Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1400/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413203656
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413203656.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: STK AC car s r o, so
sídlom Priemyselná 1434/47, Žiar nad Hronom, IČO: 47 415 118, proti odporkyni: E. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. Y. XX/XX, F. U. - U., o návrhu na obnovu konania vo veci vedenej Okresným súdom Žiar
nad Hronom pod sp. zn. 7Ro/359/2012, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom zo dňa 21. 08. 2014 č. k. 6C/42/2013 - 44, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e okresnému súdu vykonať opravu v záhlaví napadnutého uznesenia, konkrétne v
označení odporcu tak, aby toto bolo v súlade s obchodným menom navrhovateľa v obchodnom registri.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na povolenie obnovy vo veci vedenej na Okresom
súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7Ro/359/2012. Okresný súd uviedol, že navrhovateľka v návrhu,
ktorým sa domáhala povolenia obnovy, poukázala len na rozhodnutia krajských súdov, rozsudky
európskych súdov, poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky, na rozpor s rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora, avšak ani v jedinom prípade neuviedla skutočný dôvod, prečo podáva návrh na obnovu

konania. Tento jednoznačne špecifikovala na pojednávaní dňa 29. 07. 2014, a to, že v lehote nestihla
podať odpor proti platobnému rozkazu, pretože nemala právneho zástupcu. Nemal jej to kto napísať
a hlavným dôvodom, prečo žiada obnovu konania je to, že tretí úver zo strany odporcu jej nebol
nikdy poskytnutý, podpisovala prázdne tlačivo. Žiadne peniaze od neho neprevzala, ani nedostala. Súd
uvádza, že tieto skutočnosti navrhovateľke museli byť zrejmé v čase, keď jej bol doručovaný platobný
rozkaz spolu s návrhom vo veci samej, a to dňa 31. 07. 2012, kedy mohla proti uvedenému platobnému

rozkazu podať odpor. Odporkyňa tak neurobila, preto návrh na obnovu konania zo skutočných dôvodov,
ktorýchsadomáhalapovoleniaobnovy,bolpodanýnasúdoneskorenepouplynutílehotytrochmesiacov
odo dňa, kedy sa navrhovateľka dozvedela o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohla uplatniť.
Skutočné dôvody jej boli známe v čase doručenia platobného rozkazu. Pokiaľ ide o návrh na obnovu
konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O. s. p., že platobný rozkaz vo veci sp. zn. 7Ro/359/2012 je v rozpore
s rozhodnutím Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych spoločenstiev,

súd tento rozpor nezistil, pretože pôžička jej bola poskytnutá bezúročne, bez poplatkov, bez akýchkoľvek
zmluvných pokút, bez akýchkoľvek spracovateľských poplatkov, čo vyplýva zo samotnej Zmluvy o
pôžičke zo dňa 11. 05. 2010, ktorú odporkyňa podpísala, čo ani nepoprela, hoci tvrdila, že zmluvu
podpisovala prázdnu. Toto sú však všetko dôvody, ktorými sa mohla brániť v základnom konaní a nie
spôsobompodaniamimoriadnehoopravnéhoprostriedku.Ztýchtodôvodov,akoajzdôvoduoneskorene
podaného návrhu bol návrh na obnovu konania zamietnutý. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa

§ 142 ods. 1 O. s. p., pretože však úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, rozhodol súd tak, že
mu ich náhradu nepriznáva.Proti uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Tvrdila,
že postupom súdu došlo k odňatiu práva navrhovateľa konať pred súdom a aj k porušeniu práv

spotrebiteľa. K prvej odvolacej námietke vytýkala súdu, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
prejednávanej veci a rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, je teda nepreskúmateľné a
voči právam navrhovateľky aj arbitrárne. Súd neumožnil navrhovateľke uplatniť jej práva, a preto
porušil jej právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Domnieva sa, že
uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov je v jej prípade namieste a „prelomenie materiálnej

