Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/478/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714207180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714207180.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa M., zastúpeného I. proti odporcom 1) D., 2) W.,
3) I., 4) C., 5) K., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. marca 2015, č.k. 3C/132/2014-35, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o trovách prvostupňového konania p
o t v r d z u j e .

Odporcom 1) - 5) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením konanie zastavil podľa § 96 O.s.p., nakoľko ešte pred začatím
pojednávania vo veci samej navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť z dôvodu, že došlo k
spätnému prevodu podielu na nehnuteľnosti z odporcu 1) na odporcu 2). O trovách konania rozhodol

podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom
domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 07.11.2011 ohľadne podielu na nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXX, k. ú. Y., je neplatná z dôvodu porušenia predkupného práva zo strany právneho predchodcu
odporcov 2) - 5), čím chcel dosiahnuť, aby odporca 1) nebol podielovým spoluvlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti. Takýto stav sa dostavil, keď odporca 1) po podaní návrhu previedol svoj podiel na

nehnuteľnosti na odporcu 2). Z tohto dôvodu potom navrhovateľ zobral návrh späť. Vzhľadom na
uvedenémalokresnýsúdzato,ženávrhbolpodanýdôvodne,kjehospäťvzatiudošlo pozačatíkonania,
a to z dôvodu, že odporcovia 1) a 2) sa zachovali tak, ako si to predstavoval navrhovateľ, čo je vzhľadom
na ustálenú súdnu prax dôvodom na rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 146
ods. 2 veta druhá O.s.p. Po dôkladnom zvážení však dospel k záveru, že u odporcov 1) - 5) sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi.

V prípade, ak sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorého nebol sám zmluvnou
stranou, musí ako odporcov zažalovať všetkých účastníkov daného právneho úkonu; v danom prípade
teda právnych nástupcov už zomretého R. E. ako predávajúceho (odporcov 2/ - 5/)
a odporcu 1) ako kupujúceho. Jedná sa o tzv. nútené procesné spoločenstvo na strane odporcov (§ 91
ods. 2 O.s.p.). Odporcovia 2) - 5) neboli zmluvnými stranami daného právneho úkonu, do konania boli
poňatí len z formálneho hľadiska, lebo to súdna prax vyžaduje, pričom v súvislosti s daným právnym

úkonom žiadnym spôsobom neporušili povinnosť vyplývajúcu zo zákona, konkrétne z ustanovenia §
140 Občianskeho zákonníka. Obdobné je to i u odporcu 1), ktorý bol v postavení kupujúceho a tiež
neporušil ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. Jediným, kto porušil zákonné predkupné právo,
a na základe ktorého následne bolo iniciované toto konanie, bol právny predchodca odporcov 2) - 5)
- R. E.. Keďže jedine konanie, resp. nekonanie neb. R. E. bolo dôvodom, že navrhovateľ podal na
súd návrh o určenie neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva, okresný súd

mal za to, že u odporcov 1) - 5) je dôvod hodný osobitného zreteľa a navrhovateľovi náhradu trovkonania nepriznal. Súčasne nariadil vrátiť navrhovateľovi časť súdneho poplatku vo výške 92,80 Eur po
právoplatnosti uznesenia s poukazom na § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nepriznal náhradu trov
konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. keď mal za to, že nie je daný dôvod hodný osobitného

zreteľa, ktorý by odôvodňoval výnimočnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že sa inak nemohol
domôcť svojho zákonného práva, ako podať návrh na účastníkov zmluvného vzťahu. To, že predávajúci
nežije a jeho majetok nadobudli zákonní dedičia, nemožno ospravedlniť tak, ako prvostupňový súd
konštatuje, že právni nástupcovia boli do konania poňatí len z formálneho hľadiska, pričom nijako
neporušili ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Je jasné, že majetok predávajúceho prešiel na dedičov,
a preto títo majú znášať trovy konania, ktoré vznikli týmto konaním. Svoj návrh na začatie konania vzal

späť, nakoľko došlo k spätnému prevodu nehnuteľností na dediča predávajúceho. Mal za to, že ust. §
150 ods. 1 O.s.p. možno aplikovať iba v prípade, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom
musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom môže spočívať vo výnimočných okolnostiach danej veci
alebo okolnostiach na strane účastníkov. Je potrebné tiež prihliadnuť na okolnosti hodné osobitného
zreteľa, na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho

konania.

