Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201577
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114201577.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovvprávnejvecižalobcu:K..T.T.,W..:XX.X.XXXX,W.XXX/XX,L.,zastúpenéhoJUDr.

Jánom Klimekom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: F. T., W..: X.XX.XXXX,
Y. XX, L., o umožnenie prechodu, takto

r o z h o d o l :

Návrh, že žalovaný je povinný umožniť prechod peši a motorovým vozidlom po parcelách Z.-V. XXXX/
XX, XXXX/XX k parcelám žalobcu Z.-V. XXXX/XX E. XXX v katastrálnom území Sabinov a zdržať sa
konania, ktorému by takémuto prechodu bránilo z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 22.01.2014 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by
žalovanému uložil povinnosť v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti odpratať všetky svoje veci z
nehnuteľnosti žalobcu - parcely č. Z.-V. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. Sabinov, a bez

súhlasu vlastníka na tejto parcele neparkovať, a zároveň aby ďalším výrokom žalovanému uložil
povinnosťumožniťprechodpešiamotorovýmvozidlompoparcelách(vzmysleopravypisárskychchýbv
návrhu pri označení parciel písomným podaním zo dňa 2.4.2014) Z.-V. XXXX/XX, XXXX/XX k parcelám
žalobcu Z.-V. XXXX/XX a XXX v kat. úz. Sabinov, a zdržať sa konania, ktoré by takémuto prechodu
bránilo.Súčasnepodalnávrhnavydaniepredbežnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilžalovanémuihneď
po jeho doručení vydať žalobcovi kľúče od automatickej brány medzi parcelami Z.-V. XXXX/XX a XXXX/
XX.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia súd zamietol, a konanie o návrhu v časti o povinnosti
žalovaného odpratať všetky svoje veci z nehnuteľnosti žalobcu - parcely č. C-KN XXXX/XX zapísanej
na LV č. XXXX kat. úz. Sabinov, a bez súhlasu vlastníka na tejto parcele neparkovať, uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 13.2.2015 za prítomnosti všetkých účastníkov vylúčil na samostatné
konanie. Vo zvyšku žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. Sabinov,
parcely C-KN XXX o výmere 175 m2 a C-KN XXXX/XX o výmere 38 m2, zapísaných na LV č. XXXX.

Žalovaný je výlučným vlastníkom priľahlých susediacich nehnuteľností, a to C-KN XXXX/XX o výmere
151 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C-KN XXXX/XX o výmere 39 m2 -zastavané plochy a nádvoria,
zapísané na LV č. XXXX, C-KN XXXX/XX o výmere 261 m2 - zastavané plochy, zapísanej na LV č.
XXXX, C-KN XXXX/XX o výmere 75 m2 - zastavané plochy, zapísanej na LV č. XXXX, C-KN XXX o
výmere 234 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXX. Na parcele C-KN XXX stojí jeho
rodinný dom, ku ktorému je z ulice prístup iba pre peších. Prístup povozom je iba zo zadnej strany cez
parcelu č. C-KN 1009/40. Rovnaký stav je podľa neho aj u žalovaného k parcele č. C-KN XXX. Ďalej

žalobca uviedol, že ešte jeho právni predchodcovia - rodičia, chodili po trase od parcely C-KN XXXX/
XX cez parcely žalovaného C-KN XXXX/XX a XXXX/XX. Takýto stav bol rešpektovaný aj predtým, než
jeho rodičia, ako aj samotný žalovaný, odkúpili svoje parcely od pôvodných vlastníkov. Cez tieto parcely
sa prichádzalo k plechovej bráne, od ktorej mali a majú obaja účastníci kľúče. Žalovaný potom, čo sipostavil bránu na hranici parciel XXXX/XX a XXXX/XX, mu odovzdal kľúče na automatické otvárane
brány, ktoré využíval až do jesene 2013. Potom žalovaný zmenil kód na automatické otváranie brány
a žalobca sa takto nemôže dostať po parcelách C-KN XXXX/XX a XXXX/XX k svojej nehnuteľnosti.

Žalobca uviedol, že žalovaný mu napriek výzvam neumožňuje prechod po parcelách XXXX/XX a XXXX/
XX, hoci on žalovanému nebráni v prechode po jeho parcele č. 1009/40. Podľa žalobcu žalovaný tým
porušuje jeho právo vyplývajúce z vecného bremena. V písomnom stanovisku zo dňa 2.4.2014 uviedol,
že z obsahu žaloby je podľa neho zrejmý právny titul tohto bremena. Na pojednávaní doplnil, že vecné
bremeno a jemu zodpovedajúce právo vzniklo vydržaním. Na túto nehnuteľnosť chodili, parkovali tam.

