Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200423
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200423.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mgr. H. O., nar. XY, s adresou W., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Sociálnej poisťovne so sídlom Ulica 29. augusta č. 8-10, 813
63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. mája 2014 č.k. 3Sd/22/2014-30, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Prešove zo dňa 20. mája 2014 č.k.

3Sd/22/2014-30 r u š í a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. XY zo 04.03.2014 (ďalej na účely uznesenia len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa
postupom podľa ustanovenia § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej na

účely uznesenia len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia len „zák.
č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.

2. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa Krajský súd v Prešove hore uvedeným rozsudkom
napadnuté rozhodnutie potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu konania.

3. Proti rozsudku krajského súdu sa navrhovateľ odvolal podaním zo dňa 27.06.2014. Najmä v ňom
brojil proti postupu odporkyne podľa § 14 zák. č. 100/1988 Zb. ako aj proti posúdeniu titulu, na základe
ktorého bol s navrhovateľom ukončený pracovným pomer Ministrom vnútra Československej republiky.

4. Následne bolo na Najvyšší súd Slovenskej republiky doručené vyjadrenie odporkyne z 01.06.2016

(označené ako „doplňujúce vyjadrenie“), podľa ktorého bolo opravnému prostriedku navrhovateľa
vyhovené v plnom rozsahu.

V texte doplňujúceho vyjadrenia sa odporkyňa vyjadrila nasledovne:
„Na základe doručenia novej žiadosti navrhovateľa zo 16. februára 2016 a doručení nového potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-35.911-013/2016-VZ z 24. marca 2016, ktorým

potvrdili, že služobný pomer navrhovateľa skončil z organizačných dôvodov, bolo o nároku navrhovateľa
na starobný dôchodok rozhodnuté znovu.
Rozhodnutím č. XY zo 17. mája 2016 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok podľa § 65, §
274 a § 82 a v súlade s § 112 zákona v znení neskorších predpisov od 28. januára 2012, dovŕšením
zníženého dôchodkového veku 58 rokov.
Nakoľko navrhovateľovi bolo po novom preukázaní skutkového stavu vyhovené v plnom rozsahu

rozhodnutím č. XY z 26. mája 2016 bolo zrušené napadnuté rozhodnutie č. XY zo 4. marca 2014 o
zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok. “II.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „Najvyšší súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal všetky hore uvedené písomnosti v rozsahu a z dôvodov uvedených v
odvolaní (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania a dospel k názoru,
že existencia objektívneho dôvodu vo forme vydania nového rozhodnutia odporkyňou vyžaduje v zmysle
§ 250o O.s.p. s podporou ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

vrátiť vec v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. na nové konanie prvostupňovému súdu.

Podľa § 250o O.s.p. platí, že ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové
rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.

6. Z obsahu pripojeného dávkového spisu odporkyne, konkrétne rozhodnutí odporkyne vydaných dňa

17. a 26.05.2016 pre Najvyšší súd sa skutočne potvrdzuje, že vyhovela navrhovateľovi v rozsahu jeho
námietok obsiahnutých v opravnom prostriedku zo 17.03.2014 (najmä priznala mu starobný dôchodok
v tam vymedzenej výške), lebo zrušila napadnuté rozhodnutie, uznala nárok navrhovateľa na starobný
dôchodok a súčasne priznala výplatu dávok starobného dôchodku od požadovaného dňa 28. januára
2012.

7. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu
právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. že v obdobných veciach je možné
sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili
skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Preto s princípom právnej istoty

je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.

Z uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom vysloveným iným
senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 7So/121/2008
zo dňa 31.03.2009, podľa ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.

v rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text
rozsudku zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu):
„Súdpripreskúmavanírozhodnutiaorgánusociálnehopoisteniarozhodujeozákonnomnárokunadávku
dôchodkového poistenia na základe skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 v spojení s § 246c OSP). Ak
v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie

rozhodnutie, týkajúce sa nároku na niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj
jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je zrejmé, že sa stalo už len samo predmetom konania a nahradilo
v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie. O takomto novom vydanom rozhodnutí treba rozhodnúť
popri predošlom a pokiaľ ho zmeňuje, v spojení s ním, lebo sa týka takisto vyplývajúceho zo spoločného
základu a ohľadne ktorého bol podaný opravný prostriedok. Obdobne treba postupovať aj v prípade,

keď odporkyňa v priebehu konania o nároku na niektorú z dávok vydá viacero rozhodnutí.“

8. Pri vydaní takéhoto zmeňujúceho rozhodnutia odporkyňou preto nie je potrebné podávať nový
návrh na správny súd a správny súd musí preskúmať spolu s napadnutým rozhodnutím aj zmeňujúce
rozhodnutie, ktoré bolo vydané v čase, keď už konanie na prvostupňovom súde neprebiehalo.

Nebolo by preto v súlade s takto ustálenou praxou, ak by krajský súd nepreskúmaval z hľadiska úplnosti
vyhovenia opravnému prostriedku aj ďalšie rozhodnutie vydané odporkyňou, týkajúce sa priznania
starobného dôchodku navrhovateľovi, nakoľko odmietnutím uvedeného postupu by došlo k odňatiu
možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

9. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle súdnej judikatúry treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l a § 246c
ods. 1 v spojení s § 221 ods. 1, písm. f/ a § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods.
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov
odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).