Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206030
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214206030.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu C. L., U..
XX.XX.XXXX, R. L. A. XXX/XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Partizánska 5, 085
01 Bardejov, proti žalovanej Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova
2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 776,70 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi nahradiť trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo
výške 254,95 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 21.8.2014 domáhal náhrady škody voči žalovanej -
Slovenskej republike. V žalobe uviedol, že podaním zo dňa 22.4.2014 si uplatnil voči štátu - Generálnej

prokuratúre SR náhradu škody vo výške 776,70 €. Generálna prokuratúra SR však podaním zo
dňa 27.5.2014 žalobcovi oznámila, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
odstupuje Ministerstvu spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) z dôvodu, že daná vec
nepatrí do jeho kompetencie. Následne aj ministerstvo spravodlivosti podaním zo dňa 11.4.2014 žiadosť
vrátilo Generálnej
prokuratúre SR z dôvodu, že žiadosť o predbežné prerokovanie nepovažuje za žiadosť, ktorá môže byť

ním prerokovaná. Generálna prokuratúra podaním zo dňa 23.6.2014 žalobcu opätovne vyrozumela, že
žiadosť na náhradu škody postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu konať vo
veci. Oba orgány priamo odmietli predbežne prerokovať uplatnený nárok žalobcu, možno konštatovať,
že nárok žalobcu popierajú a odmietajú ho vyriešiť mimosúdnou cestou a preto je žaloba podaná
dôvodne. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2T/11/2012-147 zo dňa 2.10.2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 10To/12/2012-167 zo dňa 17.7.2013 bol žalobca spod

obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b ) TZ oslobodený podľa § 285 písm.
b ) TP, pretože skutok, pre ktorý bol stíhaný nie je trestným činom. Poukázal na § 3 ods. 1 písm. d )
zák. č. 514/2003 Z.z. Aktívna legitimácia žalobcu je daná § 9 cit. zák., pasívna legitimácia žalovanej
je daná § 4 ods. 1 písm. e ) cit. zák.. žalobca splnil podmienku podľa § 15 ods. 1 cit. zák.. Skutočná
škoda spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia pri obhajobe v trestnom konaní v žalovanej výške.
Okresnouprokuratúroubolapodanáobžalobazaskutok,ktorýniejetrestnýmčinomasúdprvéhostupňa

ho spod obžaloby oslobodil, pričom prokuratúra nesprávne postupovala, ak nezastavila trestné stíhanie.
Žalobca za svoju obhajobu zaplatil trovy právneho zastúpenia v sume 776,70 eur, čo je škoda skutočná.

K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná - v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR ( ďalej aj
GP SR ), a to podaním zo dňa 4.11.2014, v ktorom namietala, že v danej veci nie je orgánom verejnej
moci, ktorý by mal konať v mene žalovanej (Slovenskej republiky). Malo by sa konať s Ministerstvom

spravodlivosti SR ( ďalej aj MS SR ) a to s poukazom na skutočnosť, že uznesenie o vznesení
obvinenia, na základe ktorého je žaloba podaná, vydal príslušník PZ a uvedené uznesenie je predbežnevykonateľné, bez ohľadu na jeho právoplatnosť. V tomto prípade nie sú splnené podmienky na to, aby za
štát konalo Ministerstvo vnútra SR ( ďalej aj MV SR ) a to z dôvodu novely zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej
od 1.1.2013. Generálna prokuratúra SR koná za štát len v zmysle § 4 ods. 1 písm. f ) cit. zák.. Keďže

žalobca označil za titul, nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia nemožno dospieť k
záveru, že škodu spôsobil orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní. Zároveň poukázal na
ust. § 4 ods. 2 cit. zák. a úmysel zákonodarcu, ak nie je možnú určiť orgán konajúci za štát, pričom za
štát v takýchto prípadoch koná MS SR.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30.6.2015. Na poslednom z nich bol prítomný 1/ právny zástupca
žalobcu, ktorý neprítomnosť žalobcu ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal a 2/ zástupca
žalovanej. Súd preto vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa vyjadreniami účastníkov konania a ich zástupcov

a predložených listinných dôkazov, tak ako boli oboznamované na pojednávaniach ( viď zápisnice
o pojednávaniach - listinami a vyjadreniami predlženými účastníkmi konania a obsah spisu sp. zn.
2T/211/2012 - prehľadom rozhodnutí a vykonaných úkonov právnej služby právnym zástupcom žalobcu,
daňovými priznaniami a k tomu prislúchajúcimi dokladmi ) a zistil tento skutkový stav:

