Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Oľga Lichnerová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/295/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201606
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115201606.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej právnej veci žalobcu O. X., bytom G. - N., E. XXXX/XX
proti žalovanému Q. s.r.o., so sídlom v G., ul. Z. XXXX/X, R.: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti
právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.mája 2016, č.
k. 17C/48/2015-137 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. návrh zamietol, vo výroku II. žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 27.11.2013 uzatvoril žalovaný s

obchodnou spoločnosťou I. M. s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný ako
veriteľ zaviazal spoločnosti I. M. s.r.o. ako dlžníkovi poskytnúť na žiadosť dlžníka peňažný úver v sume
10.000 eur spôsobom a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. V tejto zmluve bolo uvedené,
že ide o podnikateľský úver za účelom podnikania - kúpy tovaru. V čl. VI úverovej zmluvy, označenom
ako "Zabezpečenie úveru" bolo dohodou s odporcom ako záložcom, zriadené záložné právo k tam
uvedeným nehnuteľnostiam. V úverovej zmluve boli ako ručitelia označení žalovaný, S. X. a R. O., ktorí

túto zmluvu zároveň podpísali a pravosť ich podpisov bola notársky osvedčená. Žalovaný sumu 10.000
eur (predmetný úver) poslal obchodnej spoločnosti I. M. s.r.o.. na jej bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Tento účet je zároveň v úverovej zmluve uvedený ako spôsob poskytnutia úveru. N. a spoločníkom
uvedenej obchodnej spoločnosti je žalobca. Dlžník z úverovej zmluvy si svoj záväzok riadne neplnil. Na
základe návrhu žalovaného sa začala dobrovoľná dražba, ktorú vykonal dražobník: X. a reality s.r.o..
Predmetom dražby boli nehnuteľnosti uvedené v návrhu a takisto aj pozemky v katastrálnom území

N., zapísané na LV č. XXX (v súčasnosti na LV č. XXXX) s parc.č. XXX/X, XXX/X a XXXX/X a rodinný
dom so súpisným č. XX, postavenom na parcele č. XXX/X. Žalovaný písomne upomínal obchodnú
spoločnosť I. M. s.r.o. o tom, že sa dostala do omeškania so splácaním peňažného dlhu z úveru, ktorého
splatnosť nastala dňa 14.03.2014, takisto písomne vyzval túto obchodnú spoločnosť na úhradu dlžnej
sumy, oznámil jej predčasnú splatnosť úveru, oznámil jej začatie výkonu záložného práva a nakoniec
navrhovateľa vyzýval na úhradu dlžnej sumy 1.602,71 eur zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX najneskôr

do 11.02.2014. Z Obchodného vestníka Slovenskej republiky sp.zn. 182/2014 zo dňa 24.09.2014 súd
zistil, že výsledok dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom
území N., zapísané na LV č. XXX (v súčasnosti na LV č. XXXX) s parc.č. XXX/X, XXX/X a XXXX/X a
rodinný dom so súpisným č. XX, postavenom na parcele č. XXX/X bol taký, že dražba bola úspešná.
Cena dosiahnutá vydražením bola 49.600 eur. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii
ustanovení právnych predpisov súd rozhodol o návrhu žalobcu tak, že ho v celom rozsahu zamietol.

Vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy súd uvádza, že tomuto
návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože účastníkom tohto konania nie je zároveň aj účastník predmetnejúverovej zmluvy, a to obchodná spoločnosť I. M. s.r.o., teda samotný dlžník z úverovej zmluvy (účastník
úverovej zmluvy). V zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky účastníkom konania o
určenie neplatnosti právneho úkonu musí byť účastník tohto právneho úkonu. V opačnom prípade,

by rozsudok v tejto veci nezaväzoval tohto účastníka právneho úkonu. Pre jedného účastníka by tak
právny úkon platný bol a pre iného nie, čo je stav zjavne neželaný. V danom prípade tak ide o tzv.
neúplný okruh účastníkov konania. Už len z tohto dôvodu musel súd návrh v tejto časti zamietnuť.
K samotným dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy je potrebné uviesť, že argumentácia žalobcu o
úverovej zmluve ako spotrebiteľskej zmluve podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je dôvodná.

V stručnosti možno uviesť len to, že dlžník, ktorý so žalobcom túto zmluvu uzatvoril je právnickou
osobou, obchodnou spoločnosťou, a úverovú zmluvu uzatvoril za účelom podnikania (nákup tovaru).
Preto možno len na základe tejto skutočnosti konštatovať, že nie sú splnené podmienky ustanovené
Občianskym zákonníkom pre spotrebiteľské zmluvy. Rovnako tak nie je možné považovať poskytnutý
úver za spotrebiteľský úver. Tvrdenie žalobcu o tom, že úver tejto spoločnosti nebol v skutočnosti
poskytnutý, je vyvrátené listinnými dôkazmi, a to výpisom z účtu a zmluvou o bežnom účte, z ktorých

vyplýva, že žalovaný sumu 10.000 eur (predmetný úver) poslal na bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,
ktorého majiteľom je obchodná spoločnosť I. M. s.r.o.. Tento účet je zároveň v úverovej zmluve uvedený
ako spôsob poskytnutia úveru. Súdu nie je zrejmá ani racionalita tvrdenia žalobcu, že v prípade, že by
táto spoločnosť, založená v roku 2009, mala záujem o poskytnutie úveru, o tento by žiadala primárne
banku. Jednak nie je zrejmé, na základe akého dôvodu, by žiadala o úver banku a nie žalovaného

a takisto ani to, prečo by tak na druhej strane mal robiť žalobca. Skutočnosť, že v záhlaví úverovej
zmluvy je uvedené, že sa uzatvára aj podľa zák. č. 129/2010 s.r.o. o spotrebiteľských úveroch nemôže
zmeniť obsah a charakter uzatvorenej zmluvy. Platí totiž, že právne úkony je potrebné posudzovať podľa
ich obsahu a nie podľa ich označenia. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa

ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, iba za predpokladu,
že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z uvedených dôvodov nemôže súd na rozhodnutie o
návrhu a na posúdenie predmetného úverového vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o ochrane spotrebiteľa. Práve táto argumentácia (nedôvodná z uvádzaných dôvodov) tvorí takmer
celú argumentáciu navrhovateľa, ktorá je tak z vyššie uvádzaných dôvodov irelevantná. Vo vzťahu k

požadovanému určeniu neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.11.2013 súd uvádza,
že žalobca v konaní v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia rozhodných skutkových okolností.
K dôvodom určenia neplatnosti, resp. k dôvodom neplatnosti tejto záložnej zmluvy neuviedol takmer
žiadne tvrdenia. Uviedol iba všeobecne to, že ak nedôjde k vzniku záložným právom zabezpečovanej
pohľadávky, nemožno ani platne zriadiť záložné právo na jej zabezpečenie. V ostatnej časti odôvodnenia

návrhu poukazuje na samotný výkon záložného práva, nie na dôvod neplatnosti záložnej zmluvy. Tieto
skutočnosti však majú význam iba v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, resp. určenia
vlastníckeho práva k predmetu zálohu (založeným nehnuteľnostiam), čoho sa žalobca domáha v inom
súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Aj keby žalobca v tomto smere
uniesol bremeno tvrdenia rozhodných skutkových okolností, určenie neplatnosti tohto právneho úkonu

nie je spôsobilé žiadnym spôsobom ovplyvniť právne postavenie žalobcu a ani definitívne vyriešiť
spornosť práva, resp. vytvoriť právny základ vo vzťahu účastníkov konania. Preto na takomto určení nie
je daný ani naliehavý právny záujem a súd mu nemôže vyhovieť. Vo vzťahu k požadovanému určeniu
neplatnosti právneho úkonu odporcu zo dňa 30.04.2014, a to "Oznámenia o začatí výkonu záložného
práva" súd uvádza, že ani na tomto určení nie je daný naliehavý právny záujem. Preto nebolo možné

vyhovieť návrhu ani v tejto časti, bez samotného meritórneho preskúmania dôvodnosti tejto časti návrhu.
Ani prípadné konštatovanie neplatnosti tohto právneho úkonu v ničom nezmení právne postavenie
žalobcu. Nad rámec potreby tohto odôvodnenia súd uvádza, že oznámenie o začatí výkonu záložného
práva, je len jedným z mnohých úkonov urobených v rámci realizácie záložného práva záložným
veriteľom. Súd záverom považuje a potrebné uviesť, že obchodná spoločnosť I. s.r.o., ktorej konateľom

a spoločníkom bol žalobca, uzatvorila so žalovaným nielen v návrhu uvádzanú úverovú zmluvu, ale
dňa 05.09.2013 uzatvorila aj Zmluvu o úver č. XXXXXX, na základe ktorej čerpala ďalší úver v sume
25.000eur.TátoskutočnosťvyplývazožalobcompredloženéhouzneseniaOkresnéhosúduNovéMesto
nad Váhom sp. zn. 5C/15/2015 zo dňa 29.01.2015. Žalobca túto skutočnosť opomína. Táto skutočnosť
takisto nasvedčuje tomu, že tvrdenie žalobcu o tom, že predmetný úver uvedená spoločnosť nečerpala,

je nedôvodné a účelové (vzhľadom na neplnenie zmluvnej povinnosti). Právne vec posudzoval podľa §
80 písm. c/ O.s.p., § 497, § 499. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase
vzniku záväzkového vzťahu, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodolpodľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému, ktorý bol plne úspešný v tomto
konaní, náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd pri rozhodovaní vo veci
nedostatočne zistil skutkový stav vyplývajúci aj zo skutočnosti, že rozhodnutie súdu má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

3.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpozistení,žeodvolaniebolopodané oprávnenýmsubjektom,
skúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku /
ďalej len „CSP“/, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a dospel k záveru, že odvolanie treba
odmietnuť.

4. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď

dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 470 ods. 3 CSP na lehoty, ktoré dňom účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia
tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom
čase.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané už za účinnosti nového procesného

predpisu CSP, posudzoval odvolanie žalobcu podľa jeho ustanovení.

7. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený do vlastných rúk dňa
28.06.2016. To znamená, že nasledujúci deň 29.06.2016 začala plynúť žalobcovi lehota na podanie
odvolania a uplynula dňa 14.07.2016. Žalobca podal odvolanie v elektronickej podobe - e-mailom dňa
15.07.2016 a písomne doručil súdu prostredníctvom pošty dňa 19.07.2016, teda po uplynutí zákonom
stanovenej 15-dňovej lehoty. Preto je odvolanie žalobcu podané oneskorene.

8. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

Odvolací súd z uvedeného dôvodu preto odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli /§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP/.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.