Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7Er/337/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715207769
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Macková Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7715207769.1

Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zast.: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom v
Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému: T. X., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, o
vymoženie 626,58 eur s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.4.2015 bola tunajšiemu súdu predložená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým
je rozhodcovský rozsudok sp. zn. R., vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. so sídlom v Bratislave, Sienkiewiczova 4.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní („ZRK“), súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté
pred 1. januárom 2015.

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov („ZoSRK“), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Možno jednoznačne konštatovať, že ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení
účinnom do 31.12.2014 („ZRK“) sa použije aj na všetky neskončené exekučné konania začaté pred 1.
1. 2015, a to práve podľa § 243d ods. 2 EP. Ustanovenie § 54b ods. 1 ZRK platí len pre rozhodcovské
konania a neplatí pre konania exekučné. Ustanovenie § 45 ZRK bolo/je svojou povahou ustanovenie
„exekučného“ charakteru, teda v danom prípade možno hovoriť o exekučnej povahe tohto ustanovenia,
ktoré sa nespravuje ust. § 54b ods. 1 ZRK ale ust. § 243d ods. 2 EP. Možno konštatovať, že dôvodovom
vypustenia § 45 ZRK nebolo jeho odstránenie za účelom znemožnenia jeho použitia na všetky
neskončené exekučné konania začaté pred 1. 1. 2015, ale dôvodom vypustenia tohto ustanovenia bola
iba skutočnosť, že toto ustanovenie bolo nesystematicky zaradené mimo EP, a preto sa toto ustanovenia
premietlo (de facto a zároveň de iure) do ust. § 57 ods. 1 písm. l) EP. Ak § 243d ods. 2 EP ustanovuje,
že na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, ( odkaz k textu : 4ead zákon č. 335/2014 Z.z.) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. - myslí sa tým aj ust. § 57 ods. 2 EP
v spojení s § 45 ZRK. Uvedené je potrebné vykladať aj v priamej súvislosti s ust. § 73 ods. 1 ZoSRK
v spojení s ust. § 73 ods. 3 ZoSRK v zmysle ktorých ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia
tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli
urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované a zároveň
rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa má zároveň spravovať predpismi účinnými v
čase jej uzavretia, pričom ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014
(„ZRK“) sa použije aj na všetky neskončené exekučné konania začaté pred 1. 1. 2015, a to práve podľa
§ 243d ods. 2 EP .

Právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. uzatvoril s povinným Zmluvu o úvere č.
6719900208 zo dňa 7.1.2008, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Súd posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch ako aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Z okolností utvárania
zmluvy o úvere a s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou
nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú
súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Zmluvné dojednania, ktoré v článku 3 ods. 6 zmluvy o úvere upravujú,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú
rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek
dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993).

Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do záverečných ustanovení ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Cieľom rozhodcovskej doložky je
dosiahnuť prejednanie sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná a splynula
s ostatnými štandardnými podmienkami. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť,
že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je
individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Už táto skutočnosť podstatne zvyšuje nerovnováhu vo
vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený nijakým spôsobom
povinného neupozornil, že je možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o
rozhodcovskej doložke. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom
rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný Zákon o bankách č. 483/2001 Z. z.
neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť. Rozhodcovské konanie
je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých
objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne
určeným rozhodcom tak, ako to vyplýva z formulárov predmetných zmlúv svojím spotrebiteľom, tým
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.

Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal exekučný titul je tak
závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý v konaní nemožno odstrániť.

V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože
v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v
súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon
verejnej moci ( nález ÚS ČR IV. ÚS 174/02 judikuje: "rozhodčí soud není orgánem veřejné moci
a tudíž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci... Jeho moc tedy
není delegována svrchovanou moci státu, ale pochází od soukromé vlastní moci stran určovat si svůj
osud". Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto
je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s
ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.

Pretože súd má za to, že exekučný titul- rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade neplatnej
rozhodcovskej zmluvy ( doložky ), zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, tak ako je to uvedené v prvej vete výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.