Podaním zo dňa 22.4.2014 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal žalovanú
v zastúpení Generálnej prokuratúry SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a teda
nákladov, ktoré musel vynaložiť na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní v celkovej výške 776,70
€, ktoré mu vyúčtoval právny zástupca a ktoré mu uhradil.
Reakciou na žalobcovo podanie bola odpoveď Generálnej prokuratúry SR zo dňa 27.5.2014, v ktorej mu

bolo oznámené, že daná vec nepatrí do jeho pôsobnosti, ale do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.
Následne aj tento orgán verejnej moci postúpil uvedenú vec na vybavenie uvedenému ministerstvu.

Podaním zo dňa 11.6.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR vrátilo vec späť Generálnej prokuratúre SR
na vybavenie podanej žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody s poukazom na znenie § 4 ods.

1 písm. f) a § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z..

Podaním zo dňa 23.6.2014 Generálna prokuratúra SR po vrátení veci Ministerstvom spravodlivosti SR
dňa 11.6.2014 oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že nie je orgánom, ktorý má vo veci konať za
SR. Trvá na tom, že v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je týmto orgánom MS SR. Preto žiadosť

žalobcu nebude predbežne prerokovaná a nevidia dôvod na opätovné postúpenie veci MS SR, keďže
žiadosťou žalobcu MS SR disponuje.

Na základe uvedeného má súd za to, že boli splnené podmienky domáhať sa uspokojenia nároku na
náhradu škody na súde podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ( nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcu

odmietnutím jej prerokovania ).

Podaním zo dňa 3.10.2012 právny zástupca žalobcu žalobcovi vyčíslil trovy obhajoby v trestnej veci sp.
zn. 2T/111/2012 spolu na sumu 729,40 eur ( s DPH ). Zároveň bola dňa 3.10.2012 vystavená faktúra
č. 201210-3T na sumu 729,40 eur, splatnej dňa 13.10.2012. Taktiež bol súdu predložený príjmový

pokladničný doklad o prijatí vyfaktúrovanej sumy na účet právneho zástupcu žalobcu ( platba prijatá od
žalobcu ) dňa 3.10.2012 na sumu 200,- eur a dňa 11.10.2012 na sumu 529,40 eur ako trovy konania
2T/111/2012. Za úkon právnej služby žiadal sumu 63,58 eur.

Následne právny zástupca žalobcu žalobcovi vyčíslil trovy obhajoby v trestnej veci sp. zn. 2T/111/2012

na sumu 47,30 eur a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu dňa 16.11.2012 spolu s DPH. Zároveň bola
dňa 19.3.2014 vystavená faktúra č. 201403-2T na sumu 47,30 eur, splatnej dňa 19.3.2014. Taktiež bol
súdu predložený príjmový pokladničný doklad o prijatí vyfaktúrovanej sumy na účet právneho zástupcu
žalobcu ( platba prijatá od žalobcu ) dňa 19.3.2014 ako trovy konania 2T/111/2012.

Podaním zo dňa 5.1.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že je preukázané, že žalovaná žalobcovi
spôsobila škodu v základe, čo do dôvodu v príčinnej súvislosti medzi jej vznikom a následkom a vo
výške tak ako je uvedené v žalobe.Podaním zo dňa 25.6.2015 právny zástupca žalobcu súdu predložil dôkazy preukazujúce zdanenie a
zaplatenie DPH z vyúčtovaného príjmu - trov právneho zastúpenia žalobcom a to podanie Daňového
priznania na daň z pridanej hodnoty za prvý štvrťrok roku 2014, za obdobie štvrťroka 4/2012, príkaz na

úhradu dane dňa 17.4.2014 vrátane knihy daňových dokladov preukazujúcich odvedenie dane v sume
7,88 eur ( f. č. 201403-2T ) a zo sumy 121,57 eur ( f.č. 201210-3T ).

