Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10T/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113010315
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113010315.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. mája 2015 v Košiciach
takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:
P. Ž. E. U. Í. B. G. F. Á., M.. XX.X.XXXX F. B., A. Q. B., E.. Y. Č.. XX, A.. Č.. F. L. A. Q.,
G. F. Á. Y. M. V. D., M.. X.X.XXXX F. B., A. Q. B., E.. U. J. Č.. XX, A.. Č.. F. L. A. Q.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch, ž e

ako konatelia spoločnosti F..I..P.., P..D..G.. P. P. F. B. M. B. E. Č.. XX po predchádzajúcej vzájomnej
dohode previedli majetok spoločnosti F..I..P.., P..D..G.. B. a to nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č.XXX katastrálne územie Š., G. B.I. - Š. kúpnopredajnou zmluvou zo dňa X.XX.XXXX a nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie A., G. B.- S. kúpnopredajnou zmluvou zo dňa
XX.X.XXXX na spoločnosť J. R., P..D..G.. P. P. Q. Č.. XXX, ktorej boli taktiež konateľmi a nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie N., G. B. - R. W. kúpnopredajnou zmluvou zo
dňa XX.X.XXXX P. Ž. na V. F., čím takto zmarili uspokojenie pohľadávky S. B. ako veriteľa spoločnosti
F..I..P.., P..D..G.. B., ktorá si nárok uplatňovala na súde a spôsobili jej škodu v celkovej výške 93 065,49 €,

t e d a

spoločným konaním zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že predali časť svojho majetku a spôsobili
značnú škodu

t ý m s p á c h a l i

prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaná P. Ž.
Podľa § 239 ods. 4, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje
skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Obžalovaný G. F.
Podľa § 239 ods. 4, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje
skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť
poškodenej S. B., M.. X.X.XXXX, A. Q. A. P. XX, B. škodu vo výške 93 065,49 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výpovede obžalovaných, výsluchom poškodeného, svedkov, listinnými
dôkazmi a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku:

Obžalovaný G. F. na hlavnom pojednávaní dňa 27.01.2014 poprel svoju vinu a odmietol vypovedať ako
aj v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2015 sa k výpovedi spoluobžalovanej P.
Ž. vyjadril: chcem v prvom rade povedať, že som nevinný v tejto veci. O dome v Š. viem toľko, že
sme ho postavili. Rodina B. ho veľmi chcela, hlavne pán. Poskytli sme im dom v Š., takže sme ho
založili v ich prospech v Slovenskej sporiteľni, aby dostali úver. Podľa záložnej alebo úverovej zmluvy,
nepamätám si presne bolo tam dané, že určité peniaze z úveru pre B. mali prísť nám na účet spoločnosti
F.. V deň kedy nám bolo povedané, že nám donesú peniaze, p. B. nám nedvíhal telefón. S pánom J.
sme prišli do Sporiteľne a pracovníčka nám povedala, že všetky peniaze za úver vybrali B.. Prehovorili
zamestnankyňu po našom zisťovaní a ona tieto peniaze aj tie naše poslala na účet B.. V ten deň sme
ešte písali sťažnosť na Sporiteľňu. Oni okamžite na druhý deň odblokovali ťarchu z domu. Vtedy sa stala
tá vec, že p. B. spáchal samovraždu. Takže ja si myslím, že v prvom rade bol na nás urobený podvod.
My sme tie peniaze mali vyplatiť do mestskej dražby za inú budovu na KVP. Tým pádom firma F. to
nedoplatila, zmarili sme dražbu. S pani B. som sa stretol raz. S pánom B. som bol dokopy trikrát. Všetky
papiere a podklady pripravoval pán J..

