Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/46/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115203034
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115203034.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. C., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky
L. L., štátnej občianky P. republiky, bytom R. nad F., U. hájom XXXX/XX a otca F. C., štátneho občana
P. republiky, bytom R. nad F., K. II XX/XX o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o
zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
26P/23/2015-32 zo dňa 18. marca 2016, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom dal matke dieťaťa L. L. súhlas k tomu, aby podala
na príslušný administratívny orgán žiadosť o zmenu priezviska maloletej P. C. na priezvisko " L.". O
náhrade trov konania účastníkov súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej
súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že maloletá P. pochádza
z mimomanželského vzťahu jej rodičov. Rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 30P/345/2006-23 zo dňa
14.05.2007, právoplatným 21.05.2007, bola schválená rodičovskú dohoda, na základe ktorej bola
maloletá P. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživné pre maloletú
P. po 1.750,- Sk mesačne k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.01.2007.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2007 do rozhodnutia súdu pre maloletú P. vo výške 7.000,-
Sk sa otec dieťaťa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 500,- Sk popri bežnom výživnom, až
do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
30P/256/2012-56 zo dňa 03.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín 17CoP/43/2014-73
zo dňa 11.06.2014 bol styk otca s maloletou P. zakázaný. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplynulo, že v
danom prípade pristúpil súd k zákazu styku otca s maloletou za situácie, kedy maloletá dlhodobo a
opakovane odmieta otcovu prítomnosť, pretože k nemu nemá vytvorenú citovú väzbu. Súčasne bol
poslednou úpravou styku v roku 2010 vytvorený priestor, aby sa citová väzba maloletej k otcovi mohla
vytvoriť do takej miery, aby jej stretnutia s otcom neboli iba vynútenou povinnosťou. Napriek tomu sa tak
nestalo a maloletá naďalej nemá záujem o stretnutia s otcom. Akékoľvek súdom nariadené stretávanie
by tak bolo vykonávané proti vôli maloletej a nebolo pre ňu radosťou, ale stresom. Za tejto situácie by
styk maloletej s otcom vytváral u maloletej pocit averzie voči otcovi a neplnil by svoj účel vzájomného
zbližovania, ale naopak. Vzhľadom na krehkú povahu maloletej, ktorú uvádza aj otec, nie sú vylúčené
ani negatívne dopady takýchto vynútených stretnutí na jej psychiku. Bolo preto v záujme maloletej,
aby potom, čo zlyhal pokus o nadviazanie potrebnej väzby s otcom, bola maloletá ušetrená ďalšiemuvynútenému stretávaniu sa otcom. V záujme maloletej sa tak zákazom styku zamedzilo prehlbovaniu
averzie maloletej voči otcovi a aj ďalšiemu vytváraniu stresu pre maloletú. V súčasnosti sú vzťahy medzi
rodičmi dieťaťa stále narušené, otec sa s maloletou nestretáva, podľa jeho vyjadrenia už asi 8 rokov.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že maloletá so svojím otcom nemá vytvorený žiadny vzťah. Navyše
maloletápripohovorevyjadrilatúžbuvolaťsaL.,čojezrejméizjejškolskýchpísomnýchprác,naktorých
maloletá P. uvádza priezvisko L.. Otec sa o maloletej neinformuje, nemá vedomosť o jej zdravotnom
stave, o tom ako sa má. Vyživovaciu povinnosť k maloletej si otec neplnil riadne, dlh na výživnom vo
výške 174,27 eur uhradil na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.206 v trestnej veci vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. 6T/6/20103 pre prečin zanedbania povinnej výživy, v dôsledku čoho bol z pod obžaloby
oslobodený. Nad rámec určeného výživného neprispieva. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 35,
§ 43 ods. 1, § 11 ods. 3 písm. a) zákona o rodine č. 35/2005 Z.z. a podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o
právach dieťaťa, uverejnenom pod č. 104/1991 Zb. Uviedol, že podľa § 35 Zákona o rodine rozhoduje
súd iba pri nezhodách rodičov týkajúcich sa podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv
a povinností. Výpočet v § 35 Zákona o rodine je demonštratívny, za podstatné však možno považovať aj
ďalšievtomtoustanovenínevymenovanéprípady.Jezrejmé, akovyplývaajzosúdnejpraxe,žepodanie
žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa je tiež takouto podstatnou vecou. Zmena priezviska
dieťaťa je dôležitou vecou s podstatným významom pre maloleté dieťa aj pre jeho budúcnosť. K jeho
zmenám by nemalo dochádzať bez závažnejších príčin, ale len ak sú na to skutočne závažné dôvody.
Bude tomu napríklad vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, neplní si svoje povinnosti
voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem, stratil k nemu zrejme citový vzťah alebo ak z iného vážneho
dôvodu nie je v záujme dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s týmto rodičom bol u dieťaťa pestovaný
a prehlbovaný. Prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu je vždy sledovanie záujmu
maloletého dieťaťa. V danej veci mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh matky na
udeleniusúhlasunapodaniežiadostiozmenupriezviskamaloletejjedôvodný.Bolopreukázané,žeotec
sa s maloletou P. dlhodobo vôbec nestýka. Maloletá má v súčasnosti 10 rokov, s otcom nie je v žiadnom
kontakte a nemá k nemu vytvorený citový vzťah. Otec prezentoval svoj záujem stretávať sa s maloletou
a poukazoval na to, že matka a jej rodina mu v minulosti bránila v styku s maloletou. I v súčasnosti
sa otec s maloletou nestretáva, nakoľko mu to zakazuje rozhodnutie súdu. Okrem toho maloletá P.
vyslovila želanie, aby sa volala L.. Vzhľadom k tomu má súd za to, že otec neprejavuje žiadny záujem
o maloletú a ani nemá skutočný záujem o ňu. O maloletú sa dlhodobo nezaujíma a nepodieľa sa na
zvýšených výdavkoch o maloletej, ktoré má matka v súvislosti s návštevou školy maloletou. Čo sa týka
plnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletej, je síce pravdou, že otec, i keď s omeškaním, si dlžné
výživné v januári 2016 doplatil, ale plnenie vyživovacej povinnosti je len jednou zložkou rodičovských
práv a povinností, ostatné rodičovské práva a povinnosti otec nevykonáva. Vzťah maloletej k otcovi nie
je vytvorený, pretože sa s ním nestretáva, nepodieľa sa na výchove dieťaťa a nekontaktujú sa, rodinné
a citové väzby zo strany dieťaťa k rodine C. nie sú. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že udelenie
súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej na priezvisko matky je v danej veci v záujme
dieťaťa. Súd má tiež za to, že o vzťahu otca k maloletej vypovedajú aj jeho vyjadrenie na pojednávaní,
keď uviedol, že matka maloletej má priateľa P., že s ním má maloletá dobrý vzťah. Tak nech sa potom
volá P., nech si ju P. osvojí a bude mať pokoj. Jeho maloletá berie len ako násilníka, zlého človeka, P.
berie ako vlastného tatka. S poukazom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na želanie maloletej
a odporučenie kolízneho opatrovníka, súd návrhu matky vyhovel. Otec v konaní navrhol vykonanie
dôkazov, a to oboznámením priestupkových spisov matky maloletej a starej matky maloletej a dôkazov
o marení výkonu rozhodnutia zo strany matky, nakoľko tieto dôkazy považoval za irelevantné vo vzťahu
k prejednávanej veci. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej P.. Poukázal na to, že matka maloletej je
dlhodobo nezamestnaná, stále je na materskej a dokonca vykonáva v mieste bydliska verejnoprospešné
práce ako zametanie ulíc. Nedokáže finančne zabezpečiť seba ani maloletú P., no napriek tomu bola
maloletá zverená do výchovy jej. On rešpektuje rozhodnutie súdu o zákaze styku s maloletou, túto
nevyhľadáva a rovnako ani jej matku. Matka maloletej však úmyselne a so zámerom , aby dcéru
nepoznal nechodievala na stretnutia ani v čase, keď ich mal určené súdom. Neustále marila výkon
rozhodnutia. Nie sú pravdivé a nikdy neboli dokázané tvrdenia matky maloletej, že on na stretnutia s
maloletou chodieval opitý alebo sa matke maloletej vyhrážal. Matka maloletej ho stále len obviňuje a
súd, bez toho aby svoje tvrdenia preukázala, ich zapíše do spisu. Po takomto správaní matky maloletej
P. sa niet čomu čudovať, že si s ním maloletá nevytvorila vzťah. Matka maloletej tiež uvádzala, že on
nad rámec určeného výživného maloletej ničím neprispieva. Ona sama sa pritom vyjadrovala, že ničnepotrebujeaomaloletúsapostarásamaakeďotecvminulostiniečímnadrámecvýživnéhoprispel,bol
obvinený zo strany matky a starej matky maloletej, že kupuje pokazené potraviny a že ju chce priotráviť,
prípadne veci, ktoré kúpil našiel vyhodené pri dverách bytu, kde býva. Okrem toho otec nechápe ako a
prečo má prispievať na maloletú mimo určeného výživného, keď sa s ňou nemôže ani stretávať. Tiež ho
prekvapuje, že si matka podala návrh na zmenu priezviska maloletej na L. a nie na P., keď podľa tvrdenia
matky má maloletá s priateľom matky P. vynikajúci vzťah a berie ho za svojho otca. Matka maloletej
to má dobre premyslené. Pri narodení ho uviedla ako otca maloletej P., aby jej mal kto platiť výživné a
teraz, keď má priateľa, treba otca zbaviť stretnutí s dcérou, zmeniť jej priezvisko ale výživné ostane aj
naďalej právoplatné. Ak si podľa súdu maloletá želá zmenu priezviska, tak on, 37ročný chlap, si želá
neplatiť výživné na maloletú, keďže sa hanbí za jeho priezvisko. Ak oňho dcéra nemá záujem, nechce
ho vidieť ani poznať, hanbí sa za jeho priezvisko, tak nech ho súdy oficiálne zbavia všetkých povinností
a práv na maloletú. On nesúhlasí s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a nesúhlasí so zmenou
priezviska maloletej, aj keď si to ona sama želá.
3. Matka maloletej sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že súd prvej inštancie vykonal dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a správne vec právne posúdil a preto žiada jeho rozsudok potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník maloletej Sandry sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
5. Po podaní odvolania otca maloletej P. došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania,
keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
„CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./. Odvolací
súd preto posudzoval odvolanie otca maloletej Sandry a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie,
a rozhodol vo veci podľa príslušných ustanovení CSP a tiež podľa príslušných ustanovení zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, keď tento právny predpis upravuje
konanie súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z nasledovných dôvodov.
7. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam otca maloletej P. dodáva nasledovné:
8.Vzmysle§35Zákonaorodinedásúdsúhlaskpodaniužiadostiozmenupriezviskajednémuzrodičov
len vtedy, ak sú preto závažné dôvody. P. prax za tieto závažné dôvody považuje prípady, kedy rodič,
ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem,
stratil k nemu zrejme citový vzťah, alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy
dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Priezvisko
dieťaťa je súčasťou jeho identity, a to už od narodenia, a je dôvodné, aby sa akékoľvek konanie o zmene
priezviska viedlo iba výnimočne, z dôležitých dôvodov a v súlade so záujmom dieťaťa. Možná zmena
priezviska nie je na mieste tam, kde je odôvodnená obava, že by mohla táto zmena viesť k uvoľneniu
rodinných vzťahov, pričom tendencia Zákona o rodine je rodinné vzťahy upevňovať.
9. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné preskúmať existenciu dôvodov, ktoré viedli súd prvej
inštancie k vysloveniu súhlasu matke dieťaťa L. L. k tomu, aby podala na príslušný administratívny orgán
žiadosť o zmenu priezviska maloletej P. C. na priezvisko " L.", a to napriek nesúhlasu otca maloletej P..
10. Z dokazovania ako ho vo veci vykonal súd prvej inštancie vyplýva, že styk otca s maloletou P. bol
zakázaný rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/256/2012-56 zo dňa 03.03.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Trenčín 17CoP/43/2014-73 zo dňa 11.06.2014 a to z dôvodu, že maloletá
dlhodobo a opakovane odmieta otcovu prítomnosť, pretože k nemu nemá vytvorenú citovú väzbu.
V súčasnosti sú vzťahy medzi rodičmi dieťaťa narušené, otec sa s maloletou nestretáva, podľa jehovyjadrenia už asi 8 rokov. Maloletá P. pri pohovore s opatrovníkom vyjadrila túžbu volať sa L., čo je
zrejmé i z jej školských písomných prác, na ktorých maloletá P. uvádza priezvisko L.. Otec sa o maloletej
neinformuje, nezaujíma sa o ňu. Vyživovaciu povinnosť k maloletej si otec neplnil riadne, mal dlh na
výživnom, ktorý uhradil až na hlavnom pojednávaní v trestnej veci, ktorá bola proti nemu vedená pre
prečin zanedbania povinnej výživy. Nad rámec určeného výživného neprispieva.
11. Je nepochybné, že samotné neplnenie výživného včas, prípadne neprispievanie ničím maloletému
dieťaťu nad rámec súdom určeného výživného nemôže viesť k udeleniu súhlasu matke k podaniu
žiadosti o zmenu priezviska maloletej. V tomto prípade však skutočnosť, že otec maloletej P. popri
určenom výživnom ničím neprispieva, resp. že mal v minulosti na súdom určenom výživnom dlh, nebola
sama osebe dôvodom pre súd prvej inštancie, aby matke udelil súhlas k podaniu žiadosti o zmenu
priezviska maloletej P.. Súd prvej inštancie totiž zistil, že otec nemá s maloletou P. vytvorený žiadny
vzťah, už 8 rokov sa nevideli a maloletá P. otca odmieta. Bez ohľadu na to, kto tento stav zapríčinil,
faktom zostáva, že maloletá nemá s otcom vytvorený žiadny vzťah a otec sa o maloletú nezaujíma.
Záujmu otca o maloletú pritom nemôže brániť len skutočnosť, že má otec rozhodnutím súdu zakázané
stýkať sa s maloletou P.. Otec napríklad mohol v z zmysle § 37 Zákona o rodine požiadať súd o
uloženie výchovného opatrenia, ktorým by sa maloletej P. a obom rodičom uložila povinnosť podrobiť
sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu za účelom obnovenia vzťahov medzi
otcom a maloletou, čo by mohlo neskôr viesť k obnoveniu pravidelného styku medzi otcom a maloletou.
Otec mohol tiež podľa § 36 ods. 1 v spojení § 24 ods. 5 Zákona o rodine žiadať cestou súdu od matky
maloletej pravidelné informovanie sa o maloletej P.. Žiadnu z takýchto možností však otec nevyužil a z
vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by sa otec svoj záujem o maloletú P. snažil prejaviť iným
spôsobom. Je nepochybné, že otec k výkonu svojich rodičovských práv k maloletej P. nepristupuje nijako
aktívne a svoj pasívny postoj ospravedlňuje konaním matky maloletej. Odvolací súd si pritom dovoľuje
vyjadriť pochybnosť o skutočnom záujme otca o maloletú P., keď všetky odvolacie argumenty a tvrdenia
otca nakoniec vždy skončili pri výživnom, a to v tom zmysle „ak nemá maloletá moje priezvisko, nech
nemusím na ňu platiť výživné“.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybné, že možná zmena priezviska maloletej P. nebude
viesť k uvoľneniu rodinných vzťahov medzi ňou a jej otcom, pretože medzi nimi, minimálne zo strany
maloletej P. k otcovi, nie sú žiadne citové väzby.
13. Nakoniec je potrebné prihliadnuť pri rozhodovaní v danej veci aj k tej skutočnosti, že maloletá P. v
konaní prejavila svoj názor, keď sama vyjadrila túžbu po zmene svojho priezviska. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť pritom venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca veku a rozumovej vyspelosti
maloletého dieťaťa /čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o
rodine, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 38 ods. 1 CMP/.
14. Vychádzajúc z týchto skutočností a z rozhodujúceho, určujúceho kritéria, ktorým je záujem
maloletého dieťaťa, odvolací súd dospel zhodne s prvoinštančným súdom k záveru, že udelenie súhlasu
matke, na zmenu priezviska maloletej Sandry, je rozhodne v záujme tohto maloletého dieťaťa.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.