Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201606
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115201606.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - N., ul. E. XXXX/

XX, proti odporcovi: Q. s.r.o., so sídlom v G., ul. Z. XXXX/X, R.: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti
právnych úkonov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.01.2015 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha, aby
súd určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXX uzavretá dňa 27.11.2013 medzi odporcom ako veriteľom a
navrhovateľom, S. X., R. O. a I. M. s.r.o., ako dlžníkom, je neplatná. Ďalej, aby súd určil, že Zmluva o

zriadení záložného práva zo dňa 27.11.2013 uzatváraná na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX medzi
odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom a dlžníkom uzavretá dňa 27.11.2013
je neplatná a právny úkon odporcu zo dňa 30.04.2014, označený ako "Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva" je neplatným právnym úkonom. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako dlžník
dňa 27.11.2013 uzavrel s odporcom ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXX podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch. Okrem neho na strane
dlžníka v Zmluve o úvere vystupovali aj: X. S., rod. J., tiež O. R., rod. X. a spoločnosť NEP M. s.r.o.,

so sídlom B. XXXX, G.. Predmetom Zmluvy o úvere bol záväzok odporcu na požiadanie navrhovateľovi
ako dlžníkovi poskytnúť peňažný úver, spôsobom a za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere vo
výške 10.000 eur a to v hotovosti pri podpise Zmluvy o úvere alebo poukázaním na účet dlžníka v banke,
a záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a dohodnuté navýšenie. Na základe
tejto Zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi peňažnú čiastku vo výške 17.500 eur vrátane
navýšenia za obdobie od 27.11.2013 (čerpanie úveru) do 27.11.2015 (konečná splatnosť úveru). Hoci
podľa spomenutej Zmluvy o úvere sa ako dlžník uvádza spoločnosť NEP SLOVAKIA s.r.o. a ostatní O.

X., X. S., O. R. ako ručitelia, v skutočnosti mala byť Zmluva o úvere uzatváraná len medzi odporcom
ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom v prvom rade a dlžníkom v druhom rade, ktorým bola X. S.
a O. R.. Spoločnosť NEP SLOVAKIA s.r.o. reálne nikdy nebola účastníkom predmetného záväzkového
vzťahu a predmetný úver jej ani nebol poskytnutý. Peňažné prostriedky boli poskytnuté navrhovateľovi
ako dlžníkovi, ktoré boli použité na jeho súkromné účely. K uvedeniu spoločnosti NEP SLOVAKIA
s.r.o. ako dlžníka došlo výlučne z iniciatívy odporcu ako veriteľa. Vyššie uvedené skutočnosti nepriamo
vyplývajú a sú potvrdené predovšetkým tým, že všetky spomenuté osoby sú v zmluve označené ako

"dlžník", poskytnuté peňažné prostriedky neboli poukázané na účet spoločnosti NEP SLOVAKIA s.r.o.,
poskytnutie úveru nebolo v tejto spoločnosti ani zaúčtované a v článku l pod 4 Zmluvy o úvere je uvedený
aj nesprávny odkaz. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj článok VI predmetnej Zmluvy o úvere, v zmysle
ktorého sa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy, vrátane jej príslušenstvaa sankcií uzatvára Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a
LV č.XXX konkrétne: rodinný dom súpisné č. XX, postavený na parcele registra "C", parcela č. XXX/X
vo výlučnom vlastníctve odporcu vrátane pozemku parcely C-KN č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X a XXXX a

pozemku parcely E-KN č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX zapísané na LV
č. XXX pre k. ú. N., obec N., okres I. W. nad O., všetky v podiele 1/1 a k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX pre k. ú. Z., obec Z., okres I. W. nad O. a to konkrétne: pozemky E-KN parcely č.XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX vlastnícky patriace navrhovateľovi v podiele 1/1.

Podľa článku II. Zmluvy o úvere bola dohodnutá celková ročná fixná úroková sadzba
48%, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 60,20%, priemerná RPMN bola
dohodnutá vo výške 10,86% a miera mesačnej úrokovej sadzby z istiny úveru vo výške 4%. Podľa vyššie

spomenutého článku poplatok za spracovanie žiadosti o úver bol vo výške
300 eur a výška úveru s navýšením predstavovala 17.500 eur. Podľa článku IV Zmluvy o úvere, je
dlžník povinný uhradiť dohodnuté mesačné splátky včas (najneskôr posledný deň lehoty splatnosti) na
účet veriteľa v peňažnom ústave Poštová banka a.s., č. účtu XXXXXXXX/XXXX a to podľa splátkového
kalendára. Podľa bodu 2 vyššie spomenutého článku Zmluvy o úvere je úver splatný v prvom rade

finančnými prostriedkami a v prípade ak to nebude možné, priamym predajom predmetu zabezpečenia
opísanévbodeIV,alebopredajomformoudobrovoľnejdražby,pričomprávovoľbybolopriznanévýlučne
veriteľovi.