právoplatnosti hrubo nemorálneho rozhodnutia“ je v jej prípade rovnako adekvátne. K prelomeniu
materiálnej právoplatnosti dáva do pozornosti, že toto nie je cudzie ani judikatúre Európskeho súdu
pre ľudské práva, konkrétne v rámci ustálenej judikatúry k čl. 6. Európsky súd, pokiaľ sa jedná o
materiálnu právoplatnosť súdu, poukazuje na to, že „ak to odôvodňujú závažné okolnosti, je možné
od tejto zásady upustiť (porovnaj Ryabykh proti Rusku) v prípadoch, kedy došlo k zrušeniu konečného
a vykonateľného rozhodnutia z dôvodu odstránenia zásadného nedostatku, súd nevidel porušenie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru (porovnaj Protsenko proti Rusku, § 64 rozsudku ZEHENTNER vs. Rakúsko).
Zásada nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia teda nie je absolútna.“. Zamietnutím návrhu na povolenie
obnovy konania boli zároveň porušené jej spotrebiteľské práva striktným a prepätým formalizmom
súdu. Citovala ďalšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ s tým, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa,
keď súd neprihliadol na vysoký záujem európskeho práva na ochrane spotrebiteľa pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami, ako to ukladá kogentné ustanovenie a pravidlo postavené na roveň verejného
poriadku - čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
RozhodnutieSúdnehodvoraEÚovýkladeeurópskehoprávapretoplatiaajspätnedominulosti.Domáha
sa, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že navrhovateľke dňa 11. 05. 2010 požičal
sumu 1.047,89 Eur, táto jej bola vyplatená v hotovosti. Zmluva bola riadne podpísaná, podpis overený,
uzavretá bola bez úrokov a poplatkov, to znamená, že vráti to, čo si požičala. Z tejto dlžnej sumy vrátila
419,16 Eur v štyroch splátkach. Poslednú splátku zaplatila dňa 18. 09. 2010. Na základe toho bola
podaná na súd žaloba dňa 14. 05. 2012, pred tým bola viackrát kontaktovaná, prisľúbila platiť, ale

každá dohoda skončila bezpredmetne. Proti platobnému rozkazu odpor nepodala, a preto nadobudol
právoplatnosť dňom 16. 08. 2012. Dňa 14. 01. 2013 odporca uzavrel Zmluvu o vykonaní exekúcie so
súdnou exekútorkou na vymoženie pohľadávky od navrhovateľky vo výške 880,23 Eur. Domnieva sa
preto, že navrhovateľka len naťahuje čas a odsúva svoju povinnosť, hoci mala viacero možností vec
mimosúdne vyrovnať.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnuté uznesenie okresného súdu
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd zároveň považuje za správne aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, toto si v celom
rozsahu osvojuje a v podrobnostiach naň odkazuje v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.

Prvostupňový súd zamietol návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že neboli splnené podmienky
pre obnovu konania ani podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. - sú tu skutočnosti, rozhodnutia

alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ani podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O. s. p. - je v rozpore s rozhodnutím
Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych spoločenstiev.

Odporkyňa (pri označení účastníkov odvolací súd postupoval podľa zásady, že v rozhodnutiach o návrhu

na obnovu konania treba účastníkov konania označovať podľa ich procesného postavenia v pôvodnom
konaní - V/68) uviedla dva odvolacie dôvody. Prvým bol postup súdu, keď podľa názoru odvolateľky
došlo k odňatiu práva navrhovateľa konať pred súdom s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
tvrdiac, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami prejednávanej veci, rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil,jevrozpores§157ods.2O.s.p.,tedanepreskúmateľnéavočiprávamodporkynearbitrárne.

Tvrdí, že súd nevykonal relevantné dokazovanie a neumožnil odporkyni uplatniť jej práva v súlade s
prejednávacou zásadou súdneho konania, čím bolo porušené jej právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
Ústavy SR.Odvolací súd s takýmto posúdením napadnutého uznesenia nesúhlasí, prvostupňový súd v označenej
veci nariadil aj vykonal dve ústne pojednávania (dňa 29. 07. 2014 a 21. 08. 2014), oboch sa zúčastnili
odporkyňa osobne a za navrhovateľa splnomocnená zástupkyňa, súd ich poučil o ich procesných

právach a povinnostiach. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľky, že by prvostupňový súd odňal
odporkyni právo konať pred súdom, resp. že by jej porušil právo na súdnu ochranu tak, ako to uvádza
v podanom odvolaní. Rovnako odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie, že by napadnuté
uznesenie bolo v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p. a že je nepreskúmateľné a voči právam odporkyni
arbitrárne. Prvostupňový súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s dôvodmi, ktoré uviedla v návrhu

na začatie obnovy konania odporkyňa a dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo podľa jeho názoru
nemožno na ich základe obnovu konania pripustiť.

