Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115213046
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115213046.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu V. - E. V. R., s.r.o., so sídlom R., G. trh X/
A, B. XX XXX XXX, zastúpeného K. kanceláriou L., s.r.o., so sídlom R., L. XX proti žalovanému D. D.,
bytom N. XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 30. októbra 2015 č. k. 16C/256/2015-32 takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a.

Rozsudok súd prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X,-
eur od 24.07.2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Po právnej stránke mal súd za to, že zmluvy o pripojení uzavreté právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným majú charakter spotrebiteľských zmlúv. Charakteristickou črtou spotrebiteľských zmlúv je
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené na predtlačených formulároch a pre spotrebiteľa nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľských zmlúv
je najmä dodanie tovaru, vykonanie služby prípadne ich kombinácia. Účastníkmi spotrebiteľských zmlúv
sú dodávateľ a spotrebiteľ. Pojem dodávateľ je vymedzený zákonom o ochrane spotrebiteľa a jedná
sa o podnikateľský subjekt, ktorý pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, poskytuje tovary a služby hromadne za rovnakých podmienok. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzavieraní plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvy

o pripojení uzavreté právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňajú všetky znaky spotrebiteľských
zmlúv, preto ich súd posudzoval podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca so
žalovaným dňa 25.11.2010 a dňa 07.12.2010 uzatvorili podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z.
zmluvy o pripojení, ktorých predmetom bolo zriadenie potrebného prístupu k verejnej telefónnej sieti a
poskytovanieslužiebvprogrameO2férsplatbounafaktúru.Zmluvamiopripojenísaprávnypredchodca
žalobcu zaviazal žalovanému zabezpečiť služby určené v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za tieto

služby cenu vyúčtovanú za príslušné obdobie faktúrami v súlade s podmienkami určenými žalobcom.
Faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2012 splatnou dňa 23.03.2012 v sume XX,XX eur, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2012 splatnou 23.04.2012 v sume 1,22 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa
10.05.2012 splatnou 23.05.2012 v sume XX,XX eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.07.2012 splatnou
23.07.2012 v sume X,- eur predloženými súdu právny predchodca žalobca vyúčtoval žalovanému
cenu za poskytnuté plnenie, ktorú žalovaný doteraz právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi

neuhradil. Uzavreté zmluvy o pripojení sú zároveň v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvami
spotrebiteľskými, keď právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámcipredmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení z
tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právo na
uhradenie ceny za poskytnuté služby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka sa premlčuje v premlčacej

dobe troch rokov, ktorá začala plynúť pri každej jednotlivej faktúre odo dňa jej splatnosti. Konkrétne
pre faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2012 splatnú dňa 23.03.2012 v sume 67,99 eur začala
premlčacia doba plynúť 24.03.2012 a jej posledným dňom bol 24.03.2015, pre faktúru č. XXXXXXXXXX
zo dňa 10.04.2012 splatnú 23.04.2012 v sume X,XX eur začala premlčacia doba plynúť 24.04.2012 a
jej posledným dňom bol 24.04.2015, pre faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2012 splatnú

23.05.2012 v sume XX,XX eur začala premlčacia doba plynúť 24.05.2012 a jej posledným dňom bol
24.05.2015 a pre faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.07.2012 splatnú 23.07.2012 v sume X,- eur začala
premlčacia doba plynúť 24.07.2012 a jej posledným dňom bol 24.07.2015. Keďže žalobca podal žalobu
tunajšiemu súdu dňa 05.06.2015, je zrejmé, že svoje právo na zaplatenie faktúr č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX uplatnil až po uplynutí premlčacej doby. Na premlčanie práva
žalobcusúdvzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaprihliadolzúradnejpovinnosti.

Súd tak nemohol priznať žalobcovi z dôvodu premlčania právo na zaplatenie peňažného plnenia z
faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. 1033480540 v celkovej sume XXX,XX eur, a preto v
tejto časti žalobu zamietol. Žalobcu včas uplatnil právo na zaplatenie peňažného plnenia z faktúry č.
XXXXXXXXXX zo dňa 09.07.2012 splatnou 23.07.2012 v sume X,- eur, preto súd žalovaného podľa §
42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. zaviazal na zaplatenie sumy X,- eur. Z dôvodu omeškania

žalovaného so zaplatením sumy 6,- eur v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v uplatňovanej výške
8,75 % ročne z dlžnej sumy X,- eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, t.j. od 24.07.2012
do zaplatenia. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.
z. o elektronických komunikáciách, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3,

