Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 3, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202831
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715202831.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v sporovej veci žalobcu: Z.. K. K., nar.

XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, XXX XX L., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko,
advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.
s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o zaplatenie sumy 469,38 -- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 469,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne:
-zo sumy 1.114,88 € od 19. 11. 2014 do 02. 06. 2016,
-zo sumy 469,38 € od 03. 06. 2016 do zaplatenia,

to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania vo veci samej ako aj v zastavenej časti konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dna 11. 03. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného,zaplatiťmusumu1.014,88€spoluspríslušenstvom.Žalobuodôvodniltým,žejevlastníkom
osobného motorového vozidla značky Audi ev. č. L. XXX U.. Dňa 12. 08. 2014 došlo vo Zvolene
k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalobca a ku ktorej došlo zavineným konaním vodiča
motorového vozidla ev. č. L. XXX M. vo vlastníctve spoločnosti Hermes s. r. o. so sídlom Žiar nad

Hronom. Vznik poistnej udalosti bol oznámený žalovanému, s ktorým mala spoločnosť Hermes uzavretú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len PZP). V dôsledku dopravnej nehody bolo vozidlo
žalobcu poškodené a nepojazdné, preto žalobca uzavrel so spoločnosťou VH Autoservis s. r. o. zmluvu o
oprave na základe objednávky zo dňa 13. 08. 2014. Po oprave vozidla bola žalobcovi vystavená faktúra
zo dňa 28. 08. 2014 na sumu 5650,46 € splatná 11. 09. 2014. V súlade so Všeobecnými poistnými
podmienkami žalovaného, si žalobca u žalovaného uplatnil náhradu škody a na preukázanie výšky
škody predložil žalobcovi predmetnú faktúru. Žalovaný listom zo dňa 03. 11. 2014 oznámil žalobcovi,

že mu uhradí škodu za poškodenie osobného motorového vozidla, vo výške 4353,58 €. Nepriznal
žalobcovi náhradu za lakovací materiál, náhradné diely a prácu v celkovej výške 1114,88 €. Keďže z
tohto vyjadrenia nebolo možné zistiť, ktoré konkrétne položky žalovaný neuznal, žalobca e-mailom zo
dňa 08. 11. 2014 žiadal o špecifikáciu týchto položiek. E-mailom zo dňa 12. 11. 2014 žalovaný oznámil
žalobcovi, že jeho žiadosť postúpil na oddelenie riešenia klientskych podnetov. E-mailom zo dňa 05. 12.
2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že rozsah prác aj lakovací materiál mu priznal na základe kalkulácie
žalovanéhostým,žepoškodenie,ktoréniejeuvedenéaleboinakpreukázanévzápise,nebudezahrnuté

dovýpočtunáhradyškody.Opravcamotorovéhovozidlanevyžiadaldoohliadku,ktorábypotvrdilarozsah
kalkulovaný opravcom a taktiež nepreukázal a nezdokladoval výšku lakovacieho koeficientu na hodnotu
130 %. V prípade doloženia nadobúdacích dokladov za náhradné diely, môže žalovaný pristúpiť k
prehodnoteniu výšky poistného plnenia. Na to žalobca e-mailom zo dňa 05. 12. 2014 vyzval žalovaného,na detailnú špecifikáciu položiek, za ktoré mu nebola poskytnutá náhrada. Listom zo dňa 09. 02. 2015
oznámil žalovaný žalobcovi, že pri posudzovaní primeranosti náklady na opravu vychádzal z noriem
výrobcu na jednotlivé pracovné operácie a materiály, ako aj z cien určených výrobcom, respektíve

dovozcom originálnych dielov, alebo dielov vyhovujúcej akosti. Do kalkulácie bol zahrnutý rozsah
poškodenia a rozsah opráv, ktorý bol zdokumentovaný a potvrdený. Žalovaný uviedol, že u náhradných
dieloch, v prípade ktorých existujú len originálne náhradné diely, tieto boli priznané vo výške fakturovanej
opravcom. Keďže opravca nie je autorizovaným zmluvným servisom, pri oprave vozidla neboli použité
originálne náhradné diely. Žalobca uviedol, že nepochybne pri dopravnej nehode mu bola spôsobená

škoda a je na ňom, či nárok na náhradu škodu uplatní voči škodcovi teda poistenému, alebo proti
poisťovateľovi, prípadne voči obom naraz. Žalobca mal za to, že predložením faktúry žiadal žalovaného
o úhradu skutočnej škody, ktorá predstavuje ujmu spočívajúcu sa v zmenšení jeho majetku oproti stavu
pred škodovou udalosťou. Celková fakturovaná suma 5560,46 € predstavovala majetkovú hodnotu,
ktorej vynaloženie bolo nevyhnutné na uvedenie osobného motorového vozidla do predošlého stavu.
Žalobcamalzato,žežalovanýbezdôvodneodmietolposkytnúťžalobcovipožadovanéplnenieanemala

ani nemá kvalifikovaný právny dôvod na odmietnutie poskytnutia tohto plnenia v plnej uplatnenej výške.
Vo svojich vyjadreniach nevyprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval jeho postup. Žalobca sa
pred žalobou domáha uhradenia žalovanej sumy, spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania
vo výške 5,5 % ročne, od 19. 11. 2014. Na výzvu súdu žalobca písomným podaním zo dňa 21. 09. 2015
upravil výšku ročného úroku z omeškania na 5,05 % ročne.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k.18C 95/2015-35 dňa 24. 09. 2015 tak, že žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal včas žalovaný odpor
s odôvodnením, že pri likvidácii predmetnej škodovej udalosti je pravdou, že žalobca predložil ním
uvádzanú faktúru v hodnote 5650,46 €. Žalovaný nepriznal náhradu za položky (lakovací materiál,

náhradné diely, práca) v celkovej výške 1114,88 €. Zvyšná suma 4535,58 € bola žalobcovi zaplatená
dňa 04. 11. 2014. Pri účtovaní žalovaný vychádzal z hodnoty normohodiny 33 € pri čom servis účtoval
hodnotu normohodiny 54,996 €. Žalovaný stanovil rozsah prác na 202 časových jednotiek, pričom servis
účtovalrozsahprác219časovýchjednotiek,čímrozdielvceneprácičiní537,81€.Rovnakozalakovacie
práce žalovaný stanovil rozsah prác na 75 časových jednotiek, pričom servis účtoval len 70 časových

jednotiek, avšak rozdiel v cene práce činí 137,48 €. Žalovaný stanovil cenu lakovacieho materiálu s DPH
vovýške447,76€pričomservisúčtovalcenu514,50€,rozdielčiní66,74€.Ďalejžalovanývyčíslilrozdiel
v cenách náhradných dielov a to za podblatník v hodnote 58,97 €, pričom servis účtoval 62,16 €, kde
rozdiel činí 3,19 €, nárazník v hodnote 127,20 €, pričom servis účtoval 495,60 €, kde rozdiel činí 368,40 €
a držiak nárazníka v hodnote 10,92 €, pričom servis účtoval 12,18 €, rozdiel činí 1,26 €. Uvedená poistná

udalosť bola likvidovaná v rámci povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovým vozidlom, ktoré je upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. ako aj Občianskym zákonníkom.
V súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou veci. V súlade s ustanovením § 443 Občianskeho