Na zabezpečenie úveru, vrátane úrokov, nákladov a zmluvných pokút bola uzavretá

podľa 151a a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluva o zriadení záložného práva medzi odporcom ako
záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v
katastri nehnuteľnosti v okrese I. W. nad O., obec N., k. ú. N. na LV č. XXX a nehnuteľnosti zapísané v
katastri nehnuteľnosti v okrese I. W. nad O., obec Z., k. ú. Z. na LV č. XXX, všetky vlastnícky patriace
navrhovateľovi v podiele 1/1. Dňa 18.08.2014 bol navrhovateľovi doručený list zo dňa 04.02.2014 od

odporcu ako
veriteľa, označený ako" Upomienka - výzva na úhradu dlžnej čiastky - Upozornenie". Podľa
obsahu tohto listu ho odporca vyzýva, aby najneskôr do 11.02.2014 uhradil splatnú
pohľadávku vo výške celkom 1.602,71 eur v prospech účtu odporcu. Rovnako v tento deň navrhovateľovi
odporca predložil na podpis aj ďalšie zásielky, ktoré podľa jeho slov súviseli s predmetnou Zmluvou o

úvere, ktoré musel prevziať v ten istý deň 18.08.2014. Až v tento deň zistil, že veriteľ má evidovať voči
navrhovateľovi dlh vo výške 17.601,08 eur s upozornením, že ak do 24.03.2014 nebude táto peňažná
čiastka uhradená pristúpi odporca k podaniu žaloby na súd a následne aj k exekučnému vymáhaniu
- výzva zo dňa 17.03.2014, doručená 18.08.2014. Tiež v tento deň 18.08.2014 zistil, že odporca ho
vyzýva, aby v lehote najneskôr do 13.03.2014 uhradil dlžnú sumu vo výške celkom 2.449,41 eur s

upozornením, že ak v určenej lehote nebude splatná pohľadávka uhradená pristúpi odporca k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, a to ku dňu 14.03.2014, pričom svoju pohľadávku bude uspokojovať v
zmysle zmluvných podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere a zo Zmluvy o zriadení záložného práva.
Je zrejmé, že dňa 18.08.2014, kedy navrhovateľovi predmetné upomienky odporcu boli doručené, lehoty
určené veriteľom nebolo možné dodržať. Z jednotlivých listov, ktoré musel od odporcu prevziať tiež

vyplýva, že výška dlhu pozostávala vo väčšom rozsahu z rôznych sankcii ukladaných odporcom. Podľa
listu zo dňa 06.03.2014, doručenom až dňa 18.08.2014, už bola navrhovateľovi uložená pokuta za
splátku za december 2013 vo výške 98,90 eur a za splátku za január 2014 vo výške 54,47 eur. Avšak
podľa obsahu listu zo dňa 04.02.2014, doručenom dňa 18.08.2014, odporca uložil navrhovateľovi pokutu
za splátku za december 2013 vo výške 55,90 eur, za január 2014 pokutu vo výške 11,47 eur a súčasne

si uplatnil aj poplatok za zaslanie upomienok celkom vo výške 102 eur (34 eur x 3). Okrem týchto
skutočností sa navrhovateľ dňa 18.08.2014 dozvedel o začatí výkonu záložného práva odporcom, a to
z listu zo dňa 30.04.2012, podľa ktorého z dôvodu, že do 14.03.2014 nebola uhradená suma vo výške
17.499,48 eur, pristupuje odporca k výkonu záložného práva predajom zálohu - nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX pre k.ú. N. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Z., prostredníctvom dobrovoľnej

dražby. Hoci sa navrhovateľ od tohto času pokúšal odporcu kontaktovať, jeho snaha bola neúspešná.
Až neskôr koncom roka 2014 navrhovateľ pri kontrole zápisov v katastri nehnuteľnosti zistil, že na LV
č. XXX pre k.ú. N., je vyznačená informatívna poznámky P 233/14 o začatí výkonu záložného práva
predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby v prospech odporcu. Následne aj kontrolou LV č.XXX pre k. ú. Z., navrhovateľ zistil vyznačenie informatívnej poznámky pod P 233/14 a P 235/14 o začatí
výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby.