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval
súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom
vo vzťahu k žalovanej istine XXX,XX eur bol úspech žalobcu 4 % (X,- eur) a úspech žalovaného % (96
eur). Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo žalovanému právo na čiastočnú
náhradu trov konania vo výške 92 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil

a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku a to jeho zamietajúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotžnil sa s právnym názorom

súduprvéhostupňa,žejehonárokvčastiozaplateniesumyXXX,XX,-eurspríslušenstvomjepremlčaný
a vzhľadom na občiansko-právny charakter tohto zmluvného vzťahu, je nutné na daný právny vzťah
aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane premlčania. Mal za to, že zákon č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov je zákonom lex specialis
vo vzťahu k občianskemu zákonníku a predmetný právny vzťah má posudzovať podľa tohto zákona.

Poukázal na zákonné ustanovenie § 44 ods. 12 cit. zákona. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade
právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 06.06.2012, pričom
premlčacia lehota začala plynúť dňa 07.06.2012 a právo žalobcu by sa premlčalo dňa 07.06.2015. Návrh
na začatie konania bol podaný na okresný súd dňa 05.06.2015, preto nárok v časti zaplatenia sumy
130,71,- eur s prísl. nie je premlčaný .

Žalovaný v písomnom vyjadrení žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť.

Podaním zo dňa 31.12.2015 žalobca žiadal o prerušenie odvolacieho konania do ukončenia konania na

ÚstavnomsúdeSRsp.zn.RVP12672/2015.Taktiežžiadal,abydoukončeniatohtokonaniasúdust.§5b
ZoOS neaplikoval. Uviedol, že platná právna úprava v Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala
spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky
premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom
prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo
inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach. S
poukazom na čl. 1 ods. 1 , čl. 46 ods. 1 , čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, dôvodil,
že ústava priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Zákonodarca prijatím§ 5b ZoOS uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť,
resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške. Tým porušil Ústavou SR a medzinárodnými
zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania.

Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Ďalej dôvodil, že Okresný súd
Košice II. dňa 08.09.2015 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky . Podľa názoru Okresného súdu Košice II., zásadný rozpor ustanovenia § 5b ZoOS s Ústavou
SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka-

spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho
konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II. v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj
s princípom právneho štátu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskpmal vec v napadnutej zamietajúcej výorkvej časti podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti
je vecne správny a návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu , alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

Ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., upravuje fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie

konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesnej situácie,
v ktorej súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec
prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že zákonodarca prijatím § 5b ZoOS uložil súdom

povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať, čím porušil
Ústavou Slovenskej republiky garantované právo prístupu k nestrannému súdu a zásadu rovnosti
účastníkov konania .

Odvolací súd poukazuje v tomto smere na rozhodnutie Súdneho dvora (tretia komora) zo dňa 27.

februára 2014 vo veci C 470/12,. s.r.o. proti G., za účasti Q. T., keď podľa ustálenej judikatúry vychádza
systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, pričom v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných

strán (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27 Mostaza Claro, už
citovaný, bod 26 Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 31, ako aj uznesenie D., už citované,
bod 39) a dáva súdu možnosť skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu ako vhodný prostriedok
na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13.

Podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, týkajúceho sa práva na účinný prostriedok
nápravy a na spravodlivý proces, z ktorého vyplýva, že právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré
nemajú dostatočné prostriedky, pričom táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k
spravodlivosti. Smernica vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu alebo dodávateľa a spotrebiteľa,
aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných

strán.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie aplikácie ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. nedospel v danej veci k záveru , že je ustanovením odporujúcim článku 1 ods. 1a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to v podaní na Ústavný súd Slovenskej
republiky / sp. zn. RVP 12672/2015/ navrhuje Okresný súd Košice II., ktorá skutočnosť je podmienkou
pre prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. Preto návrh

navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol jeho návrh
zamietnutý. Výrok o priznaní istiny X,- eur s príslušenstvom sa stal právoplatný.

Preto odvolací súd preskúmal správnosť výroku, ktorým bol nárok žalobcu zamietnutý v sume XXX,XX
eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania a dospel k záveru, že v napadnutej časti je rozsudok
súdu prvého stupňa vecne správny.

Súd prvého stupňa sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými
rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred

súdom. prvého stupňa. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 100
ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Súd posúdil predmetnú zmluvu o pripojení v zmysle
ust. § 52 a nasl. Obč. zák. ako spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách . Na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa k správnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v
danej veci, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodením aplikácie tohto ustanovenia v danej veci.

