Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/241/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610205200
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7610205200.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, IČO: 30 807 484, proti povinnej D. I.,
E.. XX.XX.XXXX, I. S. E. K., G. T. X, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave, Vazovova 9, pod sp. zn. EX 1073/2010, o vymoženie 902,90 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd deklaruje, že exekúcia bola z a s t a v e n á z o z á k o n a.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, Exekútorský úrad Bratislava,
Vazovova 9, trovy exekúcie vo výške 67,04 Eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy uhradila
súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 700-3810011010-
GC04/10-5 zo dňa 13.1.2010 vydaného oprávnenou z titulu nezaplateného poistného na nemocenské
poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
poistného do rezervného fondu solidarity, vydal dňa 16.4.2010 poverenie na výkon exekúcie pod číslom

5810 053876* pre súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,
na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 902,90 Eur a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bola súdu doručená žiadosť o priznanie trov konania v súvislosti
so zastavením exekučného konania ex lege v zmysle § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Súdny exekútor vo svojej žiadosti

uviedol, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz uznesením sp. zn. 31K/33/2013 zo dňa 7.8.2013
vydanímOkresnýmsúdomKošiceI.Nazákladetejtoskutočnostidošlokzastaveniuexekúciezozákona.
Súdny exekútor v žiadosti o priznanie trov exekúcie vyúčtoval nevyhnuté trovy exekúcie, ktoré mu v
priebehu výkonu exekúcie vznikli, v celkovej výške 258,38 Eur vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“). Po zohľadnení sumy 142,06 Eur, ktorá bola v priebehu exekúcie vymožená a zaúčtovaná
na úhradu trov exekúcie, si exekútor uplatnil zvyšnú sumu neuhradených nevyhnutných trov exekúcie

v sume 116,32 Eur vrátane DPH.

Súd následne vyžiadal od Okresného súdu Košice I. rovnopis uznesenie sp. zn. 31K/33/2013 zo dňa
7.8.2013 s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

Podľa § 48 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania
sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlok speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému,
výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate;
akjeoprávnenýmveriteľzabezpečenejpohľadávky,výťažokexekútoraleboinývymáhajúciorgánvyplatí

veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol
vyhlásený.

Z právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I. č. k. 31K/33/2013-84 zo dňa 7.8.2013,
publikovaného v Obchodnom vestníku č. 155, ročník 2013 dňa 13.8.2013, mal súd preukázané, že na

majetok povinnej bol vyhlásený konkurz, čím došlo k zastaveniu exekučného konania ex lege, teda v
zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa skôr začaté exekučné konanie priamo zo zákona
zastavilo. Aj keď v danom prípade nie je potrebné osobitne rozhodovať o zastavení exekúcie, keďže
k tomuto došlo zo zákona, súd v záujme právnej istoty účastníkov exekučného konania deklaratórne
konštatoval zastavenie exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena,náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasu.Akjeexekútorplatiteľomdane zpridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súd v zmysle ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodol o trovách exekučného konania.
Súdnemu exekútorovi priznal náhradu nevyhnutných trov exekučného konania a uložil oprávnenej,

aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia. Súd mal v tomto prípade za preukázané, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz a v
takom prípade nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený.

Súdny exekútor vyčíslil nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej sume 258,38 Eur vrátane DPH. Po

zohľadnení sumy 142,06 Eur, ktorá bola v priebehu exekúcie vymožená a zaúčtovaná na úhradu trov
exekúcie, si exekútor uplatnil zvyšnú sumu neuhradených nevyhnutných trov exekúcie v sume 116,32
Eur vrátane DPH. Súd vyčíslené trovy preskúmal, porovnal vyčíslenie trov exekučného konania s
exekučným spisom EX 1073/2010 a rozhodol, že trovy boli nevyhnutne vynaložené vo výške 209,10
Eur. Po zohľadnení sumy trov exekúcie, ktorá bola vymožená v priebehu exekúcie (suma 142,06 Eur)

súd priznal súdnemu exekútorovi zvyšnú sumu neuhradených nevyhnutných trov exekúcie 67,04 Eur
aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhláška“ ).

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora vo výške 161,50 Eur v zmysle § 5

ods. 1 vyhlášky (základ pre výpočet odmeny podľa § 4 ods. 1 vyhlášky 806,90 Eur zaokrúhlený podľa §
26 vyhlášky na 807,-- Eur) zaokrúhlenej podľa § 26 vyhlášky. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 12,75 Eur za
poštové služby. Trovy exekúcie nevyhnutne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu
174,25 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade

s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 34,85 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty,
teda súdnym exekútorom nevyhnutne vynaložené trovy exekúcie spolu v celkovej výške 209,10 Eur. Po
zohľadnení sumy trov exekúcie vymožených súdnym exekútorom v priebehu exekúcie (suma 142,06
Eur) súdom priznané trovy exekúcie predstavujú sumu 67,04 Eur vrátane DPH.Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vyúčtovanú podľa § 15 od. 1 vyhlášky v sume 33,19 Eur,
keďže zo znenia § 16 ods. 2 vyhlášky jednoznačne vyplýva, že v prípade exekúcie na peňažné plnenie,

pokiaľ sa vymôže časť pohľadávky pred zastavením exekúcie, pri určovaní odmeny sa postupuje podľa §
5 od. 1 vyhlášky, inak povedané súdny exekútor má nárok len na odmenu určenú podľa výšky vymoženej
pohľadávky,resp.jejčasti.Ďalejsúdvrámcihotovýchvýdavkovnepriznalsúdnemuexekútorovináhradu
hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 2,00 Eur (súčinnosť DI 0,50 Eur a
vrátenie poverenia 1,50 Eur), keďže nemal doručovanie žiadosti o súčinnosť na dopravný inšpektorát

preukázanú potvrdením o doručení písomnosti (doručenky) založenej v exekútorskom spise sp. zn.
EX 1073/2010. Súdu je z jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia v skončených
exekučných konaniach hromadne, teda nevyhnutnosť týchto hotových výdavkov je sporná. Súd rovnako
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 2,-- Eur ako telekomunikačné
výdavky, 2,-- Eur spotrebovaný materiál, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade,
príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom nevyhnutne vynaložené v súvislosti

s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd
poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré
budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej
výkone. Taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov 2,-- Eur za archiváciu,
keďže uvedené výdavky nepokladá za nevyhnutné pre dosiahnutie účelu exekučného konania, ktorým

je nútených výkon exekučných titulov a má za to, že uvedené náklady sú zahrnuté v odmene súdneho
exekútora. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú
nepriznanú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v

spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.