Navrhovateľ zastáva názor, že právne úkony, ktoré s odporcom uzavrel dňa 27.11.2013 sú okrem
iného neplatné z dôvodu uvedeného § 37, 39, 41 Občianskeho zákonníka. Hoci odporca trval na tom,
že ako dlžník bude uvedená spoločnosť NEP SLOVAKIA s.r.o, táto účastníkom zmluvy nikdy nebola
a poskytnutý peňažný úver ani nikdy neprevzala, tento neeviduje v účtovníctve a rovnako tak ani
neposkytla žiadne peňažné prostriedky na úhradu jednotlivých splátok. Tento záver potvrdzuje aj to,

že odporca je nebankovým subjektom, ktorého predmetom činnosti je finančný leasing a faktoring a
forfaiting. V prípade, že by spoločnosť NEP SLOVAKIA s.r.o. ako spoločnosť založená už od roku 2009
mala záujem o poskytnutie úveru o tento by primárne žiadala len banky.

Akcesorickosť a subsidiarita inštitútu záložného práva sa prejavuje aj tým, že záložné
právo v zmysle § 151d ods. 1 písm. b) zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. V prípade, že nedôjde

k vzniku záložným právom zabezpečovanej pohľadávky, nemožno ani platne zriadiť záložné právo na jej
zabezpečenie. Výkon záložného práva veriteľa je podľa názoru navrhovateľa v rozpore s charakterom
zabezpečovacích inštitútov ručenia a záložného práva, navyše odporca pristúpil k výkonu záložného
práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, hoci v danom okamihu navrhovateľovi ako
dlžníkovi nebolo doručené oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a ani iné podanie zo strany veriteľa.

Navrhovateľovi bolo doručené oznámenie o výkone záložného práva odporcom dňa 18.08.2014, teda
v čase keď úver poskytnutý odporcom ešte nebol splatný. Navrhovateľovi sa následne podarilo zistiť,
že odporca požiadal o vykonanie
dobrovoľnej dražby spoločnosť Dražby a reality s.r.o., za ktorú koná Mgr. R. Y., manželka osoby
oprávnenej konať za odporcu. V tejto súvislosti navrhovateľ tiež poukazuje na to, že tak dražobník,

ako aj veriteľ, sídlia na tej istej adrese Z. XXXX/X, G., čo tiež nasvedčuje blízkemu vzťahu týchto
spoločností. Oznámenie o dražbe dražobníka Dražby a reality s.r.o. zn. XXXXXXX je datované dňom
11.08.2014. Podľa oznámenia o dražbe však odporca musel pristúpiť k výkonu záložného práva skôr ako
dňa 11.08.2014 a teda v čase, keď úver poskytnutý navrhovateľovi nebol zosplatnený. Veriteľ postupoval
v rozpore s ustanovením aj § 151l Občianskeho zákonníka podľa ktorého, začatie výkonu záložného

práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná
s osobou Záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv zaregistrovať
začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje
inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým
sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. V nadväznosti na porušenie ustanovenia

§ 151l Občianskeho zákonníka došlo k porušeniu tiež ustanovenia § 151m Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na
dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného
práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ

dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). Veriteľ nemohol poskytnúť takéto
vyhlásenie, nakoľko v rozhodujúcom čase úver poskytnutý veriteľom na základe Zmluvy o úvere nebol
splatný. Na internetovej stránke spomenutej dražobnej spoločnosti tiež možno zistiť, že nehnuteľnosti

zapísané na LV č. 428 pre k.ú. Kalnica ako rodinný dom a pozemky pod ním boli vydražené už dňa
18.09.2014 o 09:00 hod.. Tieto nehnuteľnosti sú predmetom samostatnej žaloby, ktorý navrhovateľ podal
na miestne príslušnom Okresnom súde, a to Okresom súde Nové Mesto nad Váhom, kde sa navrhovateľ
domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to, okrem iného, aj z dôvodu, že
dobrovoľná dražba bola v danom konkrétnom prípade realizovaná nezákonne, pretože navrhovateľovi

neboli žiadne oznámenia o výkone záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe doručené,
rovnako navrhovateľovi nebolo doručené ani oznámenie o dražbe. Navrhovateľovi oznámenie o dražbe
takisto nebolo doručené.