zákonníka pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri určovaní náhrady škody
žalovaný postupuje na základe vykonanej obhliadky poškodeného vozidla, doložených dokladov a
zároveň primeranosť nákladov na opravu posudzuje prostredníctvom kalkulácie nákladov na opravu ním
vyhotovenej. Táto kalkulácia zohľadňuje normy výrobcov na jednotlivé pracovné operácie a materiály,
predaný typ vozidla a región, zohľadňuje ceny stanovené výrobcom, respektíve dovozcom originálnych

náhradných dielov, alebo dielov vyhovujúcej akosti. Náhradné diely, ktoré nemajú svoju alternatívu, t. j.
existujú len originálne náhradné diely, nie sú zaradené do nelikviditných položiek a sú priznané vo výške
fakturovanej opravcom. Keďže v tomto prípade opravu vykonával neautorizovaný nezmluvný servis,
samotná faktúra nepreukazuje použitie originálnych náhradných dielov opravcom, t. j. nie je možné
identifikovať, či opravca pri oprave použije originálne alebo akostné náhradné diely, preto náhradné

diely, ktoré majú svoju alternatívu, boli v tomto prípade odškodnené len vo výške ceny alternatívnych
dielov vyhovujúcej akosti. Žalobcovi bolo oznámené, že v prípade doloženia nadobúdacích dokladov
za náhradné diely pristúpia k posúdeniu s možným prehodnotením výšky poskytnutého odškodnenia.
Opravca nadobúdacie doklady k náhradným dielom nedoložil. Čo sa týka rozsahu prác a lakovacieho
materiálu, tieto žalovaný priznal na základe vlastnej kalkulácie. Tu je uvedené, že poškodenie, ktoré

ne je uvedené alebo inak preukázané v zápise, nebude zahrnuté do výpočtu náhrady škody. Opravca
nevyžiadal doohliadku, ktorá by potvrdila rozsah kalkulovaný opravcom a taktiež nepreukázal a
nezdokladoval použitie výšky lakovacieho koeficientu na hodnotu 130 %, čo žalovaný považuje za
neprimerane vysoký koeficient. Pri výpočte ceny práce za normohodinu žalovaný s poukazom na to,že opravca, u ktorého si žalobca nechal opraviť poškodené motorové vozidlo nie je autorizovaným
servisom pre opravu a údržbu motorových vozidiel tejto značky Audi, vychádzal žalovaný z priemernej
výšky normohodiny v neautorizovaných servisoch v danom regióne, t. j. zo sumy 33,-- € s DPH. Preto

navrhol žalovaný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. K odporu sa žalobca písomne vyjadril
dňa 15. 01. 2016 s tým, že žalovaný pri náhrade vychádzal z vlastnej kalkulácie, kedy zohľadňoval
normy výrobcov na jednotlivé pracovné operácie a materiály, predaný typ a región, avšak tieto normy
nijako nepreukázal, ani nedokázal výšku, o ktorú krátil plnenie žalobcu. Žalovaný tak jednostranne
určil podmienky, za ktorých poskytol plnenie žalobcovi bez akéhokoľvek podkladu príslušných právnych

predpisov. Čo sa týka preukazovania pôvodu náhradných dielov, žalobcovi takáto povinnosť zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva. Žalobca je vo vzťahu len s autoservisom, od ktorého môže žiadať tieto
doklady, pokiaľ ich autoservis nedá, nemá, tento by ich musel žiadať od dodávateľa a tento dodávateľ
ďalej od výrobcu tak, aby bolo možné zistiť pôvod náhradných dielov. Takýto právny názor by však viedol
k absurdnému výkladu právnej povinnosti a takúto povinnosť žalobcu by nebolo možné splniť. Čo sa týka
stanovenia ceny za normohodinu, jedná sa o jednostranné stanovenie ceny zo strany žalovaného, ktorá

žiadnym spôsobom nebola preukázaná. Okolnosť, že opravu vozidla vykonal neautorizovaný servis,
nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože nebola dohoda účastníkov o tom, že by opravu mal vykonávať
len autorizovaný servis, resp. za cenu stanovenú žalovaným. Nárok žalobcu vzniká vznikom škodovej
udalosti, nie až opravou a výška nároku sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť
len toľko, čo sám zaplatil za opravu poškodeného vozidla, t. j. žiada náhradu škody, ktorá mu skutočne

vznikla. Preto žalobca v celom rozsahu zotrval na svojej žalobe.

3. V priebehu konania na výzvu súdu došlo opravcom k predloženiu niektorých dokladov k náhradným
dielom použitých pri oprave motorového vozidla žalobcu, na základe čoho žalovaný oznámil súdu e-
mailovým podaním zo dňa 30. 05. 2016, že na základe dodatočne predložených dokladov k náhradným

dielom od opravcu VH Autoservis a taktiež po priznaní normohodiny do výšky porovnateľnej triedy
vozidiel u vozidiel Volkswagen Passat od roku 2010, t. j. 40,80 € s DPH, pre ktorý je opravca značkovým
opravcom, taktiež po priznaní lakovacieho koeficientu 125 %, aký má opravca v súčasnosti, prehodnotil
žalovaný nárok žalobcu a vyplatil mu doplatok náhrady škody v sume 645,50 € dňa 27. 05. 2016. Rozdiel
v neuznaných položkách činí 469,38 €, ktorá zostala vo výške 1,26 € za vedenie (držiak nárazníka

ALT) vo výške 3,19 € za podblatník, rozdiel v cene prác vo výške 459,22 €, pričom servis účtoval počet
normohodín 28,9 a žalovaný priznal počet normohodín 27,7, a rozdiel ceny v lakovacom materiáli vo
výške 5,70 €, kedy žalovaný priznal koeficient 125 % a opravca účtoval 130 %. Žalobca písomným
podaním - doručené tunajšiemu súdu 10. 06. 2016 vzal žalobu v časti istiny vo výške 645,50 € späť, na
základe čoho súd uznesením zo dňa 16. 06. 2016 zastavil konanie v časti o istinu 645,50 €, nakoľko

žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil písomným podaním - doručené tunajšiemu súdu 14. 06. 2016.
Súd tak rozhodol v súlade s ustanovením § 96 ods.1, 2, 3 O. s. p.

4. O ostatnom nároku žalobcu súd vykonal dokazovanie a to výsluchom zástupcu žalovaného, svedka
F. H., oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

5. Zástupca žalovaného JUDr. Ivana Holešová na pojednávaní uviedla, že žalovaný nerozporuje
skutočnosť, že dňa 12. 08. 2014 došlo k dopravnej nehode a pri nej k poškodeniu motorového
vozidla žalobcu vodičom iného motorového vozidla zn. L. XXX M., ktorého vlastníkom bola spoločnosť
Hermes. Škodca mal uzavretú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným, pričom sa

jednalo o tzv. flotilovú poistnú zmluvu, jej predmetom bolo poistenie viacerých motorových vozidiel.
Dňa 13. 08. 2014 bola škodová udalosť telefonicky oznámená samotným žalobcom prostredníctvom
servisu ako aj poisteným. Následne zamestnanec žalovaného pán Š. vykonal ohliadku poškodeného
motorového vozidla dňa 14. 08. 2014, o čom bol vykonaný zápis ako aj fotodokumentácia. Na základe
ohliadky technik vykoná kalkuláciu opravy, to znamená predbežný výpočet nákladov na opravu, ktorý

bol stanovený na sumu 4.044,50 €. Podkladom pre túto kalkuláciu je jednak ohliadka poškodeného
motorového vozidla a následné údaje, ktoré sa zadávajú do programu Audatex, kde sa vychádza z
cien dodávateľov výrobcov áut. Technik na základe ohliadky posúdi rozsah poškodenia dielov s tým, či
je potrebná ich výmena alebo postačuje oprava, a na základe údajov robí predbežnú kalkuláciu ceny
opravy. Následne celú vec postupuje na riešenie do oddelenia v Bratislave, kde sa vec posúdi a koriguje.