Obžalovaná P. Ž. na hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2015 poprela svoju vinu a uviedla: Táto
nehnuteľnosť nemala byť prevedená nikam. Mala byť prevedená len preto, že končila činnosť firmy F.
a mala sa odpredať a vrátiť peniaze pani B.. Nič iné o tom neviem povedať, pretože väčšinu obchodov
realizoval môj otec. Proste len prišiel, povedal: podpíšte zmluvy. My sme podpísali a on išiel ďalej.
Uviedla, že až teraz sa dozvedela zo súdnych papierov, že okolo 2,9 milióna jej (pozn. súdu poškodenej)
majú vrátiť. Nevedela o tom, že sa mal brať nejaký úver na dom v Š.. Ďalej uviedla, že G. F. ako druhý
konateľ možno mal vedomosť o tomto spore, ale tiež bol určite upovedomený o tom, že sa nemá asi
starať. K svojej obrane uviedla opakovane, že všetky záležitosti okolo spoločnosti F. riadil jej otec Š.A.
J.. Potvrdila, že prevzala v hotovosti od nebohého pána B. 600 000 Sk, ktoré odovzdala otcovi.

Svedkyňa - poškodená S. B. na hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2015 uviedla: na tomto mieste by mal
sedieť môj manžel, ale jej strach a bezmocnosť voči tejto vodcovskej skupine pominie, dnešným dňom.
Všetky úkony riešil on. Ja som bola iba pri podpise zmluvy. Bývali sme v dome v Č., kde sme sa rozhodli
od druhej polovice roku 2007 predať tento dom. Manžel na internete našiel Y. D.. Kontaktoval sa s p.
P. z realitnej kancelárie. Pán P. dal nadväzne kontakt na p. Ž. a následne sa stretali s p. Ž., kde mu
predstavili dom v Š. a na základe toho sa realizovala dňa 20.11.2007 kúpno-predajná zmluva. Platby a
úhrady išli cez platobný príkaz. Čiže 200 000 korún išlo 9.10.2007 a 16.11.2007 išlo 900 000 Sk. Úhrady
boli vykonané manželom v prospech spoločnosti F.. Pri ústnej komunikácii po uzavretí zmluvy s p. J.
kde bola prísediaca aj p. Ž., bolo dohodnuté, že sa môžu realizovať práce na dome. Dňa 14.12.2007 pri
realizácii tejto stavby bolo nutné ešte mať prípojku na elektriku a ostatné náležitosti, lebo dom v Č. sme
predali a 10.1. sme mali opustiť ten dom a následne 10. januára sme sa mali nasťahovať do Š.. Pani Ž.
a p. J. o tom všetkom vedeli. Dňa 14.12.2007 p. Ž. prišla za manželom, že prečo neprichádzajú ďalšie
peniažky na účet. Manžel jej vysvetlil, že z akého dôvodu, lebo si neplnili oni svoje povinnosti, aby sme

