Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/285/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218000
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815218000.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobkyne K. proti žalovanému N., zastúpeného
O., o určenie neplatnosti výšky odplaty za spotrebiteľské úvery, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza, č.k. 15C/357/2015-96 zo dňa 28. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v dôsledku späťvzatia návrhu zastavil konanie podľa §
96 ods. 1 O.s.p. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,
že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá uplatnila svoje nároky návrhom na začatie konania

nesprávnym spôsobom. Žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré uplatnil v sume
179 Eur (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1
O.s.p. žalovanému náhradu trov nepriznal. Prihliadol na okolnosti na strane žalobkyne, ktorá je síce
zamestnaná s príjmom vo výške 373 Eur, z ktorého sú v jej prospech žalovanému vykonávané
zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, a to v sumách od 30,07 Eur po
75,98 Eur, a preto jej je vyplácaná mzda v sume 270 Eur mesačne. Iný príjem nemá, vychováva dcéru

vo veku XX rokov, s manželom nežije v spoločnej domácnosti. Spolu s dcérou žije u svojho
syna, ktorému dáva mesačne 150 Eur. Uviedol, že žalovaný si zabezpečuje čiastočné „vymoženie“
svojho dlhu prostredníctvom zrážok zo mzdy bez toho, aby išlo o judikované pohľadávky. Žalobkyňa
sa dostavila na prvé pojednávanie a po poučení zo strany súdu svoj návrh zobrala späť. Vyslovil, že
žalovaný nepriznaním trov právneho zastúpenia nemôže byť nijako vážne ohrozený, vzhľadom na jeho
osobu a skutočnosť, že jeho účasť vo veci spočívala len v doručení písomného vyjadrenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s rozhodnutím o nepriznaní náhrady
trov konania. Súdu vytýkal, že rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, prečo súd rozhodol o nepriznaní
náhrady trov zastúpenia žalovaného aspoň čiastočne. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa,
že účasť žalovaného vo veci sa obmedzila len na predloženie písomného vyjadrenia, nakoľko táto
skutočnosť pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. nie je právne relevantná. Zdôraznil, že pri prvom úkone

uviedol všetky podstatné skutočnosti vo veci, a pokiaľ by sa bol zúčastnil súdneho pojednávania a
došlo by k späťvzatiu návrhu, potom by náklady spojené s cestovaním boli vyššie o ďalších 130 Eur.
K späťvzatiu nedošlo zo žiadneho dôvodu, ktorý zavinil žalovaný. Samotné vyjadrenie žalovaného k
žalobnému návrhu takýmto dôvodom nie je. Naopak, pokiaľ by žalovaný vyjadrenie nepredložil, mohlo
by byť o veci rozhodnuté kontumačne, čím by bola porušená povinnosť uložená súdom. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému sa prizná náhrada

trov konania podľa písomnej špecifikácie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého
stupňa súhlasí. V podanom vyjadrení predložila odvolaciemu súdu analýzu RPMN obdobných
spotrebiteľských úverov podľa bankovej úrokovej štatistiky NBS s tým, že uzavretú zmluvu o

revolvingovom úvere považuje za odporujúcu dobrým mravom a ustanoveniam zákona na ochranu
spotrebiteľa. Uviedla, že medzi ňou a žalovaným nastal režim bezdôvodného obohatenia a je namieste,
aby si zmluvné strany vrátili poskytnuté finančné plnenia.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.

z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že uzneseniu súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1
CSP, a to vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní
žalovaným ako odvolateľom vznesené. Uplatnené námietky, ktoré sa týkajú najmä aplikácie ust. §

150 ods. 1 O.s.p., sú námietkami, s ktorými sa vysporiadal už súd prvej inštancie, nazeranie súdu
prvej inštancie na posudzovanie moderačného práva súdu zodpovedá aktuálnej rozhodovacej praxi, od
ktorej nemá odvolací súd dôvod sa v danej veci odchýliť. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody
napadnutého uznesenia (vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania) a v podrobnostiach na ne
v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

6. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Zároveň namieta nesprávny postup súdu, spočívajúci v nepreskúmateľnosti,
resp. v nedostatku dôvodov napadnutého uznesenia.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
síce relevantný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), avšak v danom prípade nebol žalovaným
uplatnený dôvodne.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. V posudzovanej veci je nepochybné, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, a preto v zmysle §
256 ods. 1 CSP vznikla žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.

11. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP).

12. Predpokladom použitia ust. § 257 CSP, ktoré je v podstate ekvivalentom ust. §150 ods. 1 O.s.p,
účinnom do 01.07.2016., je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie

náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti k danému prípadu. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej
situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. Platí, že v takomto
prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadnuť na osobné,

majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala
povinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať
aj na postoj účastníkov v konaní.

13. V posudzovanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
videl v pomeroch na strane žalobkyne, ktorá dosahuje príjem 373 Eur, má v starostlivosti XX-ročné dieťa,
s manželom nežije v spoločnej domácnosti a žalovaný na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, s ktorou dohodou súvisel predmet tohto konania, vykonáva v neprospech žalobkyne zrážky vsumách od 30,07 Eur po 75,98 Eur, v charaktere predmetného sporu s tým, že žalovaný vymáha svoj
dlh prostredníctvom zrážok zo mzdy bez toho, aby išlo o judikované pohľadávky, pričom
zároveň zohľadnil, že nepriznaním trov nemôže byť žalovaný, vzhľadom na svoju osobu vážne ohrozený

a prihliadol, že účasť žalovaného v konaní spočívala len v písomnom vyjadrení k návrhu, umožňujú v
danom prípade nepriznať náhradu trov konania žalovanému, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania
v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., platnom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o použití moderačného práva

v posudzovanej veci, ktoré právo umožňuje súdu zmierniť dôsledky (dopady) právnych noriem,
upravujúcich náhradu trov konania. Súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že práve pomery na strane
žalobkyne a pomery na strane žalovaného, ktorým je právnická osoba so základným imaním
podľa výpisu z Obchodného registra 500.000 Eur, ako aj charakter súdneho sporu, ktorým sa žalobkyňa
nesprávne zvoleným spôsobom domáhala súdnej ochrany spotrebiteľa, keď ako dlžníčka uzavrela s
veriteľom (s žalovaným) zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú považovala uzavretú v rozpore s dobrými

mravmi a v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd súhlasí s námietkou
odvolateľa, že na použitie ust. § 257 CSP nie je právne relevantné, či žalovaný sa zúčastnil súdneho
pojednávania, resp. sa obmedzil len na písomné vyjadrenie k návrhu, ktorá námietka však nezakladá
nesprávnosť aplikácie § 257 CSP v danej veci. Rovnako odvolací súd súhlasí s námietkou žalovaného,
že súd má právo rozhodnúť o nepriznaní náhrady v celom rozsahu a o nepriznaní náhrady v časti. V

danom prípade však súd prvej inštancie, zhodne ako odvolací súd, dospel k záveru, že žalovanému
nepatrí náhrada trov v celom rozsahu, preto bolo nadbytočné zaoberať sa tým, či mu nepatrí náhrada
trov aspoň sčasti.

15. S ohľadom na uplatnené odvolacie dôvody sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou uplatnenej

námietky, spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd nezistil,
že by v danej veci o takýto prípad išlo. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového
súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie, a keďže
napadnuté rozhodnutie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220
ods. 2 CSP, nepovažoval uplatnenú námietku za dôvodnú.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, náhrada trov nebola
priznaná, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).