňa

3.4.2013 a 3.5.2013.

14. Premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanéhoz dôvodu premlčania nároku, kedy súd musel na premlčanie prihliadnuť podľa platnej právnej úpravy aj
bez návrhu, návrh žalobcu súd čiastočne zamietol a titulom poskytnutých služieb priznal žalobcovi nárok
na zaplatenie istiny 92,92 Eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrami splatnými dňa 3.6.2013 a 3.7.2013.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. platné v čase vzniku
záväzkového vzťahu. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola žalovanému fakturovaná cena poskytnutých služieb predchodcom
žalobcu.

17. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 162,26 Eur. Súd jeho žalobe vyhovel
čo do sumy 92,92 Eur, ktorá predstavuje 57 % zo žalovanej istiny. Žaloba bola zamietnutá čo do
zaplatenia sumy 69,34 Eur (162,26 Eur mínus 92,92 Eur), ktorá predstavuje 43 % žalovanej istiny.
Žalobca bol tak úspešný v konaní v 14 % (57 % mínus 43%) a preto mu bola priznaná náhrada trov

konania v rozsahu 14 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.