Žalovaný (na základe ústnej dohody) dovolil právnemu predchodcovi žalobcu chodiť cez jeho pozemok
na ich parcelu. Toto právo odvodzuje z faktického stavu. Domnieval sa, že je oprávnený na základe
dlhodobého faktického a užívaného stavu. Vychádza z toho, že to bol dlhodobo rešpektovaný stav.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vzťahu k povinnosti umožniť prechod peši a motorovým vozidlom
uviedol,žežiadnevecnébremenospočívajúcevprechodepešiamotorovýmvozidlompojehoparcelách

neexistuje a takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadnych listín, zmlúv, skutočnosti alebo zákona. Uviedol,
že žalobca má prístup ku svojej parcele KN „C“ č. XXX z hlavnej cesty (spredu) a to bez problémov,
čo žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 2.4.2014 označil za nepravdivé s tým, že je tam
prístup iba peši z verejného chodníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkyne Q. T., a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Žalobca je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník nehnuteľností v kat. úz. Sabinov, parcely Z.-V.

XXXovýmere175m2aC-KNXXXX/XXovýmere38m2,zapísanýchnaLVč.XXXX.Tietonehnuteľnosti
aj spolu s domom v roku 1992 od mesta odkúpil jeho právny predchodca, otec. V tom čase bola k tejto
parcele na zásobovanie mäsiarstva v dome využívaná príjazdová cesta cez parcely C-KN XXXX/XX a
XXXX/XX, kat. úz. Sabinov, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Žalobca, resp. jeho právny
predchodca cez tieto nehnuteľnosti chodili, parkovali tam. Nehnuteľnosti im mesto predalo s tým, že

prístup na ich pozemky bol od zadnej strany (cez parcely C-KN XXXX/XX a XXXX/XX, kat. úz. Sabinov).
Tak im to mali ukázať predávajúci pri odovzdaní nehnuteľností v prírode. Z výsluchu svedkyne Q. T.
pritom vyplynulo, že osobitnú dohodu o tom nemali. Jednoducho prechod nebol zakázaný, parkovali
tam aj iné vozidlá. Cez tieto parcely bolo možné prechádzať, bolo tam voľné priestranstvo. V minulosti
boli na týchto parcelách stavby, ktoré prechod neumožňovali. K domu na parcele C-KN XXX je prístup

peši (spredu) z verejného chodníka, a v minulosti, pred rekonštrukciou verejných komunikácií v meste,
bol z tejto strany prístup aj autom. Po tom, čo žalovaný v roku 1994 nadobudol parcely C-KN XXXX/
XX a XXXX/XX, kat. úz. Sabinov a neskôr ich aj oplotil, na požiadanie žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu mu umožňoval prechod autom cez tieto parcely k domu žalobcu na parcele C-KN XXX tak,
že na predchádzajúce požiadanie preparkoval svoje vozidlá a umožnil prechod, a po vybudovaní brány

na parcele C-KN XXXX/XX poskytol žalovanému aj kľúče umožňujúce mu vstup na tieto parcely. Tento
stav tu bol do roku 2013, a odvtedy žalovaný tento prechod žalobcovi cez svoje parcely neumožňuje.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,

ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor

rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v
jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4,

ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastníci susediacich pozemkov sú povinní
umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich

stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Podľa § 151o OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s
výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

V danom prípade sa žalobca domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť umožniť prechod peši
a motorovým vozidlom po parcelách C-KN XXXX/XX, XXXX/XX k parcelám žalobcu C-KN XXXX/XX
a XXX v katastrálnom území Sabinov a zdržať sa konania, ktorému by takémuto prechodu bránilo.

Vo vzťahu k tomuto návrhu však žalobca netvrdil a ani nepreukázal žiadne rozhodujúce skutočnosti,
ktoré by tento jeho nárok a tomuto zodpovedajúcu povinnosť žalovaného odôvodňovali. V zmysle
ust. 127 ods. 2 OZ vlastníci susediacich pozemkov sú síce povinní umožniť vstup na svoje pozemky,
ale len na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, a len pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Nevyhnutnou údržbou sa pritom rozumejú iba

nevyhnutné opravy a úpravy, a nevyhnutným obhospodarovaním iná nevyhnutná hospodárska činnosť,
ktorú vlastník musí vykonať, aby nezmaril výsledky hospodárskej činnosti na vlastnom pozemku alebo
vo vlastnej stavbe. Žalobca však tieto predpoklady ani len netvrdil. Z petitu návrhu pritom vyplýva, že sa
domáha prechodu peši a motorovým vozidlom cez pozemky žalovaného v podstate na neobmedzenú
dobu a v neobmedzenej miere, na čo v zmysle tohto ustanovenia nárok nemá.