Odporcovia 1) - 5) sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov

a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti - vo výroku o trovách
prvostupňovéhokonaniapotvrdiťpodľa§219ods.1O.s.p.Rozhodolbeznariadeniapojednávaniapodľa
§ 214 ods. 2 O.s.p.

V danej veci okresný súd rozhodol o zastavení konania podľa § 96 O.s.p., náhrade trov konania a vrátení

časti súdneho poplatku. Odvolanie smerovalo len proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania,
výrok o zastavení konania a vrátení časti súdneho poplatku nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2
O.s.p.), a preto ho odvolací súd nepreskúmaval a nie je rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

V sporovom konaní má účastník zásadne právo na náhradu trov konania, ak bol v konaní úspešný,

prípadne nárok na ich náhradu podľa pomeru úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).

Výnimka zo zásady podľa § 142 O.s.p. je upravená v § 146 O.s.p. Podľa tohto zákonného ustanovenia
nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov podľa výsledku konania. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. platí náhradu trov konania ten z účastníkov, ktorý zavinil zastavenie konania (zodpovednosť za

zastavenie konania). Podľa odseku 2 vety druhej uvedeného ustanovenia platí náhradu trov konania
odporca, ak návrh bol podaný dôvodne a bol vzatý späť pre správanie sa odporcu.

Z obsahu spisu vyplýva, že k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa došlo pred začatím
pojednávania vo veci samej jeho podaním zo dňa 26.03.2014 z dôvodu, že došlo k spätnému prevodu

spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti z odporcu 1) na odporcu 2). Z procesného
hľadiska tak platí, že späťvzatie návrhu zavinili odporcovia, nakoľko návrh bol vzatý navrhovateľom späť
pre správanie sa odporcov, a preto je daná povinnosť odporcov nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Okresný súd správne posúdil vzniknutú procesnú situáciu a dôvodne rozhodol o trovách konania podľa

§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia medzi účastníkmi sporná
nebola.

Súd prvého stupňa popri citovanom ustanovení § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. aplikoval ust. § 150 ods.
1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd prvého
stupňa v okolnostiach danej veci.Navrhovateľ v podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa aplikáciu ust. § 150 ods. 1 veta prvá
O.s.p., keď mal za to, že neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie citovaného
zákonného ustanovenia.

V sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci
(§ 142 ods. 1 O.s.p.). Len výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať
náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 O.s.p. priznáva súdu možnosť zmierniť
dôsledky náhrady trov konania (neprimeranú tvrdosť zákona a jeho dopady na povinného účastníka),

avšak iba pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení. Súd tak môže výnimočne
nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov
celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na § 1 O.s.p. napomáha zabezpečiť
spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a docieliť
tak, pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok

vždy neumožňuje. Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov
konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej
tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o
náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia,
musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností

demonštratívne uvedených v druhej vete § 150 ods. 1 O.s.p.

Predmetnéustanoveniepretonemožnointerpretovaťtak,žesúduumožňujekedykoľvekabezohľaduna
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie

náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej
situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať i sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je
potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné,

majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala
povinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí teda zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie

nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania, a aby neodporovalo dobrým mravom.

V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal určenia, že kúpna zmluva zo
dňa 07.11.2011, zavkladovaná pod číslom V XXXX/XX-XXX/XX na LV č. XXX, vedeného Okresným
úradom G., odbor katastrálny pre okres G., Obec Y., katastrálne územie Y. je neplatná pre porušenie