Navrhovateľ napáda platnosť samotnej Zmluvy o úvere zo dňa 05.09.2013 s odôvodnením, že podľa

právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľov, predmetná Zmluva o úvere obsahuje viaceré
neprijateľné podmienky a ako právny úkon je pre rozpor s dobrými mravmi neplatným právnym úkonom.
Navrhovateľ v súvislosti s otázkou platnosti predmetného právneho úkonu tiež z opatrnosti poukazuje
aj na ustanovenie § 39a T. zákonníka. Podľa obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2014 je zrejmé, žepeňažný prospech ktorý by veriteľ získal na základe tejto zmluvy predstavuje až 75 % z istiny, teda na
základe tejto Zmluvy by veriteľ získal od dlžníka poskytnuté istinu a k tomu peňažnú čiastku vo výške
7.500 eur čo predstavuje 75 % istiny. Teda celková odplata veriteľa za rok mala predstavovať 37,5 %

istiny. Dôvodová správa k návrhu zákona č. 129/2010, ktorým došlo k doplneniu ustanovenia § 53 ods. 6
do Občianskeho zákonníka uvádza, že do § 53 Občianskeho zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek
6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluve, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery
v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok

zabezpečený a obdobie, na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam
pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného
prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%. V odôvodnení návrhu poukázal aj rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 28.09.2011 sp.zn. 3Co 3/20110, v ktorom odvolací súd vo svetle komparatistiky
poukazuje na viaceré právne úpravy a spravidla cena úverov neprevyšuje 20 %. Takisto na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 14.09.2010, sp.zn. 16Cob/208/2009 podľa ktorého "zmluva o

úvere je neplatná z dôvodu, že niektoré jej ustanovenia sú neplatné, nakoľko obchádzajú zákon a
priečia sa dobrým mravom“. Je nutné ju považovať za v celom rozsahu neplatnú, nakoľko jednotlivé
ustanovenia zmluvy nemožno oddeliť od samotného obsahu zmluvy, pričom vysloveniu neplatnosti
zmluvy o úvere nebráni skutočnosť, že spotrebiteľ úver nebankovej spoločnosti doposiaľ nevrátil.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň,

ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a
nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny
úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
charakteristické, že pôsobí ex tunc, nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby bola deklarovaná

súdnym alebo iným rozhodnutím, prihliada sa na ňu aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo),
nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), nie je časovo obmedzená a
zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia.

Odporcovi bol návrh na začatie konania spolu s prílohami doručený dňa 09.11.2015, pričom na tento

návrh odporca písomne nereagoval.

Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie, na ktoré súd predvolal
účastníkov konania. Pojednávania sa zúčastnil odporca. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil,
pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil.

Odporca na pojednávaní k návrhu na začatie konania uviedol, že s ním nesúhlasí. Nestotožňuje sa
s názormi navrhovateľa, pričom sa v ňom okrem iného uvádza aj množstvo neprávd. K uzavretiu
Zmluvy o úvere č. XXXXXX medzi spoločnosťou Q. s.r.o. na strane veriteľa a spoločnosťou I. M.
s.r.o., na strane dlžníka, došlo dňa XX.XX.XXXX. Keďže sa jednalo o vyššiu sumu, pohľadávka bola

zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam - rodinnému domu v obci N. a pozemkov v obci
Kálnica vo vlastníctve O. X.. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení argumentuje predovšetkým tým, že
sa jedná o spotrebiteľský úver. Avšak v danom prípade sa jedná o obchodný záväzkový vzťah, aj
keď v zmluve je uvedené že zmluva je uzavretá podľa zákona Obchodného zákonníka a zákona č.
129/2010 Z.z.. Jedná sa o chybu v písaní a nesprávne označenie. Každý úkon posudzuje súd podľa

jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Pri posudzovaní zmluvy je nutné posudzovať zmluvu
podľa obsahu, teda aké práva a povinnosti si zmluvné strany dohodli, nie podľa záhlavia. Ide o dôležité
interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť úkon tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli
konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri vybavovaní úveru komunikoval odporca predovšetkým
s navrhovateľom, konateľom spoločnosti NEP SLOVAKIA s.r.o., ktorý potreboval finančné prostriedky

na financovanie technologických zariadení v rámci svojho podnikania. Táto skutočnosť vyplýva aj z
emailovej komunikácie s navrhovateľom, v ktorej sa často uvádza, že im majú prísť nejaké prostriedky,
majú im byť vyplatené isté obchody atď.. V žiadnom prípade nemôže súhlasiť s tvrdeniami, že sa jednalo
o spotrebiteľský úver. Od začiatku bola komunikácia vedená v tom zmysle, že ide o podnikateľský úver,
a prostriedky budú určené na investovanie do firmy. Po preštudovaní žaloby sa odporcovi javí, akoby