sa mohli tam nasťahovať, lebo meškali ich práce, ktoré boli zahrnuté do tej sumy, čo sme investovali.
Čiže ešte p. Ž., keď sa pamätám, tak manžel jej dal 10 000 korún na ruku ale doklad na to nemáme.
14.12.2007 p. Ž. tlačila na manžela, aby išiel do banky, vybral 600 000 Sk s tým, že on povedal, že
nevyberie, že to dá prevodom, ale ona trvala na tom, aby vybral v hotovosti, že ona to doručí do F.-
B.. Manžel vybral 600 000 Sk. Potom akoby sa zem zľahla. Nebola už žiadna komunikácia. Manžel sa
domáhal, že prečo sa nerealizujú ostatné náležitosti. Dňa 17.12.2007 nám p. Ž. poslala odstúpenie od
kúpnej zmluvy, čiže to je len pár dní a my sme túto poštu dostali 21.12.2007. Potom ešte manžel poslal
500 000 Sk na účet spoločnosti F., tie nám boli vrátené s tým, že odôvodňovali - p. Ž. a spoločnosť F., že
sme zobrali hypotéku a disponovali sme s tými peniažkami, ale to nebola vôbec pravda, my sme predali
dom v Č.J. a my sme mali peniaze na realizáciu domu v Š.. Prežili sme najťažšie obdobie svojho života
v decembri 2007 nakoľko sme sa museli prispôsobiť podmienkach, že sa máme vysťahovať z domu
v Č. a nakoľko sa nemôžeme nasťahovať do domu v Š.V., lebo je to ich majetok. Žiaľ list vlastníctva
na naše meno sme nemali, lebo to riešili tak ako to riešili, chceli všetky peniažky naraz dostať. Takže
doma Vianoce roku 2007 boli veľmi ťažké. V januári 2008 sme oslovili advokátsku kanceláriu p. T.. W.,
kde sme ju požiadali, aby nás zastupovala, lebo sme boli bezmocní. V januári ešte kontaktovanie s
p. Ž., aby sme sa stretli, aby sa poriešil ten stav aký bol. Pani Ž. nás kontaktovala sms správou, aby
sme sa stretli. Stretli sme sa na Q. XX kde prišiel aj p. J., p. Ž. a bol k dispozícii aj p. Q. z advokátskej
kancelárie T.. W.. Pán J. bol veľmi prekvapený, prečo je prítomný T.. Q.. U. J. bol veľmi rozčúlený z
jeho prítomnosti. T.. Q. sa ho opýtal, vy ste kto? Na to mu bolo p. J. povedané, že zastupuje spoločnosť
F., má tam miesto, presne uviesť neviem. Toto sedenie skončilo s tým, že sa ešte raz stretneme, ale
žiaľ už sa stretnutie nekonalo, manžel zomrel, s tým, že ja som pokračovala ďalej po tom všetkom a
akceptovala som odstúpenie od zmluvy. Ešte v deň pohrebu chceli odo mňa - p. J. alebo p. Ž. všetky
písomnosti ohľadne domu, čo sme investovali do domu s tým, že na môj mobil alebo p. Q. bolo volané na
mobil, na čo p. Q. odpovedal, že veď ju nechajte vykonať pohreb manžela. K 20.2.2008 som odovzdala
všetky písomnosti odovzdávajúcim protokolom p. J.. Pánovi J. to bolo málo, žiadal odo mňa, aby som
doložila ešte všetky certifikáty na každú jednu faktúru, ktorú som odovzdala v odovzdávajúcom protokole.
Psychicky ma tlačili. Využívali ten čas, lebo cielene riešili, kde to všetko aj došlo. Potom nasledovala
komunikácia medzi spoločnosťou F. a mojou advokátkou, kde stále išlo o naťahovanie času a vyhýbali
sa všetkým platbám. Kde v zmluve o vyrovnaní záväzku bolo napísané, kde, čo a koľko mi majú dať.
Medzi mnou a firmou F. bola spísaná zmluva o urovnaní záväzku, 20.2.2015. Toho dňa došlo k uzavretiu
zmluvy o urovnaní záväzkov, kde mi mali vyplatiť 1 700 000 Sk do 23.2.2008. Dňa 23.2.2008 som si zistila
na internete, že náš dom bol ponúknutý na predaj prostredníctvom realitných kancelárií. Odovzdanie
ďalšej dokumentácie som urobila 29.2.2008, kde už som priložila všetky certifikáty a zmluvy. 6.3.2008
bola zaslaná predžalobná výzva o zaplatenie sumy 1 700 000 Sk.
Poškodená podala návrh na predbežné opatrenie na dom v Š., kde ten dom p. Ž. a p. J. predali p. B..
Ku dnešnému dňu mi nebola uhradená ani koruna. Moja advokátka sa pýtala p. B., či mu bol odovzdaný
protokol o odovzdaní písomností a domu a tento povedal, že nie. Následne po 3 rokoch p. B. predal
dom. Pani Ž. mi ponúkla v roku 2009 na B. XX nebytové priestory s tým, aby sa mi odpočítalo z mojej
pohľadávky. Pani Ž. mi vtedy na B. povedala, že môžem odmontovať všetko čo môžem, aby sa mi to
odpočítalo z tej sumy. Pani doktorka, moja advokátka povedala, že ako je to možné, keď dom patrí p. B..
Pani Ž. povedala, že p. B. je rodinný priateľ, že ona má od domu kľúče, a že to bolo len fiktívne urobené.
Tešila som sa, že aspoň nebytové priestory na B. XX si prerobím a budem mať kde bývať, len s tým, že
nemá podklady k tomu, a že sa ozve. Odvtedy sa neozvala.
Poškodená uviedla, že G. F. vidí až teraz pri pojednávaniach. Nevidela ho pri spomínanej dohode o
urovnaní záväzku. Vie, že bol druhým konateľom, lebo tých 600 000 Sk, čo p. Ž. vymohla od manžela,
hovorila, že tých 600 000 Sk sa musí vrátiť do firmy F., lebo oni mali dražby alebo neviem čo, takže
tie peniažky z nášho domu sa musia vrátiť do firmy, kde tí všetci boli nejakí konatelia, dozorná rada,
neviem kto tak rozhodli. Vie, že po odstúpení kúpnej zmluvy, kde mali (poškodení) zákaz isť na dom v
Š., manžel videl p. F., že bral klietky okolo domu.
Oznámenie, že majú zákaz vstupu do domu v Š. bol uvedený v odstúpení od kúpnej zmluvy, ktoré dostali,
podpísaná bola p. Ž..