Ak poškodený nedoloží faktúru za opravu, vychádza sa z tejto kalkulácie. Ak poškodený predloží faktúru
zaopravuvozidla,vychádzasaznej,pričomsaposúdi,čijeprimeranávovzťahukpredmetnejkalkulácii.
Toto posúdenie má na starosti odbor likvidácie neživotného poistenia a ich výstupom je, či sa uzná
celá faktúra, ak sa neuzná, faktúra sa celá nepreplatí tak, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade.Žalobcovi bol zaslaný oznamovací list, kde bola uvedená priznaná cena 4.535,58 €, ktorá bola dňa 04.
11. 2014 uhradená. Následne žalobca podal sťažnosť, ktorú riešil odbor kontroly. Vec bola opätovne
predložená na posúdenie odboru likvidácie a na základe ich vyjadrenia bola daná žalobcovi odpoveď.

Pokiaľ žalobcovi nebola priznaná celá fakturovaná čiastka, v prvom rade žalovaný poukázal na to,
že bola posúdená neprimeraná výška ceny za normohodinu stanovená opravcom vo výške 54,96 €
za normohodinu. Žalovaný pri kalkulácii vychádzal z ceny 33,-- € za normohodinu, obe ceny sú s
DPH. Pri takto stanovenej cene žalovaný vychádza z prieskumu trhu, kedy má k dispozícii ceny za
normohodinuautorizovanýchservisovpreurčitétypyvozidiel.VtomtoprípadevšakservisVHAutoservis

nie je autorizovaný servis pre značku Audi, preto žalovaný vychádza z cien, ktoré nie sú pre autá zn.
Audi tzv. neautorizovaných cien. Okrem toho žalovaný má uzavreté zmluvy s niektorými servismi, s
ktorýmidohadujezmluvnécenyzaopravu,avšakžalovanýprikalkuláciinevychádzaztaktostanovených
zmluvných cien. Poškodení sú doporučení na tieto autoservisy, nakoľko žalovaný vtedy vie garantovať
preplatenie ceny za opravu. Pokiaľ si však poškodený dá auto opraviť v nezmluvnom servise, žalovaný
nevie garantovať preplatenie celej sumy opravy. Žalovaný však potvrdil, že ním predložené cenníky

predstavujú ceny dojednané medzi autoservisom a žalovaným. Žalovaný pri prieskume vychádzal z cien
za normohodiny od uvedených zmluvných servisov, kde je určená cena bez DPH 27,50 €, spolu s DPH
33,-- €. Žalovaný poukázal na to, že v predmetnom kalkulačnom programe je štandardne určená cena
16,60 € za normohodinu, ktorá sa následne koriguje podľa typu vozidla, ako aj podľa servisu, ktorý
opravu vykonáva. Tieto údaje zadávajú technici, ktorí robia výpočet škody. Žalovaný nemá zmluvne

upravený výpočet škody, nakoľko sa jedná o povinné zmluvné poistenie, pri náhrade škody sa postupuje
v zmysle Občianskeho zákonníka a to § 442, kedy sa určuje skutočná škoda. To znamená, že v zmluve
ani vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaného nie je úprava postupu pri výpočte škody.
Vnútorný odbor likvidácie žalovaného postupuje podľa interných predpisov. Čo sa týka ďalších rozdielov
k priznanej náhrade, táto sa týkala aj nákladov na lakovací materiál, pretože opravca použil lakovaciu

konštantu 130 %, pričom pri predbežnej kalkulácii žalovaný vychádzal z hodnoty 110 %. Lakovacia
konštanta zahŕňa techniku lakovania, množstvo použitého materiálu, typ materiálu a podľa výpočtov
žalovaného postačovala konštanta v rozsahu 110 %. Pokiaľ autoservis predloží celú receptúru použitého
lakovacieho materiálu, žalovaný môže prehodnotiť svoje závery. Rovnako, pokiaľ bol stanovený rozdiel
v cene náhradných dielov, u uvedených položiek žalovaný vychádzal z ceny alternatívneho dielu, t. j.

nie z ceny originálneho dielu, pričom autoservis účtoval cenu za originálny diel. Pokiaľ by autoservis
doložil nadobúdacie doklady k originálnym dielom, tak isto žalovaný vie tieto položky prehodnotiť. U cien
- podblatník a držiak nárazníka sa jedná len o nepatrný rozdiel, avšak v cene nárazníka sa jedná o rozdiel
podstatný. Na otázku právneho zástupcu žalobcu žalovaný uviedol, že pokiaľ sa oprava vykonáva v
autorizovanom servise, má sa zato, že sú použité originálne náhradné diely, hoci nie vždy to musí platiť

100 %-ne, pretože aj autorizovaný servis musí akceptovať vôľu klienta, pokiaľ tento nechce originál, ale
použije alternatívny náhradný diel. Cena normohodín u autorizovaných servisov je rovnaká, prípadne
vyššia ako u neautorizovaných servisov, avšak ani toto nie vždy platí. Ak by poškodený predložil faktúru
opravy vozidla vykonanú v autorizovanom servise, aj takáto faktúra sa preveruje.

6. Súd vypočul svedka F. H. na návrh žalovaného ako zamestnanca žalovaného, ktorý sa vyjadroval
k postupu kalkulácie nákladov na opravu. Svedok pred súdom uviedol, že na kalkuláciu používa
licencovaný program, v ktorom sú uvedené normy od jednotlivých výrobcov vozidiel. To znamená,
že po ohliadke poškodeného vozidla on zadáva do programu poškodené diely a softvér vypočíta
úkony a čas potrebný na odstránenie poškodenia. Následne zadá na výpočet vstupy ako je výška

normohodiny alebo lakovací koeficient. Pri zadaní údajov o výške normohodín v tomto konkrétnom
prípade vychádzal z údajov pre neautorizovaný servis, pretože opravu vykonával neautorizovaný servis.
Údaje, ktoré má, vychádzajú z prieskumu trhu v širšom regióne a z cien obdobných autoservisov.
Tento výpočet mu predkladá oddelenie metodiky, ktorého výstupom sú ceny normohodín pre jednotlivé
kategórie vozidiel. Ich výstupom je tzv. vykonávací pokyn. Pri neautorizovaných servisoch bežne

vychádzajú s používaním alternatívnych dielov, čo oproti použitiu originálnych dielov má výrazný vplyv
na cenový rozdiel. Pokiaľ však opravca predloží nadobúdací doklad, že bol použitý originálny diel, túto
okolnosť akceptujú a uhrádzajú maloobchodnú t. j. pultovú cenu. Pri autorizovaných servisoch akceptujú
používanie originálnych náhradných dielov. To znamená, že aj v tomto konkrétnom prípade podľa
predloženej faktúry u podblatníka, nárazníka a držiaka nárazníka (zapísaného ako vedenie) uvažovali o

