Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514205341
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Šuríková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3514205341.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zast.
JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi: S. N., R.. XX.XX.XXXX,
D. A.. V. XXX/XX, D. N. D., T..Č.. D. K., X. K. XXX/XX, o zaplatenie 1.629,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 sa podaným
návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.629,46 eur spolu s ročným úrokom z

omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 1.629,46 eur od 09.10.2013 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol,
že postupca uzatvoril s odporcom Zmluvu o bežnom účte zo dňa 15.06.2004, na ktorom poskytol v
prospech odporcu úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Odporca
sa zaviazal pôvodným veriteľom poskytnutý úver vrátiť späť a zaplatiť riadne úroky. Odporca prekročil
limit povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy, čím nastal prípad
porušenia v zmysle ust. Čl. 4 bod 14.1 Obchodných podmienok. Navrhovateľ v zmysle uvedených OP
vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru

poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte odporcu evidovaného právnym predchodcom
navrhovateľa pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 1.982,63 eur, pozostávajúcej z dlžnej istiny
rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 1.629,46 eur, úrokov v sume 228,90 eur, poplatkov v sume
124,27 eur, pričom vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Nakoľko k tomuto
dátumu nedošlo k zaplateniu, vyzval ho opakovane na zaplatenie v lehote do 30.01.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom odporcu, Zmluvou o bežnom účte zo dňa

15.06.2004, Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty o dňa 02.02.2007, Oznámením o poskytnutí
povoleného prečerpania, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013, Oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 01.10.2013, Predžalobnou výzvou na zaplatenie
pohľadávky, Prehľadom čerpania, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. a s inými
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba -

nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky.Dňa 15.06.2004 bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte medzi právnym predchodcom navrhovateľa
ako veriteľom s odporcom ako dlžníkom, pričom následne mu bola Oznámením o poskytnutí povoleného
prečerpania zo dňa 01.10.2007 ponúknutá možnosť prečerpania do výšky 1.593,31 eur (48.000 Sk).

Odporca na pojednávaní konanom dňa 15.06.2015 uviedol, že zmluvu o používaní platobnej karty
uzatvoril z dôvodu, aby ju mohla používať aj priateľka. V tom čase pracoval s mesačným príjmom 22.000
- 25.000 Sk a k prečerpaniu došlo v januári 2009, keď prišiel o zamestnanie a od toho času neuhrádzal
toto povolené prečerpanie.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom čase, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí,
ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ods. 4 písm. k) cit. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa§517ods.2cit.zák.akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej (základnej) sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka; právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka; pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd sa zaoberal vo vzťahu k predmetu uplatnenej
pohľadávky a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania právnou povahou a aplikáciou
právnej normy na daný právny vzťah, ktorý je v danom prípade jasne spotrebiteľský.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u

príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na
námietkuibeznávrhu.15.06.2004bolauzatvorenáZmluvaobežnomúčtemedziprávnympredchodcom

navrhovateľa ako veriteľom s odporcom ako dlžníkom, pričom následne mu bola Oznámením o
poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 01.10.2007 ponúknutá možnosť prečerpania do výšky
1.593,31 eur (48.000 Sk). Posledný pohyb na tomto účte bol 07.01.2008 vo výške prečerpania
45.268,60 Sk. Dňa 28.03.2013 došlo podľa oznámenia k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu
navrhovateľa na navrhovateľa. Navrhovateľ zaslal odporcovi predžalobnú výzvu zo dňa 23.01.2014 na

zaplatenie dlhu v celkovej výške 1.982,63 eur. Na tunajší súd doručil navrhovateľ návrh dňa 09.06.2014,
pričom táto pohľadávka bola už v čase postúpenia premlčaná. Z týchto dôvodov súd sa podrobnejšie
nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol s poukazom na premlčanie vymáhaného
nároku.

O trovách konania na strane odporcu rozhodol súd podľa § l42 ods. l O.s.p. a priznal mu náhradu trov
konania. Odporca si trovy konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.