Druhým odvolacím dôvodom bolo tvrdené porušenie práva spotrebiteľa. Pri tejto odvolacej námietke
vytýka súdu prepätý formalizmus, keď niežeby naplnil komunitárne právo, ale chránil údajnú právnu
istotu pri hrubom nemorálnom rozsudku všeobecného súdu, ktorý spotrebiteľa zaväzuje na priam

úžerné zmluvné pokuty. Okrem tejto námietky odvolateľka len odkazuje na známu judikatúru Súdneho
dvora EÚ týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, avšak bez konkrétnejšieho spojenia s jej návrhom. K tomu
odvolací súd uvádza, že konajúci súd v prípade podaného návrhu na obnovu konania nerieši vec
samú, ale skúma po procesnej stránke prípustnosť obnovy konania. V rozhodnutí o povolení, resp.
zamietnutí obnovy konania preto nerieši hmotnoprávnu stránku a neskúma, či došlo k porušeniu práv

spotrebiteľa.Pokiaľodvolateľkatvrdila,žeexistujetentodôvod,bolojejpovinnosťoujednoznačneuviesť,
v čom právoplatný platobný rozkaz vo veci vedenej Okresným súdom Žiar nad Hronom pod č. k.
7Ro/359/2007 - 7 je v rozpore s uvádzanými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (uvádza prípad
OCÉANO GRUPPO EDITORIAL C/240/98 až C/244/98, resp. prípad C-473/00 COFIDIS SA, ako aj
ďalšie. Odporkyňa v návrhu na začatie konania uviedla, že v jej neprospech ako spotrebiteľky došlo

neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov, neuvedenie priemernej RPMN, neuvedenie ročnej
úrokovej sadzby, k neprimeranému zabezpečeniu poskytnutého úveru najmä s ohľadom na jeho výšku,
k dojednaniu neprimeraných sankcií, a to zmluvnej pokuty a úroku z omeškania vo výške 251,50 Eur,
k dojednaniu nejasných a pre spotrebiteľa nezrozumiteľných podmienok zmluvy, na ktoré nadväzovala
hrozba uloženia zmluvnej pokuty. Aj túto otázku prvostupňový súd posúdil a podľa názoru odvolacieho

súdu správne, keď z priloženého spisu sp. zn. 7Ro/359/2012 Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorého
obnovy konania sa odporkyňa domáha, je zistené, že prílohou žalobného návrhu, resp. návrhu na
vydanie platobného rozkazu, je aj Zmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov č. 23/10, v ktorej v bode
III. (úroky, zmluvná pokuta, splátkový kalendár) sa uvádza dohodnutý úrok vo výške 0,- Eur, mesačné
splátky úroku vo výške 0,- Eur, t. j. úrok vo výške 0,- Eur % mesačne z celkovej sumy peňažných

prostriedkov. V bode IV. (ročná percentuálna miera nákladov) sa uvádza, že táto je vo výške 0. Rovnako
je vyplnený aj formulár o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11. 05. 2010,
takže správne konštatoval prvostupňový súd, že tento tvrdený dôvod nebol zistený, keďže pôžička bola
odporkyni poskytnutú bezúročne, bez poplatkov, bez akýchkoľvek zmluvných pokút.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia, nezistil dôvod na
jeho zmenu v zmysle podaného odvolania, a preto toto uznesenie ako vecne správne a správne
odôvodnené s odkazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Úspešný navrhovateľ v tomto
konaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani zo spisu mu žiadne nevyplývajú. Preto o týchto
trovách rozhodol odvolací súd tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd zistil, že v napadnutom uznesení bol nesprávne označený navrhovateľ (tam uvedený ako
odporca) - namiesto STK AC car s. r. o., so sídlom Priemyselná 1434/47, Žiar nad Hronom, IČO: 47
415 118, je označený len STK AC car, so sídlom Priemyselná 1434/47, Žiar nad Hronom, IČO: 47 415
118 (chýba označenie právnej formy právnickej osoby - obchodnej spoločnosti - § 9 ods. 2 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Preto podľa § 222 ods. 3 O. s. p. nariadil Okresnému súdu Žiar nad
Hronom vykonať opravu tejto zrejmej nesprávnosti.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.