cene alternatívnych náhradných dielov, pričom servisom boli účtované ako originálne diely. Pokiaľ servis
predloží nadobúdaciu faktúru, cenu podľa faktúry možno zohľadniť a akceptovať. U iných položiek, ktoré
boli účtované ako originálne diely, pokiaľ k nim neexistuje alternatívny náhradný diel, je akceptovaná
cena originálneho náhradného dielu. Čo sa týka lakovacieho koeficientu, rovnako používajú normy odvýrobcov, t. j. aké množstvo laku na určité diely sa má použiť. Je možné použiť maximálny koeficient 100
%, ak je však potrebné prekryť rôzne vady alebo medzery, tento koeficient sa navyšuje. Pri kalkulácii v
tomto konkrétnom prípade bol navýšený koeficient o 10 %. Servis ho však navýšil o 30 %. Ak servis

preukáže presnú receptúru a použitý typ lakovacieho materiálu, rozpočet môže byť prehodnotený. To
znamená, ak lak obsahuje nejaké zložky, ktoré môžu navýšiť cenu lakovacieho materiálu. K určovaniu
rozsahu a ceny normohodín svedok uviedol, že čas potrebný na opravu je vyčíslený programom na
základe zadaných údajov o poškodení vozidla. V tomto konkrétnom prípade bol opravcom účtovaný
väčší počet normohodín oproti predbežnej kalkulácii žalovaného, rozdiel vznikol pri posúdení výmeny

zadnej bočnice. Pri kalkulácii sa vychádzalo z menšieho rozsahu výmeny zadnej bočnice, pričom servis
účtoval výmenu väčšej časti. Z toho vyplýva, že podľa predbežnej kalkulácie by bol potrebný menší čas
na výmenu tohto dielu. Či skutočne došlo k výmene v rozsahu účtovanom opravcom je možné vyhodnotiť
kontrolnou ohliadkou vozidla po oprave a následne táto kalkulácia môže byť prehodnotená. Toto sa dá
zistiť aj s odstupom času, pokiaľ predmetná časť nebola opätovne opravovaná. Na bližšie zdôvodnenie
postupu žalovaného svedok uviedol, že zadná bočnica predstavuje veľkú časť zadného blatníka ako

jednotnýkus,ktorýjemožnérezaťvoviacerýchmiestach,pričomprikalkuláciionivychádzaliztoho,žeje
potrebnévymeniťlenmenšiučasť.Prečodošlokvýmenezadnejbočnicevoväčšomrozsahubysavedel
vyjadriť skôr opravca. Čo sa týka cien normohodín, v tomto konkrétnom prípade bola cena stanovená
na 33,-- € s DPH na normohodinu. Takto určená cena vychádza z prieskumu trhu a je výsledným
výstupomoddeleniametodiky,jednásaopriemernúcenupreneautorizovanéservisy.Priautorizovaných

servisoch je v cene zahrnutá celková technológia, ktorú servis je povinný dodržiavať vrátane určených
postupov, pričom neautorizovaný servis takto postupovať nemusí. Preto cenu neautorizovaného servisu
automaticky neakceptujú. Je pravdou, že každý servis si môže určiť cenu normohodiny podľa svojej
úvahy, avšak je potrebné vychádzať z ceny primeranej. Práve preto sa preverujú ceny neautorizovaných
servisov.

7. Písomným podaním - doručené súdu 05. 05. 2016 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie o určení
výšky normohodiny s tým, že metodické oddelenie pri určovaní ceny normohodiny vychádza z výšky
normohodiny zazmluvnených neautorizovaných servisov v rámci celého Slovenska, ktoré mali v zmluve
vyselektované cenu normohodiny pre luxusné, SUV a motorové vozidlá s nadobúdacou cenou nad

40.000,-- €. Priemer týchto servisov za normohodinu bol stanovený po zaokrúhlení na 27,50 € bez DPH,
cca 80 % z týchto servisov sú schopné opraviť vozidlo do výšky normohodiny v stanovenej sume.

8.Kprehodnoteniuvýškynormohodínvpriebehusúdnehokonaniažalovanýuviedol,žepoprehodnotení
stanovil cenu vo výške 40,80 € za normohodinu, pričom vychádzal z ceny podľa Cenníka autoservisu VH

Autoservis pri osobnom motorovom vozidle Volkswagen Passat, na ktoré je tento servis autorizovaný.
Žalovaný poukázal na to, že vyššiu cenu si účtujú len autorizované servisy, ktoré musia spĺňať kritéria
požadované výrobcom vozidiel. Čo sa týka rozsahu normohodín, žalovaný priznal rozsah vo výške
27,7 normohodiny, pričom autoservis účtoval rozsah 28,9 normohodín. Taktiež pri lakovacom materiáli
na základe posúdenia prác a použitého materiálu, ktorý bol autoservisom doložený, priznali lakovací

koeficient vo výške 125 %, pričom bol účtovaný koeficient v rozsahu 130 %. Žalovaný ďalej uviedol, že
čo sa týka ceny normohodiny, v ďalšom túto výšku nemieni prehodnotiť v súlade s predloženou faktúrou.
Natoprávnyzástupcažalobcupoukázal,žezostranyžalovanéhodochádzakzneužitiujehopostavenia,
pretože žalobca nemá vedomosť o postupoch, ako žalovaný ako poisťovňa stanovuje ceny normohodín,
pričom v tomto konkrétnom prípade bola spočiatku stanovená cena vo výške 27,- € a toho času je cena

prehodnotená na 40,80 € s DPH, to znamená, že poisťovňa postupuje bez nejakých pevne stanovených
mantinelov. Žalobca tiež poukázal na to, že aj v iných súdnych sporoch bola priznávaná súdmi cena
podľa faktúr opravcu, pričom poisťovne sa v súdnych sporoch nebránili takýmto rozhodnutiam súdov. K
tomu žalovaný uviedol, že sa jednalo o iné poisťovne v predmetných konaniach, pričom dôvod obrany
poisťovní mohol byť aj dôvod hospodárnosti.

9. Po doložení nadobúdacích dokladov k ďalším sporným náhradným dielom žalobca písomným
podaním zo dňa 27. 07. 2016 uviedol, že čo sa týka rozdielu ceny za držiak nárazníka vo výške 1,26 €
s DPH, tento nárok žalobcu nenamietajú a považujú ho za dôvodný. Nadobúdací doklad k podblatníku
však nemá súvis s poistnou udalosťou, nakoľko sa jedná o doklad k prednému podblatníku, ktorý

pri poistnej udalosti poškodený nebol. Pokiaľ žalobca, resp. opravca predložil rozpis zložiek farby
lakovacieho materiálu, podľa výpočtu žalovaného v programe Standowin, ktorý podľa kódu vypočíta
zloženie a množstvo farby, je rozpis množstva farby zo servisu navýšený cca o 12 % oproti uvedenému
výpočtu žalovaného, preto rozdiel v lakovacom materiáli vo výške 5,70 € žalovaný neuznáva. Rovnakozostalspornýpočetčasovýchjednotieknaprácu,kedyservisúčtoval28,9normohodínažalovanýpriznal
27,7 normohodiny ako aj rozdiel medzi účtovanou výškou normohodiny, kedy servis účtoval 55,-- € s
DPH a žalovaný priznal 40,80 € s DPH. Preto žalovaný zotrváva na svojich doterajších stanoviskách a

neuznáva celkovú čiastku 468,12 € uplatňovanú žalobcom.

10. Na to žalobca vo svojom písomnom vyjadrení - doručené súdu 28. 07. 2016 uviedol, že žalovaný
v priebehu súdneho konania prehodnotil na základe vlastného uváženia výšku ceny normohodiny, keď
z pôvodne priznanej sumy vo výške 16,60 € za normohodinu, túto následne priznal v sume 40,80 € za

normohodinu s DPH. Uvádzal, že pri tom vychádza z Cenníka opravcu pre opravy motorového vozidla
zn. Passat do roku výroby 2010. Žalovaný však žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo vychádza z
predloženého cenníka a prečo použil cenu vzťahujúcu sa na vozidlo Volkswagen Passat a nie vozidlo
zn. Audi, ktoré má žalobca. Okrem toho predložený Cenník bol vyhotovený v roku 2014 až po vzniku
škodovej udalosti, pričom Cenník prác pre vozidlo zn. Audi v tomto Cenníku stanovuje cenu pre vozidlá
zn.Audivovýške55,--€zanormohodinubezDPH.Žalovanýpritompostupovalbezzmenyakýchkoľvek

skutkových a právnych okolností a sám stanovil cenu za normohodinu vo výške 40,80 € za primeranú.
Žalobca od žalovaného uplatňuje len skutočnú škodu, ktorá predstavuje rozdiel v hodnote jeho majetku
pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Je nesporné, že žalobca uhradil spoločnosti
VH Autoservis sumu v celkovej výške 5.650,-- €, pričom za túto škodu je zodpovedný poistenec žalobcu.
Žalobca ďalej uvádza, že na predmetnom vozidle zn. Audi žalobcu došlo neskôr opätovne k škodovej

udalosti, ktorú likvidovala spoločnosť Kooperatíva poisťovňa, a ktorá obdobne ako žalovaný znížila
cenu normohodiny na 25,-- € bez DPH s odôvodnením, že ide o cenu primeranú. Žalobcovi však bola
vystavená faktúra za opravu, kde bola cena za jednu normohodinu vo výške 55,-- €. Pokiaľ sa so svojim
nárokom obrátil na Okresný súd Banská Bystrica, tento súd rozsudkom sp. zn. 15C 33/2016 zo dňa 31.
05.2016,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa19.07.2016uznalnárokžalobcuvcelomrozsahu.Žalobca

tak má zato, že žalovaný ako aj spoločnosť Kooperatíva poisťovňa ako dominantný poisťovatelia na trhu
vychádzajú z rovnakých podkladov a postupov pri určovaní výšky cien normohodín, avšak ide o postup,
ktorý nemá oporu v zákonných ustanoveniach.

11. Medzi sporovými stranami neboli sporné skutočnosti, že došlo k škodovej udalosti, kde došlo k

poškodeniu motorového vozidla žalobcu, a že škodcom bol v tomto prípade poistenec žalovaného, a
teda že žalobcovi vznikol priamy nárok na náhradu škody voči žalovanému (viď Poistná zmluva čl. 89
až 93, Hlásenie škodovej udalosti čl. 75 až 83). Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
si dal vykonať opravu motorového vozidla u opravu - VH Autoservis, s. r. o. so sídlom Zvolen, za čo
mu bola vystavená faktúra č. DF14986 na celkovú sumu 5.650,46 € s DPH, splatná dňa 11. 09. 2014

(zákazkový list a faktúra čl. 6 až 10).

12. Podľa Všeobecných poistných podmienok žalovaného schválených dňa 25. 05. 2011 (čl. 12 až 15)
článok 3, bod 2, písm. b/, má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením. Podľa článku

12, bod 1, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priam proti poisťovateľovi
a je povinný tento nárok preukázať. Podľa bodu 2, poistné plnenie, t. j. náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Podľa bodu 3, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15-tich
dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa - poskytnúť
poistné plnenie. Podľa bodu 4 je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre
ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť danú

týmto ustanovením, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa príslušných ustanovení
OZ. Podľa bodu 5, uplatnené a preukázané nároky poisťovateľ uhradí v rozsahu a výške podľa § 442
OZ. Škoda sa uhrádza v peniazoch maximálne do výšky limitu poistného plnenia dojednaného v poistnej
zmluve.

13. Listom zo dňa 03. 11. 2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že z povinného zmluvného poistenia
poistenca mu bude poukázaná náhrada škody za poškodenie vozidla vo výške 4.535,58 € na účet
opravcu. Bolo vyčíslené, že predložená faktúra za opravu bola na sumu 5.650,46 €, nepriznané
položky (lakovací materiál, náhradné diely a práca boli vo výške - 1.114,88 € a poistné plnenie činí4.535,58 €). E-mailom zo dňa 08. 11. 2014 žalobca žiadal žalovaného o presnejšiu špecifikáciu, ktoré
konkrétne položky v lakovacom materiáli, náhradných dieloch a prácach mu neboli priznané a z akého
konkrétneho dôvodu, pretože zotrváva na náhrade škody v celom uplatnenom rozsahu. E-mailom zo

dňa 12. 11. 2014 bolo žalobcovi oznámené, že jeho žiadosť bola postúpená na oddelenie riešenia
klientskych podnetov. E-mailom zo dňa 05. 12. 2014 bolo žalobcovi oznámené, že pri určovaní náhrady
škody žalovaný posudzoval rozsah zdokumentovaného poškodenia, doložené doklady a primeranosť
nákladov na opravu prostredníctvom vlastne kalkulácie nákladov na opravu, kde sa zohľadňujú normy
výrobcov na jednotlivé pracovné operácie a materiály pre daný typ vozidla a región. Bolo uvedené,

že žalovaný postupoval na základe vlastnej kalkulácie, kde je okrem iného uvedené, že poškodenie,
ktoré nie je uvedené alebo inak preukázané v zápise, nebude zahrnuté do výpočtu náhrady škody.
Zo strany opravcu nebola vyžiadaná doohliadka, ktorá by potvrdila rozsah kalkulovaný opravcom.
Opravca nepreukázal úpravu výšky lakovacieho koeficientu na hodnotu 130 %. V prípade doloženia
nadobúdacích dokladov za náhradné diely žalovaný pristúpi k posúdeniu s možným prehodnotením
výškypoistnéhoplnenia.Žalobcaobratomžiadalžalovaného,abypresnešpecifikovalkonkrétnepoložky

fakturovanej opravy, ktoré neboli uhradené, nakoľko z predmetnej odpovede toto nevyplýva. Poukázal
na znenie Všeobecných poistných podmienok žalovaného, na základe ktorých je povinný poskytnúť mu
písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré mu znížil poistné plnenie. Následne bolo žalobcovi oznámené
listom zo dňa 09. 02. 2015 ako odpoveď na jeho e-maily z 11. 01. a z 05. 02. 2015, že žalovaný pri
riešení poistne udalosti postupuje na základe licencovaného kalkulačného programu, pričom vychádza z

noriem výrobcu na jednotlivé pracovné operácie a materiály cien stanovené výrobcom, resp. dovozcom
originálnych náhradných dielov a dielov vyhovujúcej akosti. Náhradné diely, ktoré nemajú svoju
alternatívu, t. j. existujú len v origináli, neboli zaradené do nelikviditných položiek a boli priznané v
plnejvýškefakturovanejopravcom.Keďžeopravuvykonávalneautorizovanýnezmluvnýservis,samotná
faktúra nepreukazuje použitie originálnych náhradných dielov opravcom (čl. 11, 17 až 23).

