Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203106
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115203106.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s.,

Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou PERSPECTA
Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: T. X., Z..
XX.X.XXXX, B. X. F. XX, Q., o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 9.2.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 26.2.2012 do zaplatenia

a náhradou trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca žalobcu“)
uzavrel so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách ústnu zmluvu
o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program FIX 12. a dňa
26.9.2011 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané
služby a zariadenie/mobilný telefón Sony Ericsson YENDO v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe

zmluvy poskytoval Slovak Telekom žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo
zistené, že žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to, že si žalovaný svoj zmluvný
záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu. Žalobca poukázal na faktúru č. 7201291056 so splatnosťou 25.2.2012 na sumu 248,95 Eur.
Ďalej žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou
zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu,
a na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekom k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči

žalovanému. Uviedol, že podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval,
preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Keďže žalovaný zmluvu porušil tým, že faktúry nezaplatil,
resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe
toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods.
3 O.s.p uložil a žalobu s prílohami mu doručil ešte dňa 30.4.2015. Súdny poplatok za návrh žalobca

zaplatil 29.7.2015.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,

ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a to oboznámením návrhu, zmluvy o
pripojení Fix, dodatku k zmluve o pripojení, oznámením o postúpení pohľadávky a faktúrou spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. adresovanou žalovanému, a na základe zhodných (resp. nespochybnených)

tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Dňa 6.10.2009 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu o
pripojení, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované služby podniku, a zaviazal
sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, všeobecných

podmienokaosobitnýchpodmienok,najmäriadneavčasplatiťcenuzaaktiváciuaposkytovanieslužieb.
Cena za poskytované služby bola stanovená odkazom na cenník služieb spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. (ďalej len „cenník“). Konkrétne všeobecné podmienky a ani cenu služieb žalobca vo svojom návrhu
netvrdil, a cenník a ani všeobecné podmienky súdu ani nepredložil.

Dňa 26.9.2011 uzavreli zmluvné strany k tejto zmluve aj dodatok, predmetom ktorého bola zmena
pôvodného programu služieb účastníka na program služieb uvedený v tabuľke č. 1 tohto dodatku
a záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu, ktorý je bližšie
špecifikovaný v tabuľke č. 1. V dodatku je v tabuľke č. 1 uvedené: program služieb Fix 12, minimálne
mesačné zmluvné dobitie 12,- Eur, typ MB/dátové zariadenie Sony Ericsson YENDO, maximálna kúpna

cena 1,- Eur, doba viazanosti 24, minimálny program služieb FIX 12, zmluvná pokuta 248,95 Eur.

V bode 1. písm. c) dodatku je ďalej uvedené, že predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka riadne
a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so zmluvou.

V bode 3. dodatku je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c)
alebobode2tohtododatku(pozn.súdu:pojednávajúcomozáväzkuúčastníka,ženepožiadaovypojenie
SIM karty z prevádzky a že sa všeobecne nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie,
na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo

vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka) alebo v čl. 3 bod
3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Pojem „vypojenie SIM karty zo strany podniku“
nie je predloženom dodatku a ani v zmluve nijako vymedzený.

Z nespochybnených tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu
faktúry, resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný. Faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 8.2.2012 s vyznačeným dátumom dodania služby 7.2.2012 a so splatnosťou25.2.2012 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému bez ďalšieho zmluvnú pokutu vo výške
248,95 Eur. Vo faktúre nie je nijako špecifikované porušenie právnej povinnosti zakladajúce nárok na
zmluvnú pokutu, a z dátumu jej vystavenia a dodania služby vyplýva len to, že by malo ísť o skutočnosti

predchádzajúce tomuto dátumu, resp. existujúce najneskôr v tento dátum, teda 7.2.2012. Z listu
právneho predchodcu žalobcu zo dňa 4.12.2013 označeného ako oznámenie o postúpení pohľadávky
vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne pohľadávku z tejto faktúry postúpil na žalobcu. Žaloba
bola doručená súdu 9.2.2015.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 ZoEK podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,

že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. d) bod 2. ZoEK podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej
vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne

prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej
vo všeobecných podmienkach.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zo znenia žaloby a predloženej faktúry vyplýva, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo zaplatenie
zmluvnej pokuty podľa predloženej faktúry. V tejto súvislosti súd pripomína, že dôvod uplatneného

nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie
totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto
konkrétnom prípade na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne konkrétnymvymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti), má súd o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
rozhodnúť.

Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je pritom zrejmé, že nie každé porušenie
akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 1
OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité
označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné

predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka potom
patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a
jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej,
dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto
zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá
hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú pokutu

musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a
súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej
bolodostatočneurčiteazrozumiteľnepísomnezabezpečenézmluvnoupokutou,tedažektorákonkrétna
forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, mala
za následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto

zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca
však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za

potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne
zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní
negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené

k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného
sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností
v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. V danom prípade však ani z týchto
príloh nevyplývajú všetky dôvody uplatneného nároku. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv.
„Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění

advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz ). Celá
žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu
bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom
základe má súd rozhodnúť.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec

netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh

rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť

žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).V prejednávanom prípade žalobca uplatnenie zmluvnej pokuty v žalobe vymedzil iba tým, že „keďže
žalovaný zmluvu porušil tým, že faktúry nezaplatil. resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v
dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.“, a

všeobecným poukazom na pripojenú faktúru.

Takéto vymedzenie uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu je však nielen že neprimerane všeobecné
a nekonkrétne, keď nevymedzuje a neidentifikuje celkom presne a určito konkrétne písomné dojednanie
záväzkuzaplatiťzmluvnúpokutuajehonaplnenie,alenapokon(nadrámeckonkrétnychtvrdenížalobcu)

v tomto znení nezodpovedá ani žiadnemu v prílohách predložených súdu písomne vymedzenému
dojednaniu povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, a neumožňuje tak v tejto časti vyhovieť
žalobe už pre neunesenie bremena tvrdenia. Predpokladom nároku na zmluvnú pokutu podľa bodu
3. dodatku totiž bolo porušenie povinnosti „v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty zo strany podniku“, teda zrejme úplné zrušenie resp. odstúpenie od zmluvy o pripojení a s tým
spojené úplné ukončenie (vypojenie) poskytovania služieb žalovanému, a nie len žalobcom tvrdená

„deaktivácia“ (žalovaného). Uvedené, pri nedostatku vymedzenia pojmu „vypojenie SIM karty zo strany
podniku", najmä ak právny predchodca žalobcu (okrem možnosti odstúpenia od zmluvy o pripojení podľa
§43ods.5ZoEK,ktorejrealizácianebolatvrdená)malprávopodľa§42ods.1písm.d)ZoEK(zdôvodov
nezaplatenia ceny za službu) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby (a aj to iba
po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, ktoré

žalobca tiež netvrdil), treba vykladať v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Pre žalobcom tvrdenú
situáciu (deaktiváciu) teda podľa predložených príloh zmluvná pokuta dojednaná nebola.

V tejto súvislosti pritom súd pripomína, že zmluvná pokuta pre nesplnenie zmluvnej povinnosti nemôže
byťpodmienenáďalšímfakultatívnymúkonomdruhejzmluvnejstrany.„Pokiaľjevznikpovinnostizaplatiť

zmluvnú pokutu podľa zmluvy kumulatívne viazaný ako na porušenie zmluvnej povinnosti jednej zo
zmluvných strán, tak na následné odstúpenie od zmluvy druhou zmluvnou stranou, potom nárok na
zmluvnú pokutu nevznikne, lebo môže vzniknúť až po zániku záväzku v dôsledku odstúpenia od
zmluvy.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4025/2011, Výběr NS 15/2012, mutatis mutandis 33
Cdo 1857/2008, Výběr NS 823/2009, dostupné na www.nsoud.cz ).

Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec návrhu, keďže žalobca žiadne iné
porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu,
ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil) súd uvádza, že dojednanie zmluvnej pokuty
v dodatku, ktorá sa v ňom spomína na viacerých jeho miestach opakovane bez vymedzenia (vylúčenia)

možnostijejviacnásobnéhouplatňovania,aktoréjekoncipovanéneprehľadne,nedostatočnekonkrétne,
veľmi široko a v podstate zrejme napokon na porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, je neurčité, a
z toho dôvodu tiež v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neplatné.

Okrem toho takéto dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu

zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s
ust. § 53 ods. 5 OZ.

Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti odberateľa
služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na
všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti
a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.

V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k.
4C/163/2011-28 zo dňa 7.12.2011, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o
pripojení uzavretom medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, podľa ktorej „V prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1

písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo
strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, je ako
neprijateľná podmienka neplatná.Napokon súd pripomína, že právo na úhradu zmluvnej pokuty nevzniká až jej vyúčtovaním (toto právo,
podobne ako iné zmluvné nároky, sa nemusí najprv osobitne uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby),

ale už porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, a keďže skutočnosti zakladajúce jej
uplatňovanie nastali podľa faktúry najneskôr 7.2.2012, a žaloba bola podaná až 9.2.2015, teda po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty by bolo už aj
premlčané, a nebolo by ho možné súdom žalobcovi priznať aj z toho dôvodu.

Zo všetkých týchto dôvodov preto súd žalobu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu
neuplatnil a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal

žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.