navrhovateľ opisoval celú situáciu tak, aby dosiahol v tomto konaní výhodnejšie postavenie a väčšiu
ochranu, ktorú by ako spotrebiteľ nepochybne mal. Z emailovej komunikácie s ním je ale jasné, že
emaily posielal z firemnej emailovej adresy a k svojmu menu pripojil aj názov spoločnosti. Ostatné osoby
vstúpili do tohto vzťahu až potom ako vyžadoval ručenie majetkom v primeranej hodnote a tiež osobyručiteľov, ktoré by sa zaviazali za splatenie záväzku v prípade, ak dlžník neuhradí svoj dlh riadne a včas.
Navrhovateľ poskytol ako predmet zabezpečenia rodinný dom v N.. Na vyvrátenie tvrdení, že úver bol
na súkromné účely, je predložený aj výpis z účtu, kde je jasne uvedené že finančné prostriedky boli

vyplatené na účet spoločnosti NEP SLOVAKIA s.r.o.. Ak ich spoločnosť nemá zaúčtované v účtovníctve,
túto skutočnosť veriteľ nevie ovplyvniť. Okrem zmluvy o účte im poskytla spoločnosť I. M. s.r.o. aj
iné doklady napr. daňové priznanie spoločnosti, kartičky. Všetky námietky navrhovateľa sú účelové,
nezakladajúce sa na pravde. Nie je pravda, že by navrhovateľ obdržal všetky listy až 18.08.2014. Listy
boli riadne zaslané poštou, je na nich pečiatka pošty so skutočným dátumom odoslania aj prevzatia.

Niektoré prevzal dokonca osobne, takže nie je pravda ani to, že sa pokúsil veriteľa kontaktovať
bezúspešne. Po celý čas bol s odporcom v kontakte. Mailová komunikácia slúži tiež na podporu tvrdení,
že boli s navrhovateľom neustále v kontakte, viackrát navštívil odporcu a chcel sa dohodnúť na posunutí
splatnosti jednotlivých splátok. Okrem iného sa v takmer každom emaile uvádza, že dlžník príde a
záväzok uhradí. Neuhradil však ani jednu splátku. Navrhovateľ vedel aj to, že sa dražba uskutoční dňa
12.08.2014. Prevzal osobne Oznámenie o dražbe. Ihneď po dražbe tiež telefonoval a informoval sa, tak

ako jeho sestra, či nehnuteľnosť bola vydražená. Nezakladá sa teda na pravde ani to, že sa dozvedel
o tom, že nehnuteľnosť bola vydražená až z listu vlastníctva koncom roka 2014. Tak ako on, aj jeho
sestra s matkou vedeli, že nehnuteľnosť sa vydražila. Z dôvodu, že dlžník riadne a včas neplnil svoje
záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, odporca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktorá
nastala 14.03.2014 a uplatnil si svoje právo a pristúpil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej

dražby. Z uvedeného vyplýva, že v čase realizácie výkonu záložného práva bol úver vyhlásený za
predčasnesplatný.Inštitútzáložnéhoprávajezaužívanýmzabezpečovacíminštitútom.Veriteľmalprávo
zabezpečiť si svoju pohľadávku, pričom v okamihu zabezpečenia, nemohol predpokladať, že dôjde k
vyhláseniupredčasnejsplatnosti.Vkonaníodporcupretonemožnovidieťrozporsdobrýmimravmi.Jeho
úmyslom bolo zabezpečiť pohľadávku. Výška zálohu nebola v nepomere k hodnote pohľadávky. Jediný

spôsob ako sa domôcť splatnej pohľadávky, bola v tomto prípade realizácia záložného práva. V prípade,
že by teda záväzok zabezpečený nebol, zrejme by odporca peniaze už nikdy nevidel. Záložné právo
plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu. Jeho vznikom sa zlepšuje právne postavenie záložného
veriteľa a tiež predpoklad, že jeho riadne a včas neuhradená pohľadávka zabezpečená záložným
právom bude uspokojená bez ohľadu na to, či túto pohľadávku bude chcieť alebo môcť uspokojiť dlžník.

Je však tiež pochopiteľné, že spoločnosť nemôže čakať nekonečne dlhý čas na splácanie úveru. Z
odporcom zistených skutočností, je zrejmé, že tento dlžník by vzhľadom na finančnú situáciu do ktorej
sa dostal, svoj dlh nikdy riadne nesplatil. Potom je jediným prostriedkom na vymoženie pohľadávky
realizácia záložného práva. Dlžník mohol plniť záväzky postupne, čím by sa jeho dlh znižoval. Tento
však nič nezaplatil. Odporca sa dlžníkovi niekoľkokrát snažil vyjsť v ústrety, vyhovieť jeho žiadostiam o