predkupného práva navrhovateľa podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ uplatnil svoj návrh
dňa 02.07.2014 proti odporcovi R. E., ktorý v predmetnej kúpnej zmluve mal vystupovať ako predávajúci,
ktorý zomrel dňa 09.02.2012, t. j. viac ako dva roky pred podaním návrhu na súd. Z tohto dôvodu súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 17.09.2014, č.k. 3C/132/2014-21 konanie voči odporcovi R. E. zastavil
s poukazom na § 103, § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Uznesením zo dňa 27.10.2014, č.k. 3C/132/2014-25 súd prvého stupňa pripustil, aby do konania na
strane odporcu ako ďalší účastníci na návrh navrhovateľa vstúpili W. E., I. B., C. X.,
K. T., ktorí v konaní vystupujú ako odporcovia 2) až 5). Pred otvorením pojednávania dňa 26.03.2014
navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, nakoľko

došlo „k spätnému prevodu podielu na nehnuteľnosti z odporcu 1) na odporcu 2)“. Navrhovateľ
uviedol, že návrh podal predchádzajúci starosta a urbárnici sa obávali toho, že odporca D. J. poskupoval
väčšiu časť podielov na nehnuteľnosti a kupoval ich bez toho, aby oslovil ostatných podielnikov, čo sa
dozvedeli z listu vlastníctva. Obec (navrhovateľ) je podielnikom v predmetných nehnuteľnostiach, a tým,
že by sa odporca D. J. stal väčšinovým podielnikom, mohol by prehlasovať menšinových podielnikov a

robil by si v podstate, čo chcel.Odporca 2) uviedol, že o tom, že návrh bol podaný, nemal vedomosť. Poukázal na to, že bývalý starosta
Obce Y. vedel o úmrtí jeho otca a napriek tomu ho zažaloval, čo sa dalo riešiť i bez súdneho sporu.
Odporcovia 2) - 5) o prevode spoluvlastníckeho podielu nevedeli.

Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne
rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. s tým, že správne uplatnil na danú
vec moderačné právo a úspešnému (procesne) navrhovateľovi náhradu trov konania v zmysle § 150
ods. 1 veta prvá O.s.p. nepriznal.

Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl zhodne so súdom prvého stupňa v okolnostiach
danej veci, keď navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na ust. § 140
Občianskeho zákonníka proti účastníkom tohto zmluvného vzťahu, pričom pôvodný odporca 1) R.
E., vystupujúci v zmluvnom vzťahu ako predávajúci, ktorý mal predkupné právo navrhovateľa porušiť,
zomrel dva roky pred podaním návrhu. O tejto skutočnosti mal mať navrhovateľ, ktorý je orgánom

miestnej samosprávy, vedomosť. Je potom tiež zrejmé, že sa žiadnym spôsobom ani nepokúsil o
mimosúdne vyriešenie danej veci pred podaním návrhu na súd. Súčasní odporcovia 2) až 5), ako
právni nástupcovia zomrelého R. E., o uzavretí kúpnej zmluvy vedomosť nemali, súčasný odporca 1)
ako kupujúci v zmluvnom vzťahu nezavinil prípadné porušenie predkupného práva navrhovateľa. Bolo
potrebné prihliadnuť i na postoj odporcov v konaní, ktorí pred začatím konania vo veci samej realizovali

prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania zo súčasného
odporcu 1) na odporcu 2) ako jedného z právnych nástupcov pôvodného odporcu 1), v zmysle
požiadavky navrhovateľa. Odvolací súd má za to, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznanie
náhrady trov konania navrhovateľovi zodpovedá zvláštnym a výnimočným okolnostiam tohto prípadu,
keď predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva

uzavretej medzi právnym predchodcom odporcov 2) až 5) ako predávajúcim a súčasným odporcom 1)
ako kupujúcim. Navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho aby konkrétne dosiahol
to, čoho sa svojím návrhom domáhal, t. j. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (predmetná kúpna zmluva
nebolazrušenáazostalaplatnáaúčinná)auspokojilsasprevodomspoluvlastníckehopodieluzodporcu
1) na odporcu 2), t. j. na jedného z právnych nástupcov pôvodného predávajúceho. S prihliadnutím

k týmto okolnostiam danej veci by sa iné rozhodnutie o trovách konania javilo odvolaciemu súdu ako
neprimeraná tvrdosť zákona voči odporcom.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku
o trovách prvostupňového konania ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom 1) - 5) náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko im
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .