Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/60/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113011108
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113011108.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceI,samosudcaJUDr.ĽubošVereš,nahlavnompojednávaníkonanomdňa8.februára

2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd obžalovaného

W. W., nar. XX. júla XXXX v S.M. I. W., W., trvale bytom D.-
Y., prechodne bytom X., ul. D. č. 1, konateľa
spoločnosti

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mal spáchať tak,
ž e

-akokonateľspoločnostiC.s.r.o.sosídlomD.,S.č.XX,U.:XXXXXXXXpodalnaDaňovomúradeKošice
II daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 06/2006, v ktorom priznal vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 17 104,56 Eur, za zdaňovacie obdobie 02/2008, v ktorom priznal vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 5 748,66 Eur, za zdaňovacie obdobie 03/08, v ktorom priznal vlastnú daňovú

povinnosť vo výške 16 288,02 Eur, za zdaňovacie obdobie 04/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 15 344,35 Eur, za zdaňovacie obdobie 05/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 1.948,38 Eur, za zdaňovacie obdobie 07/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 8 212,87 Eur, za zdaňovacie obdobie 08/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 12 648,24 Eur, za zdaňovacie obdobie 09/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 20 139,25 Eur, za zdaňovacie obdobie 10/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 30 648,31 Eur, za obdobie 11/2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo
výške 15 354,57 Eur, za obdobie 01/2009, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 12 707,32

Eur, za zdaňovacie obdobie 11/2009, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 8 090,93 Eur,
za zdaňovacie obdobie 12/2009, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 12 179,44 Eur, za
zdaňovacie obdobie 02/2010 vo výške 2 516,35 Eur, ktorú nezaplatil v dňoch splatnosti a to aj napriek
tomu, že spoločnosť C. s.r.o. D. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatnej dane
z pridanej hodnoty v dňoch jej splatnosti, čím takto svojim konaním spôsobil štátnemu rozpočtu SR v
zastúpení Daňového úradu Košice II škodu v celkovej výške 188.931,25 Eur,

v ktorom prokurátor vidí zločin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v
celom rozsahu

o s l o b o d z u j e,

pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalca, listinnými
dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný W. W. vo svojej výpovedi uviedol, že ním vykonávaná podnikateľská činnosť spoločnosti C.
si vyžadovala rozsiahle investície, ktoré musel zabezpečiť okrem vlastných zdrojov aj cudzími zdrojmi

a to najmä formou pôžičiek. Robil všetko preto, aby jeho firma fungovala a zároveň mal záujem
udržať zamestnanosť v predajni. S príchodom krízy v roku 2008 bolo jeho podnikanie už neudržateľné
a preto prevádzku definitívne zavrel. S príslušným daňovým úradom spolupracoval veľmi korektne,
komunikovali navzájom, nemali záujem zablokovať mu ani účet, ale záujmom daňového úradu bolo
získať finančné prostriedky. Jeho dlh na dani z pridanej hodnoty bol podstatne väčší, avšak dokázal jeho

väčšiu časť vo výške 343 259,12 eur splatiť. Na zostatok celkovej dlžnej sumy mal spísanú aj zápisnicu
s daňovým úradom, kde sa dohodli na splátkovom kalendári, pričom každý mesiac nosil 1000 eur na
daňový úrad ako splátku. Tento spôsob platenia dlhu však ukončilo anonymné oznámenie, výsledkom
ktorého bolo trestné stíhanie. Mal a stále má záujem zaplatiť dlh na dani a to dokonca prípadným
predajom rodinného majetku v W.. Je to však časovo veľmi náročné z dôvodu odlišného právneho

systému.

Splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany O.. U. X. sa vo svojej výpovedi vyjadrila k jednotlivým
obdobiam, počas ktorých obžalovaný nezaplatil vlastnú daňovú povinnos, ť ako aj k celkovej výške
neuhradenej dane a to vo výške 188 931,25 eur. Z tejto sumy však daňový nedoplatok predstavuje len

111,89 eur a zvyšnú časť tvoria sankcie súvisiace s nezaplatením dane.

Svedkyňa U.. A. I. sa vo svojej výpovedi vyjadrila k daňovej kontrole, ktorú vykonala.

Svedkyňa A. P. vo svojej výpovedi uviedla, že je novou správkyňou dane a uviedla len všeobecné

skutočnosti.

Svedok P. D. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho matka, X. D., robila účtovníctvo pre spoločnosť
C. Košice. Bližšie skutočnosti uviesť nevedel. Takisto nemá ani vedomosť ako naložila s účtovnými
dokladmi o tejto skutočnosti.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo
a personalistika , ktorý vypracovala znalkyňa U.. W. I., Z.. na čl. 366-382 vyplýva, že spoločnosť C.
s.r.o. D. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu neuhradenej DPH v deň jej splatnosti
za sledované obdobie 06/2006, 02-06/2008, 07/2008, z dodatočného daňového priznania, 08-11/2008,

01/2009 a 11-12/2009, v celkovej výške 203.093,28 eur. Na hlavnom pojednávaní (čl. 478) uviedla, že
ani prípadné cudzie zdroje spoločnosti by neovplyvnili daňový základ, pretože tieto predstavujú záväzky
spoločnosti ako budúce výdavky a finančnú situáciu skúmala, ktorá bola momentálne v pokladnici
spoločnosti a z toho dôvodu nemá vplyv prípadný cudzí zdroj na momentálnu výšku finančných
prostriedkov spoločnosti a tým ani na dopad v oblasti platby DPH. Rovnako ani skutočnosť, ak by

spoločnosť práve z titulu cudzích zdrojov uhrádzala záväzky, by nemala nijaký vplyv na daňový základ
a daňovú povinnosť.

Zo znaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo,
personalistikaakontroling,ktorýpredložilobžalovanývkonanípredsúdomvyplývazáver,žeúčtovníctvo

spoločnosti C. spol. s r.o. za roky 2008-2009 nebolo vedené v súlade so zákonom a prevzatý záväzok
od spoločnosti W. spol. s r.o. nie je v súvahe ako ani v hlavnej knihe vykázaný. Účtovníctvo teda za
uvedenéobdobienepodávavernýapravdivýobraznamajetkovúafinančnústránkuúčtovnejjednotkyC.
spol. s r.o. Vzhľadom na nezaúčtované pohyby peňažných prostriedkov spoločnosť C. nemala dostatok
peňažných prostriedkov na úhradu DPH za celé skúmané obdobie.K oslobodzujúcemu výroku:

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný
dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú
okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako
ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je

nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom
takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru,
že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti
obžalovanému.

Podľa názoru súdu v predmetnom trestnom konaní nebola preukázaná subjektívna stránka, ktorá s
poukazom na ust. § 17 Tr. zák. vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia a to prinajmenšom vo
forme nepriameho úmyslu. Toto dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. orgány
činné v trestnom konaní v plnom rozsahu neuniesli. Zmienka o údajne preukázanej subjektívnej stránke

trestného činu je v obžalobe len konštatovaná. Pre zavinenie sú dôležité nielen jeho formy, ale aj
ich obsah, z ktorého vyplýva na aké okolnosti sa zavinenie musí vzťahovať, aby mohlo dôjsť k naplneniu
všetkých znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Zavinenie sa teda musí vzťahovať na
všetkyskutočnosti,ktorésúznakomskutkovejpodstaty.Pokiaľobsahujeskutkovápodstataurčitýprávny
pojem, tzv. normatívny znak skutkovej podstaty (napr. daň) je nutné, aby sa zavinenie vzťahovalo aj na

tento znak. Zločinu zanedbania dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona sa dopustí
ten páchateľ, ktorý vo veľkom rozsahu nezaplatí o.i. splatnú daň. Zavinenie páchateľa sa teda musí
vzťahovať aj na tento znak, pričom postačí len laická predstava, t.j. nevyžaduje sa presná právnická
znalosť týchto pojmov. Z výpovedí obžalovaného ako jedinej okolnosti subjektívnej povahy určujúcej
existenciu subjektívnej stránky trestného činu, nepochybne vyplynulo, že tento mal prinajmenšom

laickú predstavu o daňovej povinnosti a túto skutočnosť potvrdzujú aj daňové priznania za žalované
obdobie (okolnosť objektívnej povahy, ktorá určuje subjektívnu stránku trestného činu), ktoré podával
obžalovaný a ktoré sú súčasťou trestného spisu. Pokiaľ však ide o tzv. vôľovú zložku, ktorá je integrálnou
súčasťou subjektívnej stránky trestného činu, súd dospel k záveru, že táto nebola preukázaná vo forme
umožňujúcej trestnoprávny postih obžalovaného. Z výpovede obžalovaného jednoznačne vyplynulo

(okolnosť subjektívnej povahy), že riadne spolupracoval s daňovým úradom pokiaľ ide o zaplatenie
nedoplatku príslušnej dane, s týmto nielen komunikoval, ale aj uzavrel dohodu o splátkach a napokon
väčšiu časť dlžnej dane aj uhradil. Výpoveď obžalovaného v tomto smere jednoznačne potvrdila aj
splnomocnenkyňa poškodenej strany O.. U. X., ktorá uviedla, že výšku nedoplatku na dani, okrem sumy
tvorí len 111,89 eur a zvyšná časť sú sankcie za včasné nezaplatenie dane. Obžalovaný ďalej uvádzal,

že mal záujem udržať jednak chod firmy ako aj zamestnanosť v nej, pričom rozbehnutie podnikania v
tejto spoločnosti si vyžadovalo značné investície, ktoré spôsobili aj jeho veľké zadlženie. Z uvedených
skutočností súd mohol jednoznačne uzavrieť, pokiaľ ide o posúdenie vôľovej zložky u obžalovaného,
že tento nedodržal určitú mieru opatrnosti pri predvídaní spôsobenej poruchy, resp. ohrozenia záujmu
chráneného Trestným zákonom. Obžalovaný si teda škodlivý následok svojho konania spočívajúcom

vo včasnom nezaplatení dane zjavne vedel predstaviť ako možný, ale táto predstava ho nezastavila
v nepochybne legálnej činnosti podnikať ďalej, pretože sa domnieval, že bude môcť svoj dlh na dani
dodatočne uhradiť, čo aj prakticky zrealizoval. Obžalovaný teda vedel, že svojim konaním môže porušiť
alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že
také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Takýto vnútorný vzťah páchateľa k svojmu konania je však

typický pre formu zavinenia nazývanú vedomou nedbanlivosťou v zmysle § 16 písm. a) Tr.
zákona, ktorá ale na trestnú zodpovednosť pri trestnom čine nezaplatenia dane a poistného podľa § 278
Tr. zákona nepostačuje s poukazom na ustanovenie § 17 Tr. zákona, pretože pre trestnosť tohto činu
sa vyžaduje zavinenie úmyselné.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku žalovaného trestného činu súd mal za preukázané, vykonaným
dokazovaním na hlavnom pojednávaní, že spoločnosť C. spol. s.r.o. mala v predmetnom období
dostatok finančných prostriedkov na úhradu dane z pridanej hodnoty. Súd v tomto smere poukazuje
predovšetkým na znalecké dokazovanie a to na znalecký posudok znalca z odboru ekonómia amanažment,odvetvieúčtovníctvoadaňovníctvo,personalistika,ktorývypracovalaU..W.I.Z.., zktorého
jednoznačne tento záver vyplynul a na tento záver nemajú žiadny vplyv ani existujúce záväzky uvedenej
spoločnosti. Pokiaľ ide o znalecký posudok predložený obžalovaným, tento sa vo svojej podstate týka

iných skutočností a to vedenia účtovníctva, čo nemá vplyv na závery posudku vypracovaného znalcom
U.. I. Z.. Na druhej strane tento posudok potvrdzuje výpoveď obžalovaného o tom, že tento mal prevzaté
záväzky a že účtovníctvo v jeho spoločnosti nebolo externým účtovníkom vedené v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené, pri konštatovaní dôkaznej núdze v súvislosti so subjektívnou stránkou, súd

rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.