Svedok V. F.Á. na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2015 uviedol, že G. F. je jeho bratom, z tohto
dôvodu odmietol vypovedať, z tohto dôvodu bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa
08.10.2012 kde uviedol, že niekedy v roku 2008 za ním prišiel jeho brat G. F., že by od neho potreboval
pomoc, že potrebuje na neho prepísať nejakú nehnuteľnosť. On bratovi veril a chcel mu pomôcť, tak sa
ho ďalej na nič nepýtal a súhlasil. Následne mu brat doniesol kúpnu zmluvu nech to podpíše, svedok to
podpísal a o nič sa nestaral. Osobne si myslí, že celú zmluvu vymyslel a spracoval Š. J., pretože celú

spoločnosť F., P..D..G.. riadil on. Pokiaľ sa pamätá, išlo o nejaký nebytový priestor, ktorý sa nachádzal
na B. E.. Nepamätá sa presne, čo sa následne stalo s tými priestormi, ale zdá sa mu, že buď ich prepísali
na brata, alebo ich vrátil späť spoločnosti F..

Svedok L. B. na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2015 uviedol: predmetnú nehnuteľnosť som kúpil od
spoločnosti F. P..D..G.., , zobral som si na to hypotéku z F., J..P.. obchod dohadoval so Š. J.. Kúpna cena
bola 3 000 000 Sk. Uhradená bola suma vo výške 3 000 000 Sk. Kúpne zmluvy boli podpísané pani Ž..
Nehnuteľnosť nemohol užívať, pretože nebola skolaudovaná. Následne boli on a manželka obvinení z
toho, že chceli pôvodnú majiteľku vyšachovať z hry. To spôsobilo že sa rozhodli po ukončení súdneho
sporu s majiteľkou nehnuteľnosť predať. Predaná bola ako neskolaudovaná.
Pre rozpory v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica z prípravného konania,
z ktorej vyplynulo, že obžalovanú Ž. stretol pri podpise kúpnej zmluvy, a pri tom keď ju splnomocňoval,
aby v jeho mene jednala s elektrárňami a ďalšími inštitúciami pri vybavovaní kolaudácie.

