Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 22, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206726
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116206726.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Dopravný

podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, právne
zastúpeného advokátska kancelária JUDr. Ernest Vokál, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. K. B. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 99 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 99 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie poštovného vo výške 6 € zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu iných trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 01.04.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 99
€ s prísl. a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný cestoval 3 x bez platného cestovného lístka
dopravným prostriedkom mestskej hromadnej dopravy. Na základe tejto skutočnosti je žalovaný povinný
zaplatiť sankciu vo výške 3 x 33 € za každé porušenie povinnosti preukázať sa platným cestovným
lístkom.

2. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm.b) C.s.p. - Súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

3. Súd rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to zápisoch o vykonanej
prepravnej kontrole, Prepravného poriadku MHD v Prešove a Tarify MHD v Prešove a na ich základe

dospel k takémuto skutkovému a právnemu záveru:

4. Žalovaný cestoval dňa
- 18.04.20151 v čase o 15:35 hod. trolejbusovou linkou MHD č. 38, číslo voza 709, v úseku zastávok
Žel. Stanica - Škára,
- 13.05.2015 v čase o 17:15 hod. trolejbusovou linkou MHD č. 8, číslo voza 715, v úseku zastávok
Clementisova - Poliklinika,

- 15.05.2015 v čase 16:49 hod. trolejbusovou linkou MHD č. 8, číslo voza718, v úseku zastávok Lesnícka
- Pavla Horova.5. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach (ďalej len zákon o doprave na dráhach -
platí pre dopravu trolejbusom) dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská električková
doprava a trolejbusová doprava (ďalej len "mestská doprava"), doprava na špeciálnych dráhach a
doprava na lanových dráhach.

Podľa § 6 ods.1 zákona o doprave na dráhach dopravcom na účely tohto zákona je dráhový podnik,
ktorý vo verejnej osobnej doprave uzatvára s cestujúcim zmluvu o preprave osôb a v nákladnej doprave
uzatvára s odosielateľom zmluvu o preprave nákladu (ďalej len "zmluva o preprave").

Podľa § 6 ods.2 zákona o doprave na dráhach dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných
prepravných podmienok (ďalej len "prepravný poriadok") a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa

cestovného poriadku.

Podľa § 7 ods.1 zákona o doprave na dráhach prepravný poriadok obsahuje obchodné podmienky
dopravcu na uzavretie zmluvy o preprave a na uskutočnenie prepravy.

Podľa § 8 ods.1 zákona o doprave na dráhach tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby,
najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov
so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat,
motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých
sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.

Podľa § 8 ods.5 zákona o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo
bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe
oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému
cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice

alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a
prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu
na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa § 8 ods.6 zákona o doprave na dráhach prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok
základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac
stonásobok základného cestovného.

Podľa § 16 ods.4 písm.c) zákona o doprave na dráhach cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom

vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám
oprávneným kontrolovať prepravné doklady.

Podľa Prepravného poriadku MHD v Prešove

Čl. 2 ods.1 - Potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave a dokladom o zaplatení cestovného je platný
cestovný lístok.
Čl. 7 ods.1 - Cestujúci je povinný na vyzvanie oprávneného zamestnanca dopravcu, kedykoľvek počas
prepravyalebovokamihuvystúpeniazvozidlaMHDpreukázaťsaplatnýmcestovnýmlístkomanárokom
na zľavu cestovného alebo nárokom na bezplatnú prepravu. Dopravca môže miestnou úpravou rozšíriť

povinnosť cestujúcich predložiť cestovné lístky aj na priestor zastávky.
Čl. 7 ods.2 - Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 1 tohto článku nepreukáže platným cestovným
lístkom alebo nepreukáže nárok na zľavu cestovného alebo nárok na bezplatnú prepravu, je povinný
zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške
do sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Podmienky a výška sankčnej úhrady za

cestovanie bez platného cestovného lístka sú určené v tarife.
Podľa Tarify MHD v Prešove

Čl. 1 ods.5 - Základné cestovné je 0,40 €.Čl.1ods.6-Úhradazanepreukázaniesaplatnýmcestovnýmlístkomjedovýškystonásobkuzákladného
cestovného bez príplatkov a zliav.

Čl.6 bod 3 - úhrada za cestovanie bez platného cestovného lístka je pri platbe v hotovosti pri kontrole
alebo do 5 kalendárnych dní v pokladnici dopravcu - 26 € a pri platbe na faktúru - 33 €.

3. V konaní bolo preukázané, že žalovaná použila prepravnú službu Dopravného podniku a.s. Prešov

bez zaplatenia cestovného. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj ustanovení
Prepravného poriadku a Tarify MHD v Prešove jej tak vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za porušenie
tarifných a prepravných podmienok vo výške 33 €.

4. Náhrada trov konania.

Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, senát 9C vo veciach dopravných podnikov (a iných
formulárových žalôb) tieto nepriznáva. Robí tak aj napriek tomu, že rozhodovacia prax KS v Prešove
v týchto veciach je rôzna (sp. zn. 2Co/242/2014 - krajský súd zmenil rozsudok senátu 9C a priznal
náhradutrovprávnehozastúpenia;sp.zn.15Co/105/2014-krajskýsúdvýrokonepriznanítrovprávneho

zastúpenia senátom 9C potvrdil).
Procesný súd vychádza z judikatúry NS SR a ÚS ČR, ktorá síce záväzná priamo nie je, na senát 9C
však pôsobí presvedčivosťou svojho výkladu.

NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú

právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý

mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré

síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany,
dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu.
Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z

najjednoduchších vecí.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátomv tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,

ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa

účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a

vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie

na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.
Ústavný súd ČR vo veci sp. zn. III. ÚS 2985/14 uviedol: „Právo žalující strany domáhat se svého nároku

u soudu a využít k tomu služeb advokáta nezbavují obecný soud povinnosti brát na zřetel všechny
relevantní okolnosti pro posouzení výše účelně vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní
pohledávky.
Relevantní okolnosti je třeba vyhodnotit ústavně konformním způsobem, tedy racionálně a srozumitelně,
s respektem k výkladu provedeným Ústavním soudem ohledně posuzování výše nákladů v tzv.

formulářových žalobách, kdy je vedle obecně použitelných obratů prováděna jen konkretizace osobních
údajů žalované strany, čísla linky prostředku hromadné dopravy, data jízdy, variabilního symbolu tzv.
hlášenky revizora a kopie této listiny.
Pokud by obecný soud nepřihlédl ke specifickým okolnostem případu, které mohly mít vliv na výši účelně
vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní pohledávky, porušil by svým postupem právo na

spravedlivý proces zaručené čl. 36 odst. 1 Listiny, a to tím spíše pokud takové okolnosti neúspěšná
strana namítala (srov. nález Ústavního soudu ze dne 15. 5. 2012 sp. zn. II. ÚS 3011/11). Relevantní
okolnosti však nelze toliko slovně zohlednit, nýbrž je třeba je rovněž vyhodnotit ústavně konformním
způsobem, tedy racionálně a srozumitelně.
Právě této povinnosti krajský soud v napadeném rozhodnutí nedostál. Jeho závěru, že žalující stranou

podaný návrh nelze hodnotit jako tzv. formulářovou žalobu, neboť obsahuje konkrétní žalobní tvrzení,
nemůže Ústavní soud přisvědčit ani při maximální zdrženlivosti stran prosazování svého vlastního
hodnocení dílčích skutečností posuzovaného řízení. Jak vyplývá ze spisového materiálu, lze z obsahu
původního návrhu považovat, vedle osobních údajů stěžovatelky, za konkrétní žalobní tvrzení pouze
uvedení linky hromadné dopravy, kterou stěžovatelka měla cestovat bez platného dokladu, datum, kdy

se tak mělo stát, variabilní symbol tzv. hlášenky revizora a kopii této listiny. Všechny ostatní údaje a
tvrzení lze považovat za obecně uplatnitelná ve všech obdobných sporech, kterých žalující strana musí
jako provozovatel hromadné dopravy v krajském městě vést dlouhou řadu. Tak je v judikatuře Ústavního
soudu chápána formulářová žaloba (srov. např. bod 28 nálezu Ústavního soudu ze dne 29. 3. 2012
sp. zn. I. ÚS 3923/11). Uvedený skutkový závěr krajského soudu lze proto považovat za tzv. extrémně

rozporný s provedenými důkazy, neboť jej při žádné rozumné interpretaci nelze považovat za správný.
Toto hodnocení je přitom v zásadě jediným konkrétním tvrzením, o nějž krajský soud opírá svůj závěr o
účelnosti nákladů vynaložených žalující stranou za právní zastoupení. Zbytek odůvodnění představuje
toliko argumentace obecnými právními principy, dle nichž "žalující má právo domáhat se svého nároku u
soudu a využít k tomu služeb advokáta". Taková tvrzení nelze nijak zpochybnit, nejsou však bez dalšího

dle Ústavního soudu jakkoliv relevantní pro posouzení účelnosti účastníkem vynaložených nákladů
řízení. Kritérium účelnosti je přitom pro přiznání náhrady nákladů řízení zcela klíčové, přičemž Ústavní
soud ve výše zmíněné ustálené judikatuře opakuje názor, že soudní vymáhání bagatelních pohledávek
nenímožnébrátjakovpodstatěbezpracnýzpůsobgenerovánínepřiměřenéhozisku,aťužspolečnostmizabývajícími se skupováním pohledávek, či právních zástupců napojených na společnosti, které se
vymáháním bagatelních pohledávek zabývají v podstatě denně.“
Ústavný súd ČR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 3372/11 uviedol, že: „Právní řád a jeho

interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen
okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho
zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování
o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve
specifických případech, kdy jde

-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel

fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o
přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb
informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační
poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).“

Vzhľadom na vyššie uvedené zotrváva senát 9C na názore, že náhrada trov právneho zastúpenia
žalobcovi nepatrí.
Súd ešte dodáva, že mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca disponuje zamestnancami s právnickým
vzdelaním a týmito disponuje aj jeho zriaďovateľ Mesto Prešov a aj s prihliadnutím na predmet konania

možno uzavrieť, že zastúpenie advokátom v prejednávanej veci nebolo z hľadiska trov konania účelné.
5. Pokiaľ ide o náhradu poštovného, túto súd nepriznal z dôvodu, že náklady predsúdnej korešpondencie
aj keď v budúcnosti úspešného žalobcu do náhrady trov konania ani nákladov potrebných na uplatnenie
pohľadávky nespadajú, pričom v konkrétnom prípade pre pohľadávku samotná faktúra potrebná nie je,
nakoľko výška sankcie je daná tarifou a o lehote na plnenie bol žalovaný poučený v Zápise o vykonaní

prepravnej kontroly.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.