Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203240
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5314203240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti odporkyni G. Š., Q..
XX.X.XXXX, O. XXX/XX, Čadca v konaní o zaplatenie 1 771,37 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.11.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.3.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 771,37

eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 3.5.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 22.1.2010 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8200026668, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1
161,79 eura. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo
výške 71 eura v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol
navrhovateľ odporcovi ďalej revolving dňa 31.1.2011 vo výške 1 278 eura, ktorý sa odporca zaviazal
splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 71 eura v termínoch splatnosti podľa nového splátkového

kalendára. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou 23. splátky úveru, do okamžitej splatnosti úveru
napokon zaplatil len sumu 1 636,63 eura. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou
splátky č. 24 o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1
771,37 eura dňa 3.5.2012. Túto sumu neuhradil ani len čiastočne. Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok
z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

Odporkyni bol návrh s prílohami doručený dňa 23.2.2015, k návrhu sa vyjadrila podaním zo dňa
11.3.2015 na čl. 26 spisu, v ktorom uviedla, že úver nemohla splácať z finančných dôvodov, žiada o
splátkový kalendár počnúc mesiacom apríl 2015 s výškou splátky 50 euro.

Podaním zo dňa 20.11.2014, doručeným súdu dňa 24.11.2014 na čl. 20 spisu, oznámilo občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Dobrovičova 13, Bratislava, že vstupuje do konania

ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv odporcu. Tento subjekt bol poučený súdom a vyzvaný k
predloženiusúhlasuodporcusovstupomvedľajšiehoúčastníkakonaniadokonanianajehostranepodľa
§93ods.3novelyOSP(čl.28a30).Keďžesúhlasnedoručil,vsúlades§93ods.3novelyOSP(zákonč.
353/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015) súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažovalho za účastníka konania a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného
znenia § 93 ods. 3 OSP: „Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného

podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak
súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.“ Z uvedených dôvodov súd nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a
ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za to, že nie je vedľajším účastníkom konania

(§ 79 ods. 4 prvá veta OSP: „Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom
do vlastných rúk.“). Prvostupňový súd sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem procesného práva
zo strany vedľajšieho účastníka konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom
ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj § 93 ods. 3 novely OSP, účinnej od
1.1.2015) sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd
aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na tento

prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 novely OSP a na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal.
Súd má za to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. § 44 ods. 1 OSP umožňuje nahliadať do
spisu účastníkovi konania, ktorým však vedľajší účastník konania nebol. Preto podľa § 44 ods. 2 OSP
súd umožnil vedľajšiemu účastníkovi konania nahliadať do súdneho spisu a chrániť záujmy spotrebiteľa
(čl. 28). Nakoľko súdu súhlas odporcu nedoručil, ďalej súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším

účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), pretože
sa nejedná o drobný spor. Na termín sa nedostavil navrhovateľ, svoju neprítomnosť ospravedlnil,

nepožiadal o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomnej odporkyne, ďalej oboznámením sa s návrhom čl. 1 spisu,
oznámením o zosplatnení čl. 4, výpisom z registra čl. 5, zmluvou o revolvingovom úvere čl. 8, zmluvnými
dojednaniami čl. 9, oznámením veriteľa o schválení úveru čl. 10, kartou klienta čl. 11, oznámením o

vstupe vedľajšieho účastníka čl. 20, vyjadrením vedľajšieho účastníka čl. 37, ako aj ostatným obsahom
spisu. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 22.1.2010 navrhovateľ s odporkyňou uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200026668 zo
dňa 22.1.2010, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1 161,79 eura, ktorý sa

odporkyňa zaviazala splácať v 30 mesačných splátkach vo výške 71 eura, splatných 28. dňa v mesiaci
a revolving vo výške 1 278 eura, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 18 mesačných splátkach tiež
vo výške 71 eura. Z pripojenej zmluvy, oznámenia veriteľa a karty klienta na čl. 8, 10 a 11 spisu vyplýva,
že RPMN bolo dojednané vo výške 68,84 % pri úvere 1 161,97 eura a 58,70 % pri revolvingu 575,12
eura. Dátum prvej splátky nastal dňa 28.2.2010, splatnosť vždy 28.-teho dňa. Z oznámenia veriteľa a

karty klienta na čl. 10 a 11 vyplýva, že prvá splátka sa stala splatnou dňa 28.2.2010, posledná splátka
sa mala stať splatnou dňa 28.7.2012. Odporkyňa sa dostala do omeškania s 23. splátkou, napokon ju
však uhradila, neuhradila však už 24. splátku a nasledujúcich posledných 6 splátok úveru (do 28.7.2012,
kedy mala nastať splatnosť poslednej splátky). Sumu neuhradených splátok spolu vo výške 1 771,37
eura mala odporkyňa zaplatiť dňa 3.5.2012.

Súd uvedenú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľ má v predmete svojej
podnikateľskejčinnostiposkytovanieúverov.Tátoskutočnosťjevšeobecneznámazverejnedostupných
údajov v obchodnom registri. Odporkyňa v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom vystupuje ako fyzická
osoba, občan - nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo

podnikania (úver si brala na zariadenie domácnosti). Dôkaz o opaku súdu ku dňu jeho rozhodovania
predložený nebol, preto súd vo vzťahu k odporkyni bol toho názoru, že odporkyňa spĺňa predpoklady
spotrebiteľa v zmysle právnej úpravy zákona č. 129/2010 Z.z. a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Z návrhu súd nemal preukázané, koľko odporkyňa z úverového rámca skutočne vyčerpala, keďže

podstatou revolvingu je, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník
stále platí, pretože veriteľ mu stále úver dopĺňa a časť splátky používa na splatenie poskytnutých
úverových prostriedkov a časť na odplatu, keďže úver je odplatný právny úkon. Podľa názoru súdu
však navrhovateľ ničím súdu nepreukázal, že by išlo medzi účastníkmi o revolving, teda že by finančnéprostriedky odporkyni dopĺňal. Pojmovým znakom revolvingového úveru je možnosť dlžníka čerpať
úverovéprostriedkydourčitéhoúverovéhorámca(limitu),ktorýúvermôžedlžníkčerpaťajopakovanedo
predmetnej výšky za predpokladu, že splátkami úveru, ktoré realizuje tento úverový limit každomesačne

do jeho výšky doplní. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že odporkyni mal byť poskytnutý úver, resp. úverový
limit tak, ako je to uvedené v bode 5. a 6. úverovej zmluvy vo výške 1 161,79 eura a 575,12 eura, spolu
1 736,91. Následne však z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi na čl. 10 spisu vyplýva, že
popri schválenej výške úveru 1 161,79 eura bola odporkyni schválená výška revolvingu 637,86 eura,
čiže ide o dve navzájom odlišné výšky schváleného revolvingu. Rovnako ide o dve odlišné výšky odmeny

za poskytnutie úveru (v zmluve 968,27 eura a 702,91 eura a v oznámení 1 025,79 eura a 702,91 eura).
Z karty klienta dokonca vyplýva výška revolvingu v sume 1 340,77 eura.

Súd v danom prípade nemal produkované tvrdenia, ani dôkazy, či úverový rámec odporkyňa prečerpala
a o akú sumu. Takéto skutkové tvrdenia, ani dôkazy v návrhu navrhovateľ neposkytol. Z návrhu teda po
skutkovej, matematickej a dôkaznej stránke nie je zrejmé, ako dospel navrhovateľ z úverového rámca 1

161,79euraa1278euratvrdenéhovnávrhukdlžnejsume1771,37eura.Nemožnozistiť,zčohopresne
pozostáva žalovaná suma 1 771,37 eura. Je povinnosťou navrhovateľa produkovať všetky tvrdenia a
dôkazy už v návrhu. Navrhovateľ je pánom sporu „dominus litis“. (Takému záveru súdu zodpovedá aj
nález Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/6/2010
zo dňa 22.9.2010.)

V konaní mal súd teda preukázané len to, že predmetom sporu je nárok z spotrebiteľskej zmluvy
na základe poskytnutého úverového rámca, nemal však preukázanú jeho reálnu výšku. Oba úvery
a obe sumy sú zahrnuté v jednej zmluve. Z uvedeného možno vyvodiť, že okrem úveru 1 161,97
eura v úverovej zmluve, nazvanej ako revolvingová, poskytol navrhovateľ odporkyni ako spotrebiteľovi

aj úverový rámec - revolving vo výške 575,12 eura. Tejto výške uvedenej v zmluve však už údaje v
oznámení veriteľa a karte klienta nezodpovedajú.

Navrhovateľ k návrhu pripojil kartu klienta (splátkový kalendár) na čl. 11 spisu ako dôkaz. Súd poukazuje
na to, že nie je povinný z pripojených dôkazov zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia navrhovateľa.

Táto povinnosť sa vzťahuje na navrhovateľa, ktorý má uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa §
42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP už priamo v návrhu. Pripojenými dôkazmi má tvrdenia len preukázať.
V návrhu navrhovateľ (právne zastúpený, voči ktorému súd nemá poučovaciu povinnosť podľa § 5
ods. 2 OSP) neuviedol, nekonkretizoval skutkovo, matematicky, ani časovým obdobím, za aké časové
obdobie vznikol dlh 1 771,37 eura, z čoho presne pozostáva, akú sumu v tom - ktorom časovom období

odporkyňa prečerpala, aký úverový rámec jej v danom časovom období bol poskytnutý. Zo splátkového
kalendára na čl. 11 spisu vyplýva celkový prehľad platieb - splátok v sumách 71 eura za obdobie od
28.2.2010 do 28.1.2012 spolu v sume 1 636,63 eura pri výške revolvingu 1 340,77 eura, poskytnutej
čiastke 575,12 eura a vyplatenej čiastke 512,38 eura.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52a Občianskeho zákonníka:
(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej
listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením

alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Súd napokon nemal preukázané ani to, či ide skutočne o revolvingový úver, nakoľko mechanizmus
splácania úveru 1 161,79 eura a revolvingu 575,12 eura nasvedčuje poskytnutiu tzv. klasického úveru.

Nasvedčuje tomu aj splátkový kalendár, ktorý doručil navrhovateľ súdu spolu s návrhom na začatie
konania (čl. 11), z ktorého vyplýva výška revolvingu vo výške 1 340,77 eura, ktorý mala odporkyňa
splácať pravidelne dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 71 eura. Súdu nie je zrejmé, ako
navrhovateľ dospel k uvedenej výške 1 340, 77 eura. Taktiež údaje týkajúce sa požadovanej RPMN
( 68,84 % a 58,70 %) a schválenej RPMN ( 67,63 % a 55,39 %), ročnej úrokovej sadzby úveru pri
požadovanom úvere ( 68,84 a 67,54 %) a pri schválenom ( 68,84 ˇa 67,54 % ) a výšky schválenej

čiastkyrevolvingu,súpodľanázorusúdunejasné,neurčitéanezrozumiteľnénielenprebežnéhoobčana,
dokonca ani súdu nie je zrejmé, v akej výške bol, prípadne mal byť poskytnutý úver titulom revolvingu.
Súd konštatuje, že návrh navrhovateľa je pre jeho nejasnosť neurčitý, nezrozumiteľný, keď v zmluve v
bode 6 uvádza inú výšku schváleného revolvingu ( 575,12 eura ) ako v oznámení veriteľa o schválení
úveru ( 637,86 eura ) a v karte klienta až 1 340,77 eura.

Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá / O.s.p. účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Navrhovateľ presne nešpecifikoval žalovanú sumu tak, aby bolo možné zistiť jej správnosť, čiastkové

nároky, akým spôsobom boli úhrady vykonané odporkyňou započítané, na aké jednotlivé nároky, v
akej sume. Rozdiely v zmluve v časti 5 a 6 a v oznámení o schválení revolvingu zostali neobjasnené,
súd ich preto nemohol správne posúdiť. Nie je možné preskúmať, koľko predstavuje dlh z úveru. Nie
je zrejmé ani to, aký je dlh z revolvingu, lebo v návrhu sa uvádza iná suma vyplateného revolvingu,
pričom v karte klienta sa nachádza suma vyššia. V návrhu navrhovateľ nešpecifikoval, ako k žalovanej

sume dospel. Neuviedol, koľko a kedy celkom odporkyňa uhradila. Neuviedol, z akých čiastkových
nárokovžalovanásumapozostáva.Neuviedol,akokčiastkovýmnárokom,ktorévžalovanejsumežiada,
dospel. Z návrhu tak, ako ho navrhovateľ podal a z listín, ktoré pripojil, nie je možné zistiť a posúdiť
oprávnenosť nároku navrhovateľa. Nie je možné preukázať koľko odporkyňa čerpala. Nie je možné
skúmať, či započítanie úhrad bolo vykonané správne. Nie je možné zistiť, ako navrhovateľ dospel k

žalovanej sume. Nie je možné zistiť, z akých čiastkových nárokov, v akej konkrétnej výške žalovaná
sumapozostáva.Niejemožnévlastneposúdiť,činávrhnavrhovateľajealeboniedôvodný. Navrhovateľ
tým, že nepredložil riadnu špecifikáciu, ani žiadne listiny, z ktorých by táto vyplývala, neuniesol svoje
dôkazné bremeno. Nestačí len tvrdiť, že odporkyňa žalovanú sumu dlhuje. Je nutné svoje tvrdenie
aj preukázať. Keďže navrhovateľ svoje dôkazné bremeno neuniesol, bolo potrebné jeho návrh ako

nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. V konaní totiž nebolo preukázané, že odporkyňa skutočne dlhuje
žalovanú sumu 1 771,37 eura navrhovateľovi. Nebolo preukázané ani to, z akého titulu by žalovanú
sumu mala navrhovateľovi dlhovať ( istina úveru, úroky, poplatky, odmena ). Nebolo možné tak posúdiť
dôvodnosť nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy. V tomto smere si súd dovoľuje poukázať
na rozsudok Krajského súdu v Trnave 24Co/182/2012 - 121 zo dňa 16.04.2013, ktorým bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/273/2011 - 84 zo dňa 23.02.2012, ktorým súd
zamietol návrh, a to aj dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Obdobne bolo rozhodnuté
aj rozsudkom Krajského súdu v Trnave 24Co/404/2013 - 86 zo dňa 14.05.2014, ktorým bol rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdený čo do zamietnutia návrhu navrhovateľa, lebo neuniesol dôkazné bremeno
o svojich tvrdeniach, keď dostatočne návrh nešpecifikoval a nepredložil listiny, z ktorých by tvrdené

vyplývalo.

Ak chce byť navrhovateľ v konaní úspešný, musí svoje nároky riadne konkretizovať a musí nielen tvrdiť,
ale svoje tvrdenia aj preukazovať. V danom prípade nezodpovedali tvrdenia navrhovateľa uvedené v
návrhu údajom v pripojených listinných dôkazoch. Nie je povinnosťou súdu zostavovať skutkové tvrdenia

namiesto navrhovateľa, navyše, ak je právne zastúpený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.Úspešným účastníkom konania je odporkyňa. Podľa § 142 ods. 1 OSP by jej patrila plná náhrada trov
konania. Odporkyňa však žiadne trovy v zmysle § 151 ods. 1 OSP neuplatnila, preto súd rozhodol tak,
že jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.