Prejudiciálnou otázkou posúdenia časovej pôsobnosti § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je zistenie,

či ide o ustanovenie hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o procesnoprávne ustanovenie. Odvolací súd s týmto
záverom súhlasí. Vychádzajúc z rôznych metód výkladu (jazykový, gramatický výklad- v ustanovení
používané výrazy "rozhodovať", "rozhodovanie" a " o nárokoch" , "aj bez návrhu" predstavujú

slovné spojenia takmer bezvýnimočne vyhradené právu procesnému; historický a teleologický
výklad- nepochybné nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa smerujúce k
maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch, pričom platí, že každá
právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená; logický výklad-
argumentum a maiori ad minus, dictum de omni a nulo -orgánom oprávneným rozhodovať o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy bude nepochybne i súd; systematický výklad- § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o
nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka

uplatnenúvkonanípredsúdom)jednoznačnevyplývazáveroprocesnoprávnomcharaktere§5bzákona
o ochrane spotrebiteľa.

Zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým bol ako bod 11 čl. VIII do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa zavedený nový § 5b, nadobudol účinnosť 1. mája 2014, a zákonodarca nestanovil žiadne

intertemporálne pravidlá ohľadom § 5b. Odvolací súd nesúhlasí s výkladom navrhovateľa, že z
formulácie prechodného ustanovenia § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva jednoznačný právny záver,
že ostatnými ustanoveniami okrem výslovne uvedeného 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 zákona č.
250/2007 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť od 01.05.2014, sa majú riadiť len právne vzťahy vzniknuté od
01.05.2014 a teda že ustanovenie § 29b je preto prechodným ustanovením i k ustanoveniu § 5b.

Zo samotného výslovného neuvedenia dotknutého ustanovenia zákona (§ 5b) v intertemporálnej norme
zákona nemožno odvodzovať výklad, ktorý je v rozpore so všeobecnými princípmi určenia časovej
pôsobnosti procesných noriem platnými a aplikovateľnými práve v prípade absencie normatívnej úpravy
časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy, ktorá je v danom prípade zrejmá a nesporná.

Pre časovú pôsobnosť procesných noriem platí princíp tzv. okamžitej aplikability, teda, že procesná
normapôsobíododňanadobudnutiasvojejúčinnostinavšetkyzačatékonaniaprebiehajúcenasúdocha
že procesné úkony je potrebné posudzovať podľa procesného práva účinného v čase vykonania úkonu.To znamená, že sa odo dňa svojej účinnosti uplatní i v konaniach začatých pred jej účinnosťou t.j. pred
01.05.2014, ako je tomu i v danej veci. Preto okresný súd správne z úradnej povinnosti prihliadal a
posudzoval premlčanie práva uplatneného navrhovateľom. Súd nenarušil rovnosť účastníkov konania,

je totiž vecou veriteľa, aby si chránil svoje záujmy a nespoliehal sa na právnu nevedomosť účastníka
v postavení spotrebiteľa, v dôsledku ktorej sa nedovolá premlčania

Nie sú dôvodné odvolacie námietky premlčania nároku, teda otázky, či v prejednávanej veci súd prvého
stupňasprávneaplikovalprávnuúpravuvust.§5bzákonač. 102/2014Z.z.,ktorýmsanovelizovalzákon

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd rozhodol správne, keď vo veci ex offo aplikoval
právnu úpravu v ust. § 5b a v dôsledku premlčania časti nároku uplatneného v návrhu, vo zvyšku návrh
zamietol.

K uvedenej problematike súdna prax zaujala stanovisko, že právna úprava v ust. § 5b má
procesnoprávny charakter, a preto platí zásada okamžitej aplikovateľnosti. To znamená, že pre procesný

súd platí v čase rozhodovania platný procesný predpis / ak nie je v intertemporálnej úprave uvedené
niečo iné/. Právna úprava v ust. § 5b je účinná od 01.05.2014, preto súd prvého stupňa v prejednávanej
veci sa správne ex offo zaoberal otázkou, či uplatnené právo žalobcu sa nepremlčalo. Správne
posudzoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, jeho ustanovení § 100 a nasl. / viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.novembra 2015, sp.zn. 4 MCdo 17/2014/.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že návrh na začatie konania bol podaný na okresný
súd dňa 05.06.2015, pričom právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a
to ku dňu 06.06.2012, teda premlčacia lehota začala plynúť dňa 07.06.2012 a žalobcovo právo by sa
premlčalo dňa 07.06.2015. Správny je záver súdu prvého stupňa o začiatku plynutia premlčacej lehoty

a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti konkrétnej faktúry bez ohľadu na to, kedy žalobca odstúpil
od zmluvy.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti
a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 15 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .