Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Miriam Pintová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12P/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314220645
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314220645.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o maloletú J., bytom Y. v konaní zastúpená Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: C., t.č. na neznám mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou
Mgr. Janou Barancovou, zamestnankyňou Okresného súdu Nové Zámky, otec neuvedený, na návrh F.,
o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a o nariadenie ústavnej starostlivosti, sudkyňou JUDr. Miriam
Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e náhradnú osobnú starostlivosť u mal. J., ktorá bola nariadená rozsudkom
Okresného súdu Levice č.k. 12P/16/2011 - 129 zo dňa 29.4.2013.

Súd u maloletej PC. n a r i a ď u j ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove
Štúrovo, Nám. Slobody č. 13.

Matka je povinná prispievať na výživu mal. J. výživným vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to vždy do 15-teho dňa kal. mesiaca vopred na účet
Detského domova Štúrovo, Nám. Slobody č. 13 a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

F. návrhom doručeným súdu dňa 7.10.2014 žiadala, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť u mal.
J., ktorú vykonáva na základe rozhodnutia súdu rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 12P/16/2011-129
zo dňa 29.04.2013. V návrhu navrhovateľka uviedla, že spočiatku mal. J. ju rešpektovala, riadne chodila
do školy, kde dosahovala veľmi dobré vyučovacie výsledky a pomáhala jej pri domácich prácach.
Asi tri mesiace pred podaním návrhu sa matka vrátila z výkonu trestu odňatia slobody a počas jej
pobytu doma ju mal. J. ju prestala rešpektovať, zdržiavala sa v spoločnosti matky, ktorá starostlivosť
o mal. J. nezabezpečovala, k jej výchove pristupovala benevolentne ako aj k plneniu povinnej školskej

dochádzky. Ako ďalej v návrhu uviedla navrhovateľka matka mal. J. je opäť vo výkone trestu odňatia
slobody. Mal. J. odišla k príbuzným, domov sa už nevrátila, nedodržiava povinnú školskú dochádzku,
takže z tohto dôvodu navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť. Vo výpovedi
navrhovateľka uviedla, že na predmetnom návrhu trvá, poznamenala že v roku 2014 došlo k výraznej
zmene u dieťaťa, nevedela dieťa zvládnuť, mal. začala utekať z domu, prestala ju rešpektovať, takže z
tohto dôvodu sa obrátila na kolízneho opatrovníka, aby sa situácia riešila keďže z uvedených dôvodov
už nechce niesť zodpovednosť za maloletú, nechce aby z dôvodu problémov na strane dieťaťa bola

trestne stíhaná. Uviedla, že ani v súčasnosti nemá vedomosť, kde sa dieťa zdržiava, keďže potom ako
matka bola prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, bola v Obci Bajka, potom odišla do Vrábel a v
súčasnosti vedie túlavý spôsob života, má množstvo neospravedlnených hodín. Poznamenala, že matka
je v súčasti pravdepodobne opäť vo výkone trestu odňatia slobody, alebo sa túla, viackrát už bola matkaodsúdená pre trestnú činnosť páchanú aj v zahraničí. Kol. opatrovník žiadal návrhu o zrušenie NOS
vyhovieť s tým, že už pri zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky bolo zrejmé,
že dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka bola vo výkone trestu

odňatia slobody, starostlivosť o maloletú zanedbávala a už v tomto čase sa hľadal niekto z príbuzných
komu by mohla byť mal. zverená do NOS. Jedinou vhodnou osobou bola práve navrhovateľka, ktorá
sa náležite svojej funkcie aj ujala. Spočiatku maloletá chodila riadne do školy, mala výborné študijné
výsledky, navrhovateľku riadne rešpektovala avšak situácia sa výrazne zmenila v roku 2014 keď
maloletá začala viesť záhaľčivý, túlavý spôsob života, prestala rešpektovať povinnú školskú dochádzku,

navrhovateľku, ktorá z týchto dôvodov využila svoje právo na zrušenie NOS. Kolízny opatrovník ďalej
uviedol, že nakoľko otec maloletej nie je určený a matka sa zdržiava na neznámom mieste súd na
podnet kolízneho opatrovníka začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletej. Zo strany
kolízneho opatrovníka bolo vykonané šetrenie či nie je nikto z príbuzných, resp. iná vhodná osoba ktorej
by mohla byť maloletá zverená do NOS. Maloletá má tri sestry, jedna je vo výkone trestu odňatia slobody
v zahraničí, ďalšie dve sú síce plnoleté, avšak nemajú podmienky o starostlivosť o maloletú a nemajú ani

záujem ujať sa tejto starostlivosti. Kolízny opatrovník žiadal z dôvodu, že výchova dieťaťa by tak zostala
ohrozená, aby u maloletej bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom
domove Štúrovo.

Matka mal. dieťaťa po podaní predmetného návrhu bola vypočutá prostredníctvom dožiadaného

súdu v Rakúsku počas výkonu trestu odňatia slobody, kde bola vzatá do väzby 18.4.2014. Matka s
návrhom o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti súhlasila, súhlasila zároveň aby súd rozhodol
v jej neprítomnosti. V priebehu konania bola matka z väzby prepustená, avšak v súčasnosti sa
nachádza ako vyplýva z vykonaného šetrenia na neznámom mieste a z tohto dôvodu súd uznesením
č.k. 12P/169/2014-108 ustanovil matke opatrovníka v predmetnom konaní. Opatrovníčka sa na

pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, neúčasť neospravedlnila a
nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový a právny stav :

Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 12P/16/2011-129 zo dňa 29.4.2013 bola mal. J. zverená do
osobnej náhradnej starostlivosti F. a matka bola zaviazaná prispievať na výživu mal. J. sumou vo výške
30 % zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zároveň súd zastavil
konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti u mal. J.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.6.2013.
Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku v čase zverenia maloletej do náhradnej osobnej

starostlivostisamatkanachádzalavovýkonetrestuodňatiaslobody,navrhovateľkasaujalastarostlivosti
o maloletú z dôvodu, aby dieťa nemuselo byť umiestnené v ústavnom zariadení. V čase rozhodovania
súdu ako vyplýva z obsahu spisu navrhovateľka mala vytvorené osobnostné predpoklady, bytové
podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, pričom mal. J. navrhovateľku plne rešpektovala,
pravidelne chodila do školy, riadne sa pripravovala na vyučovanie a navrhovateľka riadne so školou

spolupracovala.

Ako vyplýva z obsahu spisu navrhovateľka sama doznala, že starostlivosť o maloletú nedokáže
objektívne zvládnuť keďže mal. J.u prestala rešpektovať, začala sa túlať bez vedomosti navrhovateľky
opustila jej domácnosť, prestala navštevovať vyučovací proces, ako bolo preukázané aj s potvrdenia

základnej školy z ktorého vyplýva, že v tomto školskom roku mal. bola v škole len tri dni a od začiatku
školského roka ku dňu 17.5.2016 má vymeškaných až 861 neospravedlnených hodín. Zo správy zo
školy ďalej vyplýva, že v minulých školských rokoch bola dochádzka mal. do školy pravidelná, aktívne
sa zapájala do mimoškolskej činnosti, v súčasnosti však maloletú vyučovací proces už nenavštevuje.

Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov,
najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva
maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má

prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti.Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova
maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k
náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych

dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú
nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia
maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy,
ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného
výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Podľa§54ods.5ZákonaorodineSúdvrozhodnutí,ktorýmnariaďujeústavnústarostlivosť,musípresne
označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri
rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä
na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a
najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany

detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 119 b) ods. 3 Zákona o rodine Konania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
výchovného opatrenia, o ktorých súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončia podľa predpisu
účinného do 31. decembra 2015.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne

uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní
vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd v zmysle návrhu navrhovateľky ktorej maloletá bola zverená
do náhradnej osobnej starostlivosti a ktorá žiadala náhradnú osobnú starostlivosť zrušiť v zmysle § 47
ods. 2 Zákona o rodine náhradnú osobnú starostlivosť, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného
súdu Levice č.k. 12P/16/2011 zrušil.

Nakoľko po zrušení náhradnej osobnej starostlivosti by výchova dieťaťa zostala vážne ohrozená súd
uznesenímč.k.12P/169/2014-92zodňa8.12.2015beznávrhuvzmysle§81ods.1O.s.p.začalkonanie
o nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletej J.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka mal. dieťaťa starostlivosť o maloletú dlhodobo
nezabezpečuje, v súčasnosti sa zdržiava na neznámom mieste, takže je zrejmé že matka nie je schopná
sa riadne starostlivosti o mal. J. ujať. Z dôvodu, že nie je nikto z príbuzných, ani iná vhodná osoba ktorej

by mohla byť maloletá J. opäť zverená do náhradnej osobnej starostlivosti súd bol povinný začať konanie
o nariadenie ústavnej starostlivosti, keďže výchova dieťaťa je vážne ohrozená. Už v minulosti boli vážne
problémy so zabezpečením starostlivosti o maloletú zo strany jej matky a jedinou vhodnou osobou
ktorá bola ochotná sa ujať starostlivosti o maloletú bola práve navrhovateľka, ktorá však z objektívnych
dôvodov na jej strane a výchovných problémov s maloletou s náhradnou osobnou starostlivosťou už

nesúhlasila. V záujme mal. dieťaťa berúc do úvahy zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa eliminovanie
túlavého spôsobu života dieťaťa súd nariadil u maloletej ústavnú starostlivosť ktorá sa bude vykonávať v
Detskom domove Štúrovo. Súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletej na účet Detského domova
Štúrovo výživným v minimálnom rozsahu podľa zákona, t.j. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko v
súčasnosti sa matka nachádza na neznámom mieste a nebolo možné zistiť jej zárobkové, majetkové

pomery.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 146 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitnéhozákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O. s. p.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.