poskytnutielehotynavyplatenieúveru,príp.úhradyčastisplátok,alepriporovnanímailovejkomunikácie
so splátkovým kalendárom je zrejmé, že dlžník svoje sľuby nikdy nedodržal. Čo sa týka podmienok
úveru, dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- EUR, s dobou splácania úveru 24 mesiacov,
mierou mesačnej úrokovej sadzby z istiny úveru 3%, s tým, že dlžník sa zaviazal splácať mesačne len
úrok vo výške 3% mesačne, t.j. 36% ročne. Pri podnikateľských úveroch sa jedná o bežnú úrokovú

sadzbu,pretonesúhlasístvrdeniami,žezmluvajevrozporesdobrýmimravmi,čisozásadamipoctivého
obchodného styku. Žaloba sa opiera o tvrdenia, že bola uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. S takýmito tvrdeniami sa však v žiadnom prípade nemôže odporca stotožniť.
Úver poskytla obchodná spoločnosť obchodnej spoločnosti na účely podnikania, preto sa nemôžu na
tento úver vzťahovať podmienky zakotvené v Občianskom zákonníku, keďže sa jedná o čisto obchodný

vzťah medzi obchodnými spoločnosťami, kde navrhovateľ vystupoval iba ako ručiteľ. V žalobe nie
sú konkretizované žiadne dôvody rozporu zmluvy s dobrými mravmi, okrem vysokej úrokovej miery.
Dohodnutá úroková sadzba pri podnikateľských úveroch je bežná. Navrhovateľ nemôže porovnávať
úrokovú sadzbu pri takomto úvere s úrokovými sadzbami pri spotrebiteľských úveroch, ktoré sa spravujú
inými ustanoveniami. Odporca má za to, že navrhovateľom namietané právne úkony boli v čase ich

realizácie v súlade so zákonom, s morálkou, pravidlami slušnosti, a neboli prekročené medze zmluvnej
voľnosti. Žiadna zo zmluvných strán nebola do týchto úkonov nútená. Navrhovateľ neuzavrel zmluvu
pod nátlakom. Ak by súdy začali vyhlasovať všetky zmluvy za neplatné, keď sa jedna zo zmluvných
strán rozhodne, že zmluva jej nebola dostatočne jasná, má pochybnosti, že zmluva je v slovenskom
právnom poriadku nejakým právne záväzným aktom. Ak má podnikateľský subjekt v prípade zhoršenej

ekonomickej situácie a finančných ťažkostí záujem riešiť svoje problémy úverom, a nepodarí sa mu
tento záväzok splatiť riadne a včas, nemožno z tejto situácie viniť veriteľa a hľadať v jeho konaní nejaký
ďalší bočný, príp. nekalý úmysel. V danom zmluvnom vzťahu však nevidí žiadny výnimočný dôvod, pre
ktorý by súd mohol zasahovať do uzatvorených zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania, keďženapr. ani sám dlžník sa nedomáhal určenia neplatnosti niektorých ustanovení, keďže sú mu známe ako
podnikateľovi isté nepísané pravidlá, často sa opakujúce formulácie, tiež okolnosti uzavretia zmluvy o
úvere a tieto neboli ničím nezvyčajné a neštandardné. Z pojmových znakov úveru vyplýva, že zmluvné

strany si môžu dojednať úrok. Základným účelom každého podnikania je dosiahnutie zisku. V zmysle
Obchodného zákonníka, podnikanie je činnosť zameraná na dosiahnutie zisku. Preto nevidí nič zlé na
tom, keď cieľom jeho činnosti je zárobok. To je zrejme aj cieľom dlžníka, zobrať si úver na podnikanie,
teda tento investovať a zarobiť. Peniaze, ktoré sú poskytované obchodným spoločnostiam za účelom
podnikania sú totiž obyčajne niekoľkonásobne zhodnotené, a preto sú aj zmluvne neobmedzené

podmienky poskytovania úverov. Možno je však vhodné zamyslieť sa nad druhou stranou veci, a to je
napr. nezodpovedný prístup dlžníkov k plneniu ich záväzkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: upomienkami odporcu
adresovanými spoločnosti NEP Slovakia s.r.o. a navrhovateľovi, oznámením o začatí výkonu záložného
práva, kópiou obálky na č.l. 36, originálom zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.11.2013,

originálom zmluvy o úvere č. 133504, výpisom z podnikateľského účtu, kópiou zmluvy o bežnom
účte č. 2925899862 vedeného v Tatrabanka a.s. a výpisom z Obchodného registra spoločnosti NEP
Slovakia s.r.o.. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav, podstatný pre
rozhodnutie súdu:

Dňa 27.11.2013 uzatvoril odporca s obchodnou spoločnosťou NEP SLOVAKIA s.r.o. zmluvu o úvere
č. XXXXXX, na základe ktorej sa odporca ako veriteľ zaviazal spoločnosti NEP SLOVAKIA s.r.o. ako
dlžníkovi poskytnúť na žiadosť dlžníka peňažný úver v sume 10.000 eur spôsobom a za podmienok
dohodnutých v úverovej zmluve. V tejto zmluve bolo uvedené, že ide o podnikateľský úver za účelom
podnikania - kúpy tovaru. V čl. VI úverovej zmluvy, označenom ako „Zabezpečenie úveru“ bolo dohodou

s odporcom ako záložcom, zriadené záložné právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam. V úverovej
zmluve boli ako ručitelia označení odporca, Emília Dovinová a Iveta Šicková, ktorí túto zmluvu zároveň
podpísali a pravosť ich podpisov bola notársky osvedčená. Odporca sumu 10.000 eur (predmetný úver)
poslal obchodnej spoločnosti NEP SLOVAKIA s.r.o.. na jej bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tento
účet je zároveň v úverovej zmluve uvedený ako spôsob poskytnutia úveru. Konateľom a spoločníkom

uvedenej obchodnej spoločnosti je navrhovateľ. Dlžník z úverovej zmluvy si svoj záväzok riadne neplnil.
Na základe návrhu odporcu sa začala dobrovoľná dražba, ktorú vykonal dražobník: Dražby a reality
s.r.o.. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti uvedené v návrhu a takisto aj pozemky v katastrálnom
území Kálnica, zapísané na LV č. XXX (v súčasnosti na LV č. XXXX) s parc.č. XXX/X, XXX/X a
XXXX/X a rodinný dom so súpisným č. XX, postavenom na parcele č. XXX/X. Odporca písomne

upomínal obchodnú spoločnosť NEP SLOVAKIA s.r.o. o tom, že sa dostala do omeškania so splácaním
peňažného dlhu z úveru, ktorého splatnosť nastala dňa 14.03.2014, takisto písomne vyzval túto
obchodnú spoločnosť na úhradu dlžnej sumy, oznámil jej predčasnú splatnosť úveru, oznámil jej začatie
výkonu záložného práva a nakoniec navrhovateľa vyzýval na úhradu dlžnej sumy 1.602,71 eur zo
Zmluvy o úvere č. 133504 najneskôr do 11.02.2014. Z Obchodného vestníka Slovenskej republiky sp.zn.

182/2014 zo dňa 24.09.2014 súd zistil, že výsledok dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli pozemky
nachádzajúce sa v katastrálnom území Kálnica, zapísané na LV č. XXX (v súčasnosti na LV č. XXXX) s
parc.č. XXX/X, XXX/X a 1614/1 a rodinný dom so súpisným č. XX, postavenom na parcele č. 216/3 bol
taký, že dražba bola úspešná. Cena dosiahnutá vydražením bola 49.600 eur.

Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).Podľa § 52 ods.1 až ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd
rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, že ho v celom rozsahu zamietol.

Vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy súd uvádza, že tomuto
návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože účastníkom tohto konania nie je zároveň aj účastník
predmetnej úverovej zmluvy, a to obchodná spoločnosť NEP SLOVAKIA s.r.o., teda samotný dlžník z
úverovej zmluvy (účastník úverovej zmluvy). V zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky

účastníkom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu musí byť účastník tohto právneho úkonu. V
opačnom prípade, by rozsudok v tejto veci nezaväzoval tohto účastníka právneho úkonu. Pre jedného
účastníka by tak právny úkon platný bol a pre iného nie, čo je stav zjavne neželaný. V danom prípade
tak ide o tzv. neúplný okruh účastníkov konania. Už len z tohto dôvodu musel súd návrh v tejto časti
zamietnuť.

K samotným dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy je potrebné uviesť, že argumentácia navrhovateľa o
úverovej zmluve ako spotrebiteľskej zmluve podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je dôvodná.
V stručnosti možno uviesť len to, že dlžník, ktorý sa navrhovateľom túto zmluvu uzatvoril je právnickou
osobou, obchodnou spoločnosťou, a úverovú zmluvu uzatvoril za účelom podnikania (nákup tovaru).