14. Žalovaný predložil kalkuláciu opravy (čl. 67 až 71), ktorá bola vyčíslená na celkovú sumu s DPH
4.044,50 €, pričom ako vstupnú hodnotu ceny práce bola suma 16,60 € na hodinu, pričom bol vyčíslený
rozsah prác na 202 časových jednotiek (10 ČJ = 1 hodina), t. j. 20,2 normohodín a rozsah prác a
lakovanie na 75 časových jednotiek, t. j. 7,5 normohodiny, čo spolu činí 27,7 normohodiny. K rozdielu v

počte normohodín svedok žalovaného doložil výtlačok zobrazenia opravy motorového vozidla, kde na
zadnejbočnicizakreslilčasťdielu,ktorýbolvkalkuláciipredpokladanýpotrebnývymeniť,pričomzároveň
zakreslil aj časti, ktoré boli vymenené opravcom, čím došlo k rozdielu počtu normohodín u opravcu na
28,9 normohodín (čl. 60).

15. K podkladom pre určenie výšky normohodiny žalovaný predložil súdu cenníky zmluvných servisov
a to Auto Pola, s. r. o. Bratislava zo dňa 30. 07. 2010 ako zmluvného servisu, kde je uvedená cena
normohodiny pre neautorizovaný servis vo výške 16,60 € bez DPH, Autolakovňa Ľuboš Brečka Banská
Bystrica zo dňa 11. 11. 2013, kde je uvedená cena normohodiny pre neautorizovaný servis u osobných
motorových vozidiel všetky značky 24,-- € bez DPH, Auto Slovák, s. r. o. Zvolen zo dňa 04. 04. 2014,

cena normohodiny pre všetky neautorizované značky od 16,45 € do 24,82 € bez DPH (čl. 52 až
54). Vo všetkých prípadoch sa jednalo o zmluvné servisy, s ktorými má uzavretú žalovaný zmluvu o
spolupráci. Následne žalovaný predložil súdu ďalšie sadzobníky a to servisov Autounicom Zvolen, s. r.
o. z 30. 04. 2014, kde bola cena normohodiny pre neautorizované značky 22,-- € bez DPH, Autoservis
Euromotor,s.r.o.,ktorýjeautorizovanýmservisompreznačkyFord,VolvoaŠkoda,kdejeuvedenácena

normohodiny pre ostatné značky vo výške 26,-- € bez DPH, Tempus Bavaria, s. r. o., cena normohodiny
u neautorizovaných značiek vo výške 26,-- € bez DPH, rovnako sa jedná o zmluvné servisy (čl. 72
až 74). K samotnému výpočtu žalovaný doložil vnútornú smernicu pre likvidáciu škodových udalostí
(čl. 113 až 114), kde podľa bodu 4.11.1.1 likvidácia podľa dokladov za opravu motorového vozidla v
nezmluvnom servise je stanovený podľa písm. a), postup likvidátora, ktorý je povinný porovnať sumu

nákladov na opravu uvedenú vo faktúre od opravcu so sumou nákladov na opravu kalkulácie od technika
ASP. Ak je suma na faktúre menšia alebo rovná ako suma kalkulácie od technika, použije likvidátor pre
výpočet náhradu škody náklady na opravu v zmysle vystavených dokladov od opravcu z faktúry. Podľa
písm. b), ak je suma na faktúre väčšia ako suma nákladov na opravu v kalkulácii technika, likvidátor
overí vo faktúre výšku normohodiny a účtovanie DPH podľa pravidiel stanovených samostatnou internou

normou (čl. 113 až 115). Túto inú normu však žalovaný už súdu nepredložil. K postupu, kedy žalovaný
pristúpil k prehodnoteniu ceny za normohodinu na 40,80 €, predložil Cenník prác VH Autoservisu ako
autorizovaného servisu pre zn. Volkswagen, kde za typ vozidla Volkswagen Passat do roku 2010 podľa
Cenníka platného od 11. 11. 2015 je uvedená cena za normohodinu 40,80 € s DPH.16. Žalovaný doložil súdu zistené ceny normohodín, kedy oslovil niekoľko autoopravovní na oznámenie
ceny normohodiny týkajúcej sa opravy vozidla značky Audi A6 a podľa odpovede spoločnosti Euromotor,

s. r. o. Banská Bystrica mu bola oznámená cena 54,-- € s DPH (apríl 2016), spoločnosť Galimex, s. r. o.
Žilina, cena normohodiny 60,-- € s DPH (august 2015), spoločnosť Araver, a. s. Nitra, cena normohodiny
68,04 € vrátane DPH (august 2015 - jedná sa o autorizovaný servis), Autonovo, a. s. Banská Bystrica
- autorizovaný servis, cena 56,-- € bez DPH (apríl 2016 - čl. 61 až 66). Žalovaný predložil Cenník prác
VH Autoservis, s. r. o. Zvolen platný od 11. 11. 2014 na vozidlách zn. Audi A6 od roku 2005 vo výške

66,-- € s DPH (čl. 187).

17. Podľa§4ods.2písm.b/ zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ods. 3, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pri určení výšky škody na veci sa vychádza
z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnej od 01.02.2013, je výška úrokov z omeškania
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 19.11.2014 bola vo výške 0,05 %.

18. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu
bola v celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel. Predmetom posúdenia v tomto prípade bolo

určenie rozsahu poistného plnenia, ktoré mal žalovaný poskytnúť žalobcovi na základe škodovej
udalosti. Tak ako bolo vyššie uvedené, medzi sporovými stranami nebolo sporné, že došlo k škodovej
udalosti, a že žalobca má priamy oprávnený nárok proti žalovanému na náhradu škody z povinného
zmluvného poistenia uzavretého medzi škodcom a žalovaným. Súd preto dokazovanie zameral na
určenie rozsahu poistného plnenia. Na základe platnej právnej úpravy je nepochybné, že v tomto

konkrétnom prípade žalovaný ako poisťovateľ má povinnosť z povinného zmluvného poistenia nahradiť
škodu vzniknutú poškodenému, ktorú spôsobil škodca, t. j. poistený klient žalovaného. Rovnako z
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poškodený je povinný svoj nárok preukázať. Žalobca
ako poškodený preukazoval svoj nárok na náhradu škody predloženou faktúrou, ktorou mu bola
vyúčtovaná cena opravy poškodeného motorového vozidla zn. Audi. Žalovaný na základe interných

predpisov posúdil opodstatnenosť uplatneného nároku a dospel k záveru, že takto uplatnený nárok v
celom rozsahu neuznáva. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu zostal počet uplatnených
normohodín a výška ceny za jednu normohodinu, ako aj výška upraveného koeficientu za lakovanie
a napokon cena náhradných dielov, kedy žalobca vychádzal z fakturovanej ceny, kde vo faktúre mu
bola fakturovaná cena originálov náhradných dielov, žalovaný uvádzal, že neuznal takto vyčíslenú

cenu a priznal len cenu vo výške alternatívneho náhradného dielu z dôvodu, že zo strany žalobcu ani
opravcu nedošlo k zdokladovaniu, že skutočne došlo k výmene dielov za originálne náhradné diely.
Vo vzťahu k náhradným dielom tak žalovaný v priebehu konania uviedol, že neuznáva jediný rozdiel
pri podblatníku vo výške 3,19 €, rozdiel u držiaka nárazníku vo výške 1,26 € uznáva s tým, že v
ostatnom ohľadne ceny náhradných dielov v priebehu konania došlo k vyporiadaniu medzi sporovými

stranami. Žalovaný svoj postup zdôvodňoval zákonnými ako aj zmluvnými ustanoveniami, na základe
ktorých je práve žalobca ako poškodený povinný preukázať skutočnú výšku škody. Tu súd poukazuje
na to, že žalobca podľa názoru súdu preukázal skutočnú výšku škody, ktorá mu bola spôsobená
a to predložení faktúry za vykonanú opravu. Je treba povedať, že žalovaný nespochybnil ani jednuz fakturovaných položiek ako účtovanú neoprávnene, spochybnil len cenu jednotlivých položiek. Z
uvedeného vyplýva, že rozsah vykonanej opravy spočíval v odstránení škody spôsobenej predmetnou
poistnou udalosťou. Čo sa týka účtovania cien medzi zákazníkom a autoservisom, súd konštatuje, že

v danom prípade sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti zmluvných strán aj čo do tvorby ceny za
prácu i materiál. Je preto vecou zmluvných strán, v tomto konkrétnom prípade žalobcu, či pristúpi na
cenu opravy ponúknutú zo strany opravcu ( vychádzajúc z cenníka opravcu ). V prípade, že vstúpi
do zmluvného vzťahu, je jeho povinnosťou uhradiť cenu opravy v súlade s vyúčtovaním predloženým
opravcom. Je však pravdou, že aj táto zmluvná vôľa nie je bezmedzná a má isté hranice, pretože

v opačnom prípade by poskytovateľ služby bol oprávnený žiadať akúkoľvek aj zjavne neprimeranú
cenu za svoju službu a klient tejto služby by nemal žiadnu možnosť brániť sa takto neprimerane
stanoveným cenám. V tomto kontexte môže súd cenu posudzovať jedine v medziach § 3 Občianskeho
zákonníka, t. j. súlad s dobrými mravmi. V týchto intenciách je potom podľa názoru súdu dané právo
aj žalovanému ako poisťovateľovi preskúmať nárok uplatnený škodcom a pokiaľ sa mu javí ako zjavne
neprimeraný, má právo pristúpiť k poistnému plneniu v rozsahu skutočnej škody, t. j. škody, ktorú by

poškodený bol povinný plniť, pokiaľ by sa s náležitou starostlivosťou staral o svoje oprávnené nároky.
Súd však konštatuje, že pri cene náhradných dielov, ktoré zostali predmetom sporu, resp. jedného
dielu v rozsahu rozdielu 3,19 €, sa o takýto prípad nemôže jednať. Pokiaľ právnym predpisom ani
zmluvne nie je upravený postup žalovaného, ktorý by ho oprávňoval na takéto krátenie uplatnených
nárokov, žalovaný postupuje výslovne v zmysle interných predpisov. Tieto interné predpisy však nie sú

záväzné vo vzťahu k tretím osobám, sú výslovne záväzné len pre zamestnancov žalovaného. Súd je
toho názoru, že pokiaľ uplatnené nároky žalobcu podstatne neprevyšujú bežné nároky v obdobných
prípadoch,niejedanéoprávneniežalovaného,nepriznaťmupoistnéplnenievuplatnenomrozsahu.Súd
konštatuje, že uvedené sa celkom isto týkalo náhradných dielov a to podblatníka a držiaka nárazníka,
rovnako tak rozsahu použitého lakovacieho materiálu, kedy žalovaný uznal rozsah koeficientu vo výške

125 %, pričom žalobca preukázal vynaložený náklad pri použití koeficientu 130 %, rovnako sa to
týka aj rozsahu normohodín, kde žalovaný neuznal 1,2 normohodiny prác. Takéto účtovanie nákladov
opravcom nevykazuje znaky neprimeraných nárokov. Čo a týka ceny nárazníka, je pravdou, že bol
podstatný rozdiel medzi cenou, z ktorej vychádzal žalovaný (127,20 €) a cenou účtovanou servisom
(495,60 €). V tomto prípade podľa názoru súdu žalovaný bol oprávnený preveriť oprávnenosť uplatnenej

položky, avšak tu je treba poukázať, že žalovaný vo svojej prvotnej komunikácii so žalobcom až do
podania žaloby vôbec nešpecifikoval jednotlivé položky, ktoré neuznal z predloženej faktúry a rovnako
nešpecifikoval, ktoré konkrétne podklady potrebuje pre prehodnotenie svojich záverov pri likvidácii
škodovej udalosti. Žalobca tak bez svojho zavinenia nemohol splniť požadovanú povinnosť žalovaným,
t. j. preukázať oprávnenosť takto účtovanej položky. Žalovaný až v podanom odpore presne špecifikoval,

ktoré konkrétne položky z vyúčtovanej faktúry neboli priznané, v akom rozsahu a z akého dôvodu. Je
však treba prisvedčiť aj námietkam žalobcu, že žalovaný nijako nepreukázal žalobcovi, na základe čoho
stanovil ním určené ceny ako ceny primerané. Žalobcovi tak nebolo umožnené relevantným spôsobom
uplatniť a preukázať svoj oprávnený nárok na náhradu škody, pričom žalovaný tak konal výslovne v
rozpore so svojimi vlastnými všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré mu túto povinnosť ukladajú.

Všeobecné vyjadrenia uvádzané žalovaným v predložených odpovediach požiadavku odôvodnenia
nepriznaného plnenia v žiadanom rozsahu rozhodne nespĺňajú. Súd preto konštatuje, že postup
žalovaného týkajúci sa nepriznania rozdielu v cene podblatníka vo výške 3,19,-- €, nepriznania rozdielu
vo výške koeficientu lakovacieho materiálu vo výške 5 %, na základe čoho potom rozdiel v cene
lakovacieho materiálu činí 5,70 €, ako aj rozdiel v počte normohodín nebol oprávnený a teda žalovaný

nepreukázal nijakým spôsobom oprávnenosť tohto postupu.

19.Ďalejsasúdzaoberalurčenímcenynormohodiny,nakoľkopodľastanoviskažalovaného,prilikvidácii
škodovej udalosti určil cenu normohodiny vo výške 33,-- €, avšak opravca podľa predloženej faktúry
žalobcom účtoval cenu 54,99 €, čím rozdiel vo vyúčtovaní ceny práce v celkovom vyčíslení presahoval