Žalobca svoj návrh odôvodnil vecným bremenom. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu, najmä
pokiaľ ide o jeho rozsah, však žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil tak, aby bolo zrejmé, či zaťažuje
celú nehnuteľnosť, alebo len jej časť, a aký je jeho presný obsah, t.j. rozsah a obsah práv a povinností
vyplývajúcich z vecného bremena, a spôsob jeho výkonu. Vecné bremeno musí byť vymedzené tak,

aby nevznikali pochybnosti, čo tvorí jeho obsah, t.j. aké práva a povinnosti z neho pre účastníkov
vyplývajú. Aj vo vzťahu k nadobudnutiu tohto (nešpecifikovaného) práva pritom žalobca poukázal iba
všeobecne na jeho nadobudnutie vydržaním len s poukazom na to, že prístup k svojmu domu cez
označené parcely mal už od roku 1992 do roku 2011 s tým, že to bol dlhodobý faktický a užívaný stav. V
tejto súvislosti však súd poznamenáva, že predpokladom nadobudnutia práva zodpovedajúce vecnému

bremenu výkonom práva (vydržaním) v zmysle ust. § 151o v spojení s ust. § 134 a § 130 OZ je, že toto
právo jeho držiteľ vykonával po stanovenú dobu, a zároveň bol dobromyseľný v tom, že mu toto právo
patrí. Žalobca však okrem toho, že nielen že netvrdil a ani nepreukázal neobmedzený výkon práva na
prechodpešiamotorovýmvozidlomcezoznačenéparcely,ktoréhosadomáhavnávrhu(alelenprechod
na požiadanie a pre potreby zásobovania), netvrdil a nepreukázal ani, že bol so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný o tom, že mu toto právo (ako vlastníkovi vládnucej nehnuteľnosti) vo vzťahu
k označeným parcelám (ako slúžiacim nehnuteľnostiam) patrí (vecné bremeno má totiž vecnoprávnu
povahu a viaže sa vždy na vlastníctvo konkrétnych nehnuteľností). Ani prípadný samotný dlhodobý
faktický stav a užívanie cudzej nehnuteľnosti, bez toho, aby sa žalobca dobromyseľne, na základe
konkrétnych skutočností domnieval, že mu konkrétne vecné právo prechodu cez cudzie nehnuteľnosti,

a tomu zodpovedajúca povinnosť ich vlastníka neobmedzovať ho patrí, totiž nie je dôvodom vzniku
takéhoto práva. K tomuto záveru, vo vzťahu k predpokladom pre nadobudnutie práva vydržaním, súd
poukazuje podporne aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010,
podľa ktorého „Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bolapreukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti
nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“ Žalobca
pritom uviedol, že v minulosti tieto pozemky využívali aj iní, a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,

prečo by vecné bremeno malo patriť jemu. „O nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výkonom práva (vydržaním) nejde vtedy, keď ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že pozemok, ku
ktorému právo vykonáva, a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, patrí obci, a keď tento pozemok slúži
na chôdzu a jazdu aj iným fyzickým osobám.“ (porovnaj R 37/1992). Právo žalobcu zodpovedajúce
vecnému bremenu, a ani s tým súvisiace, v návrhu požadované, splnenie povinnosti žalovaného

(umožniť prechod a nebrániť mu) teda zo skutočností uvedených žalobcom nevyplýva. Vzhľadom na
uvedené preto považoval súd ďalšie dokazovanie týchto skutočností (z ktorých právo nevyplýva) za
nadbytočné.

Z uvedených dôvodov, keďže žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, a z ktorých by súd zistil právny dôvod, podľa ktorého by bol

žalovaný povinný splniť požadovanú povinnosť (§ 80 písm. b) O.s.p.), súd ho, podľa toho, ako bol
predmet konania vymedzený v návrhu, považoval za nedôvodný, a takto skutkovo vymedzený nárok v
tejto časti zamietol.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.