Preto možno len na základe tejto skutočnosti konštatovať, že nie sú splnené podmienky ustanovené
Občianskym zákonníkom pre spotrebiteľské zmluvy. Rovnako tak nie je možné považovať poskytnutý
úver za spotrebiteľský úver. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že úver tejto spoločnosti nebol v skutočnosti
poskytnutý, je vyvrátené listinnými dôkazmi, a to výpisom z účtu na č.l. 100 a zmluvou o bežnom
účte na č.l. 101, z ktorých vyplýva, že odporca sumu 10.000 eur (predmetný úver) poslal na bežný

účet č. 2925899862/1100, ktorého majiteľom je obchodná spoločnosť NEP SLOVAKIA s.r.o.. Tento
účet je zároveň v úverovej zmluve uvedený ako spôsob poskytnutia úveru. Súdu nie je zrejmá ani
racionalita tvrdenia navrhovateľa, že v prípade, že by táto spoločnosť, založená v roku 2009, mala
záujem o poskytnutie úveru, o tento by žiadala primárne banku. Jednak nie je zrejmé, na základe akého
dôvodu, by žiadala o úver banku a nie odporcu a takisto ani to, prečo by tak na druhej strane mal

robiť navrhovateľ. Skutočnosť, že v záhlaví úverovej zmluvy je uvedené, že sa uzatvára aj podľa zák.č.
129/2010 s.r.o. o spotrebiteľských úveroch nemôže zmeniť obsah a charakter uzatvorenej zmluvy. Platí
totiž, že právne úkony je potrebné posudzovať podľa ich obsahu a nie podľa ich označenia. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa

vôle toho, kto právny úkon urobil, iba za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Z uvedených dôvodov nemôže súd na rozhodnutie o návrhu a na posúdenie predmetného úverového
vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Práve táto argumentácia
(nedôvodná z uvádzaných dôvodov) tvorí takmer celú argumentáciu navrhovateľa, ktorá je tak z vyššie
uvádzaných dôvodov irelevantná.

Vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.11.2013
súd uvádza, že navrhovateľ v konaní v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia rozhodných
skutkových okolností. K dôvodom určenia neplatnosti, resp. k dôvodom neplatnosti tejto záložnej zmluvy
neuviedol takmer žiadne tvrdenia. Uviedol iba všeobecne to, že ak nedôjde k vzniku záložným právom

zabezpečovanej pohľadávky, nemožno ani platne zriadiť záložné právo na jej zabezpečenie. V ostatnej
časti odôvodnenia návrhu poukazuje na samotný výkon záložného práva, nie na dôvod neplatnosti
záložnej zmluvy. Tieto skutočnosti však majú význam iba v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, resp. určenia vlastníckeho práva k predmetu zálohu (založeným nehnuteľnostiam), čoho sanavrhovateľ domáha v inom súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Aj
keby navrhovateľ v tomto smere uniesol bremeno tvrdenia rozhodných skutkových okolností, určenie
neplatnosti tohto právneho úkonu nie je spôsobilé žiadnym spôsobom ovplyvniť právne postavenie

navrhovateľa a ani definitívne vyriešiť spornosť práva, resp. vytvoriť právny základ vo vzťahu účastníkov
konania. Preto na takomto určení nie je daný ani naliehavý právny záujem a súd mu nemôže vyhovieť.

Vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti právneho úkonu odporcu zo dňa 30.04.2014, a to
„Oznámenia o začatí výkonu záložného práva“ súd uvádza, že ani na tomto určení nie je daný naliehavý

právny záujem. Preto nebolo možné vyhovieť návrhu ani v tejto časti, bez samotného meritórneho
preskúmania dôvodnosti tejto časti návrhu. Ani prípadné konštatovanie neplatnosti tohto právneho
úkonu v ničom nezmení právne postavenie navrhovateľa. Nad rámec potreby tohto odôvodnenia súd
uvádza, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva, je len jedným z mnohých úkonov urobených
v rámci realizácie záložného práva záložným veriteľom.

Súd záverom považuje a potrebné uviesť, že obchodná spoločnosť NEP SLOVAKIA s.r.o., ktorej
konateľom a spoločníkom bol navrhovateľ, uzatvorila s odporcom nielen v návrhu uvádzanú úverovú
zmluvu, ale dňa 05.09.2013 uzatvorila aj Zmluvu o úver č. XXXXXX, na základe ktorej čerpala ďalší úver
v sume 25.000 eur. Táto skutočnosť vyplýva z navrhovateľom predloženého uznesenia Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 5C/15/2015 zo dňa 29.01.2015. Navrhovateľ túto skutočnosť opomína.

Táto skutočnosť takisto nasvedčuje tomu, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že predmetný úver uvedená
spoločnosť nečerpala, je nedôvodné a účelové (vzhľadom na neplnenie zmluvnej povinnosti).

Podľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi,
ktorý bol plne úspešný v tomto konaní, náhradu trov konania nepriznal, pretože odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.