Svedok I.. U. D. na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2015 uviedol, že: ak si dobre spomínam spoločnosť
J. R. J. P. F..I..P.., P..D..G.. potrebovali alebo zháňali finančnú službu. Vzhľadom k tomu, že v tom
čase som bol prokurista L. C. J..P.. v tom čase mám pocit to ešte bola s.r.o. nie a.s. a súčasne som
bol obchodný riaditeľ tejto spoločnosti, som telefonicky reflektoval na ponuku o obchodnú spoluprácu.
Kontaktoval spoločnosť na office linke a keďže sa jednalo o obchodný prípad, telefón bol prepojený
mne. Takto sme sa počuli s p. F. po x rokoch. Následne sme sa dohodli na stretnutí, na ktorom sa
zúčastnil p. F. a p. Š. J.. Pani Ž. sa týchto stretnutí nezúčastnila. Pán F. sa zúčastnil mám pocit len
raz a potom som sa stretával už len s p. J., s ktorým sme dohodli obchodný vzťah. Podstatou vzťahu
bola kúpa konkrétneho predmetu. Pokiaľ lízingová spoločnosť nadobudla predmet, uhradila kúpnu cenu,
výhradne len bezhotovostne na bežný účet klienta, vstupovala naša spoločnosť buď do finančného
lízingu, operatívneho alebo predaja na splátky. V tomto prípade sa jednalo o nehnuteľnosti. Predmetom
obchodovania mala byť nehnuteľnosť: v Q. len stavba; rodinný dom, pozemok v B. M. F.. V Š. pozemok
a rozostavaný dom. Nebytové priestory na B. E., B., konkrétne ako nebytové priestory NP1, NP2, NP6
a viac si už nepamätám. Bolo to v období 2007, 2008. Uhrádzali sme kúpnu zmluvu na predmet kúpy.
Uviedol, že všetky obchody boli postavené na osobe Š. J.. Po skutočnosti, že si spoločnosti F..I..P.. alebo
J. R. nevedeli plniť záväzky, boli sme nútení od niektorých vzťahov odstúpiť.

Svedok Š. J. na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2015 odmietol vypovedať z dôvodu, že obž. Ž. je jeho
dcéra.

Výpovede svedkov L. B., Ľ. P., R. Q. J. I. D. potvrdzovali aktívnu účasť Š. J. v spoločnosti F..I..P.., P..D..G..
Z listinných dôkazov súd mal nepochybne preukázaný skutkový stav tak ako je popísaný vo výrokovej
časti rozsudku pokiaľ ide o popis skutku.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázaný skutkový stav tak ako je popísaný vo
výrokovej časti rozsudku pokiaľ ide o prevody nehnuteľností ako aj vznik pohľadávky poškodenej. Tieto
okolnosti v priebehu trestného konania neboli medzi stranami ani sporné a sú preukázané listinami.
Sporné bolo ako to vyplýva z obhajoby obžalovaných to, či bola u oboch obžalovaných naplnená
subjektívna stránka skutkovej podstaty prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods.
4 Tr. zák. Obrana obžalovanej spočívajúca v tom, že spoločnosť F..I..P.., P..D..G.. riadil a o všetkom
rozhodoval výlučne Š. J. a že obžalovaná Ž. nemala žiaden reálny dosah na riadenie, rozhodovanie, či
financovanie spoločnosti F..I..P.., P..D..G.. J. J. R., P..D..G.. neobstojí vzhľadom k tomu, že obžalovaná
Ž.E. ako konateľka uvedených spoločností mala vždy reálnu možnosť si overovať právne úkony,
ktoré podpisuje, vždy mala možnosť slobodnej voľby a dokonca bolo jej povinnosťou ako konateľky
pristupovať k právnym úkonom, ktoré konala v mene spoločnosti s náležitou opatrnosťou a riadnou
starostlivosťou už aj s ohľadom na vážnosť právnych úkonov prevodu nehnuteľnosti vyššej hodnoty,
ako aj preberanie peňazí vyššej hodnoty. Ani skutočnosť, že zmluvy pripravoval výlučne Š. J. a potom
poslal na podpis obžalovanú, nijako neospravedlňuje jej konanie, nakoľko jedine konateľ je oprávnený
konať za spoločnosť. Ďalšia obrana, že platby za prevod nehnuteľnosti uvedených v obžalobe neboli
identifikované na bankových účtoch spoločnosti, a že to neznamená jednoznačný zámer, že medzi
spoločnosťou F..I..P.., P..D..G.. a J. R. nedošlo k zániku resp. k vysporiadaniu týchto pohľadávok iným
spôsobom, poskytnutím protihodnoty, nemôže byť na prospech obžalovanej, ale svedčilo by to len v
jej neprospech, t.j. ak by peniaze neboli reálne medzi spoločnosťami vyplatené, znamenalo by to, že