660,-- €. Žalovaný uvádza, že pri určení ceny normohodiny vychádza z licencovaného programu, pričom
predložil súdu predbežnú kalkuláciu opravy v tomto konkrétom prípade, t. j. týkajúcu sa žalobcu, kde
cena jednej normohodiny bola stanovená štandardnou sumou 16,60 €, pričom pri následnom posúdení
škodovej udalosti žalovaný určil výšku normohodiny na 33,-- € s DPH. Uviedol, že táto cena predstavuje
priemernú cenu normohodiny jeho zmluvných partnerov pre opravy vykonávané autoservismi ako

neautorizovanými autoservismi, k čomu doložil prehľad zmluvných cien. Tu je treba poukázať na to, že
predložený prehľad cenníkov žalovaným bol z období rokov 2010 až 2014 a vzťahoval sa na zmluvné
autoservisy, t. j. zmluvných partnerov žalovaného. Na základe toho nie je celkom zrejmé, či predmetné
cenníkovécenysúvýsledkomzmluvnýchjednanímedzižalovanýmajehozmluvnýmpartnerom,pretožev danom prípade tieto ceny týchto zmluvných partnerov žalovaný garantuje, pokiaľ poškodení využijú
služby práve týchto autoservisov. Žalovaný nijako nezdokladoval, či tieto ceny uvedené autoservisy
garantujú aj pre klientov, ktorí si nebudú uplatňovať náhradu škody práve od žalovaného, t.j. že sa jedná

o bežné ceny. Takýmto postupom potom žalovaný nepreukázal, že sa jedná hodnoverne o priemerné
ceny na trhu v danom čase a v danom regióne. Je treba povedať, že cenotvorbu určuje trh, t. j. ponuka
opravárenských podnikov ako aj dopyt zákazníkov, pričom je na zákazníkoch, ktorí majú absolútnu
voľnosť vybrať si opravárenský servis. Žalobca nepostupoval v rozpore so žiadnym ustanovením či
zmluvným dojednaním, prípadne s verejne známymi obchodnými podmienkami žalovaného, keď oslovil

servis nie na základe doporučení žalovaného, ale podľa vlastného výberu. Čo sa týka určovania ceny
normohodiny žalovaným, žalovaný predložil súdu interný postup, podľa ktorého pri oprave motorového
vozidla v nezmluvnom servise sa porovnávajú náklady na opravu uvedenú vo faktúre s nákladmi
na opravu podľa predbežnej kalkulácie žalovaného. Ak uvedená faktúra znie na menšiu sumu alebo
rovnakú ako v kalkulácii technika žalovaného, pri náhrade škody sa vychádza z faktúry od opravcu.
Pokiaľ je však táto suma vyššia, je povinnosťou likvidátora najmä overiť výšku normohodiny a účtovanie

DPH podľa samostatnej internej normy, ktorú však súdu žalovaný nepredložil. Pokiaľ žalovaný v
predbežnej kalkulácii určil normohodinu podľa neho štandardnú 16,6é a následne po predložení faktúry
žalobcu túto prehodnotil na výšku 33,-- €, pričom vychádzal len z podkladov o výške normohodín svojich
zmluvnýchpartnerov,nepostupovalobjektívne.Vpriebehusúdnehokonaniažalovanýupraviloprávnený
nárok žalobcu čo do výšky normohodiny a priznal mu nárok, ktorý bol vyčíslený hodnotou normohodiny

40,80 € s DPH. Pri stanovení tejto výšky žalovaný vyhádzal z Cenníka opravcu, ktorý opravu vykonával,
avšak vychádzal z ceny, ktorú má tento opravca určenú ako autorizovaný servis pre vozidlá zn.
Volkswagen Passat, pričom vychádzal z ceny normohodiny za opravu vozidla zn. Volkswagen Passat
do roku 2010 VH Autoservisu - ceny platné od 11. 11. 2015. Nijako nezdôvodnil, prečo použil práve túto
cenu, keď v konkrétnom prípade sa jednalo o opravu vozidla zn. Audi A6. Je pravdou, že opravca VH

Autoservis nie je autorizovaným servisom pre motorové vozidlá zn. Audi. Žalobca predložil súdu Cenník
prácnavozidláchAudiautoservisuVHAutoservis,s.r.o.platnýod11.11.2014,ktorésúvovýške 55,--€
bezDPH,66,--€sDPH.Toznamená,žet.časupredmetnýopravcamástanovenévyššiecenyzaopravu
motorových vozidiel zn. Audi než aké boli účtované vo faktúre predloženej žalobcom v prejednávanej
veci. Súd konštatuje, že rozdiel v cene, ktorú uznáva žalovaný 40,80 € s DPH a rozdiel medzi cenou

účtovanou opravcom a uplatnenou žalobcom ako náhradu škody vo výške 55,-- € s DPH, nepredstavuje
taký podstatný rozdiel, kedy by boli pochybnosti o neprimeranosti takto účtovanej ceny, hoci v celkovom
vyčíslení vzhľadom na rozsah prác sa jedná o čiastku neuznaného rozdielu vo výške 459,22 €. Na
základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenej výške
náhradyškody,ktorúpreukazovalpredloženoufaktúrou,pokiaľžalovanýneuznaltaktouplatnenénároky,

pretože ich považoval za neprimerané, nepreukázal pred súdom oprávnenosť tohto postupu. Žalovaný
vychádzal z cien, ktoré dojednáva so svojimi zmluvnými partnermi, čo nemožno považovať za primerané
vo vzťahu k žalobcovi ako poškodenému, ktorý ani sám nie je klientom žalovaného. Pokiaľ následne
žalovaný vychádzal z ceny opravcu, ktorý vykonával opravu predmetného motorového vozidla žalobcu,
avšak použil cenu pre iný typ motorového vozidla, nepreukázal dôvodnosť tohto postupu. Súd preto

uzatvára, že žalobca preukázal vznik škody v celkovej výške vyčíslenej faktúrou za opravu motorového
vozidla v sume 5.650,46 € a žalovaný bol povinný v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
uhradiť takto vzniknutú škodu žalobcovi v celkovej výške. Pokiaľ plnil len čiastočne, konal v rozpore s
právnymi predpismi a žalobca má oprávnený nárok na uplatnený zvyšok plnenia vo výške 469,38 €.
Súd mal preukázané, že žalovaný sa tak dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade

so Všeobecnými obchodnými podmienkami bol povinný poskytnúť plnenie poškodenému do 15-tich
dní od skončenia šetrenia, pričom listom zo dňa 03. 11. 2014 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia
a poukázanie krátenej náhrady škody. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie najneskôr
dňa 03. 11. 2014 a bol povinný škodu nahradiť v lehote do 15-tich dní, t. j. do 18. 11. 2014. Pokiaľ
tak neurobil nasledujúcim dňom, od 19. 11. 2014 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,

preto patrí žalobcovi aj uplatnený nárok na úrok z omeškania v uplatnenej výške v súlade s predpismi
civilného práva, kde bola zohľadnená platba dňa 02. 06. 2016 v priebehu súdneho konania. Súd uložil
žalovanému povinnosť - zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(§ 232 ods.3 C. s. p.).

20. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1, § 256 ods.1 C. s. p. Vo veci samej mal žalobca
plný úspech, preto mu patrí plná náhrada trov konania. Čo sa týka trov zastavenej časti konania, súd má
zato, že procesnú zodpovednosť nesie žalovaný a hoci je pravdou, že až v priebehu súdneho konania
opravca predložil doklady, na základe ktorých žalovaný prehodnotil svoj postoj a priznal žalobcovi sumu,o ktorú došlo následne k späťvzatiu žaloby, súd konštatuje, že v čase pred podaním žaloby žalobca z
dôvodu konania žalovaného nemal možnosť preukázať svoj nárok, nakoľko žalovaný až do súdneho
konania nešpecifikoval, v čom neuznal nárok žalobcu a aké konkrétne doklady vyžaduje od žalobcu na

prehodnotenie plnenia. Súd má zato, že takýmto postupom žalovaný zavinil, že žalobca si musel celý
svoj nárok uplatňovať podaním žaloby na súd a preto nesie vinu na zastavení časti konania o istinu vo
výške 645,50 €. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.