spoločnosti prevodom nehnuteľností sledovali len iný účel ako reálnu kúpu nehnuteľnosti a to v danom
prípade vyhnúť sa povinnosti plniť si svoje záväzky voči veriteľom z majetku, ktorý mali.
Obžalovaná Ž. bola konateľkou v spoločnosti F..I..P.., P..D..G.. od 21.09.2007 do 19.07.2010 a
obžalovaný F. od 09.02.2007 do 19.07.2010. V spoločnosti J. R. bola obžalovaná Ž. konateľkou od
31.05.2008 do 20.07.2010 a obžalovaný F. od 31.05.2008 do 23.02.2011. G. F. bol v daných obdobiach
aj spoločníkom v oboch spoločnostiach.

Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázanú aj účasť obžalovanej Ž., aj pri dohadovaní
samotného predaja predmetnej nehnuteľnosti s poškodenou a jej manželom, prevzatia časti kúpnej
ceny 600 000 Sk, ako aj jej účasť pri uzatváraní dohody o urovnaní. Vzhľadom na písomné dôkazy ako
aj výpoveďami a písomnými listinnými dôkazmi preukázanú účasť obžalovanej nielen pri podpisovaní
zmlúv, ale aj samotnom obchodovaní a následnom dohadovaní o urovnaní záväzku mal súd za
preukázané aj naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu minimálne vo forme
nepriameho úmyslu keďže mala vedomosť o existencii pohľadávky a prevody boli urobené, pričom iný
majetok postihnuteľný v exekúcii zistený nebol a exekúcia nebola úspešná.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného F., že tento sa nezúčastňoval na žiadnych obchodných rokovaniach,
nepodpisoval žiadne zmluvy, riešil iba pokyny technického charakteru, ak mal niečo odstrániť, nejaké
nehnuteľnosti a pri preukázaní úmyslu pri tomto prečine je potrebné preukázať obžalovanému
skutočnosť, že vedel, že spoločnosť F..I..P.. voči nejakej inej spoločnosti mala byť vo forme dlžníka, súd
poukazuje na to, že obžalovaný F. ako vyplýva zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn 40C/57/2008,
musel vedieť o tom, že spoločnosť F..I..P.., P..D..G.. je v prebiehajúcom súdnom konaní s poškodenou
vzhľadom k tomu, že dňa 16.07.2008 mu bol doručený do vlastných rúk platobný rozkaz a žaloba,
pričom musel komunikovať s obžalovanou Ž.E. o tomto spore, keďže platobný rozkaz bol doručený
iba jemu ako konateľovi a odpor voči platobnému rozkazu podávala obžalovaná Ž. ako konateľka
spoločnosti F..I..P.., P..D..G.. Následne bolo ešte viackrát doručené obžalovanému aj predvolanie na
súdne pojednávanie, ktorého sa nikdy nezúčastnil, ani svoju neúčasť nijako neospravedlňoval. Uvedené
vyvracia obranu obžalovaného, že nevedel o tom, že by spoločnosť F..I..P.. mohla byť dlžníkom voči
inej osobe a naopak potvrdzuje jeho snahu vyhnúť sa plneniu záväzkov tým, že napriek vedomosti o
tomto spore, pojednávaní sa nezúčastňoval. Dňa 16.07.2008 bol obžalovanému F. doručený platobný
rozkaz a žaloba. Prevody nehnuteľností sa uskutočnili 01.10.2008 a 12.09.2008 zo spoločnosti F..I..P..,
P..D..G.. na spoločnosť J. R., pričom v oboch spoločnostiach bol konateľom aj spoločníkom, obžalovaná
v oboch konateľkou, ako aj prevod konateľkou Ž. na V. F. dňa 23.06.2008. Aj z výpovede svedka V. F.
je možné vyvodiť v spojení s ostatnými dôkazmi, že prevod nehnuteľností bol účelový, keď uviedol, že
za ním prišiel jeho brat G. F., že by od neho potreboval pomoc, že potrebuje na neho prepísať nejakú
nehnuteľnosť on bratovi veril a chcel mu pomôcť, tak sa ho ďalej na nič nepýtal a súhlasil. Následne mu
brat doniesol kúpnu zmluvu nech to podpíše, svedok to podpísal a o nič sa nestaral. Z toho je zrejmé,
že svedok neuzatváral zmluvu preto, že sám chcel vlastniť nehnuteľnosť, ale preto, aby pomohol bratovi
- obžalovanému, a o nič sa nestaral, pričom inak každý riadny kupec nehnuteľnosti prejavuje aspoň
minimálnu starostlivosť o to čo kupuje a za koľko. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný G. F. minimálne
konal v nepriamom úmysle, keďže musel byť uzrozumený s tým, že potom čo bolo začaté súdne konanie
medzi spoločnosťou F..I..P..P..D..G.. a poškodenou, prevádzal nehnuteľnosti z jednej spoločnosti na
druhú, pričom v oboch bol konateľom aj spoločníkom, že môže dôjsť k zmareniu uspokojenia pohľadávky
poškodenej uplatňovanej v súdnom konaní. Kúpna cena nehnuteľnosti bola 1 377 924 Sk (zmluva z
01.10.2008) a 3 700 000 Sk (zmluva z 12.09.2008), čo by bolo stačilo na uspokojenie pohľadávky
poškodenej.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaní sa dopustili konania tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom ich konanie právne kvalifikoval ako prečin
poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., ktorého pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu obžalovaní P. Ž. J. G.
F. naplnili po stránke objektívnej tým, že spoločným konaním zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým,
že previedli svoj majetok a spôsobili značnú škodu a po stránke subjektívnej, že sa tohto konania
dopustili minimálne v úmysle nepriamom v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák., ako osoby trestne zodpovedné
a vedomé si následkov svojho konania. Z morálneho hľadiska obe osoby konali s vyššou dávkou
cynizmu, keďže po nešťastnom tzv.obchode s poškodenou a jej manželom, následnej rodinnej tragédii
- samovražda manžela poškodenej, nevrátili peniaze poškodenej a urobili úkony za účelom prevodu
majetku spoločnosti.

Súd pri určení druhu a výmery trestu prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
osoby páchateľov, ich pohnútku a možnosti ich nápravy. Obžalovaná Ž. bola doposiaľ raz súdne trestaná,
pričom sa na ňu hľadí ako keby nebola odsúdená. Obžalovaný G. F. nemá záznam v registri trestov.
Obaja obžalovaní sú hodnotení všeobecne. U oboch obžalovaných súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť, mohol konštatovať jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Súd vzhľadom
najmä na spôsobený následok a to výšku škody prevyšujúcu hranicu značnej škody určenú v trestnom
zákone viacnásobne mal za to, že trest by mal byť vyšší ako je dolná hranica určená v osobitnej časti
trestného zákona pre takýto skutok, t.j. 1 rok, preto určil trest páchateľom v trvaní 18 mesiacov, mal
však za to, že u oboch osôb pre splnenie účelu trestu postačí aj trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom.

V súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., nakoľko si poškodená strana riadne a včas uplatnila nárok
na náhradu škody, súd obžalovaným P. Ž. J. G. F. uložil spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť
poškodenej S. B., M.. X.X.XXXX, A. Q. A. P. XX, B. škodu vo výške 93 065,49 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.