Zo zistení Daňového úradu Prešov, pobočky Bardejov zo dňa 29.6.2015 vyplýva, že právnym zástupcom
udávané sumy boli preverené, v účtovníctve zaúčtované a DPH bolo odvedené. U daňového subjektu

- právneho zástupcu žalobcu bola vykonaná daňová kontrola

vo vzťahu k vyúčtovaným trovám právneho zastúpenia žalobcu na základe predložených faktúr a
predložených príjmových dokladov.

Z obsahu trestného spisu tunajšieho spisu sp. zn. 2T 111/2012 ( vrátane spisu vyšetrovacieho ) súd

zistil tieto skutočnosti :
1/ Dňa 27.1.2012 bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Bardejov pod sp. zn. ČVS:O.-XXX/OVK-R.-
XXXX vznesené žalobcovi obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b ) TZ formou
spolupáchateľstva podľa § 20 TZ. Dňa 15.6.2012 vyšetrovateľ PZ podal na okresnú prokuratúru návrh
na podanie obžaloby pre uvedený skutok.

2/ Dňa 3.2.2012 bola zo strany žalobcu v zastúpení jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Jurča podaná
sťažnosť voči vyššie uvedenému uzneseniu a to podaním zo dňa 1.2.2012. Advokát JUDr. Ján Jurč
prevzal právne zastúpenie žalobcu na základe plnomocenstva zo dňa 1.2.2012.
3/ Uznesením zo dňa 11.5.2012, sp. zn. Pv 402/11-16 prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov
zamietol sťažnosť obvinených ( aj žalobcu ) proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ Bardejov zo dňa

27.1.2012, sp. zn. Č.:O.-XXX/OVK-R.-XXXX podľa § 193 ods. 1 písm. c/ TP.
4/ právny zástupca žalobcu sa zúčastnil : 1. výsluchu obvineného - žalobcu dňa 24.4.2012 od 8.00 hod
do 9.00 hod, ďalších obvinených v čase od 9.10 hod do 10.00 hod, od 10.10. hod do 11.00 hod, 2.
výsluchov svedkov dňa 8.6.2012 od 9.00 hod do 9.30 hod, od 8.30 hod do 9.00 hod, od 10.00 hod
do 10.30 hod, dňa 4.6.2012 od 8.00 hod do 8.40 hod, dňa 4.6.2012 od 9.30 do 10.00 hod, 3. podaním

zo dňa 21.5.2012 navrhol právny zástupca doplniť dokazovanie - výsluchom svedkov, 4. zúčastnil sa
preštudovania spisu dňa 12.6.2012 od 8.30 hod do 10.00 hod.
5/ Dňa 3.7.2012 prokurátor podal obžalobu na obvineného Jozefa Kováča pre spáchanie trestného činu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b ) TZ formou spolupáchateľstva podľa § 20 TZ.
6/ Dňa 4.9.2012 sa konalo hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu v čase

od 9.30 hod. do 11.50 hod.. Dňa 2.10.2012 sa konalo hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny
zástupca žalobcu v čase od 9.45 hod. do 11.20 hod., na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým
súd žalobcu oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je
trestným činom.
7/ Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2T 111/2012 z 2.10.2012 vyplýva, že súd žalobcu

oslobodil spod obžaloby prokurátora pre trestný čin - zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm.
b ) TZ formou spolupáchateľstva podľa § 20 TZ, pričom konštatoval: „... vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že voči poškodenej bolo zo strany obžalovaných použité násilie a preto podľa
názoru súdu, skutok, ktorý je predmetom obžaloby nie je trestným činom ...“. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 17.7.2013.

8/ Prokurátor Okresnej prokuratúry podal voči rozsudku odvolanie, ku ktorému sa podaním zo dňa
16.11.2012 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
9/ Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.7.2013, č.k. 10To/12/2012-167 podľa § 312
ods. 4 TP predseda senátu zobral na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským
prokurátorom.

10/ právny zástupca sa vyjadril k odvolaniu dňa 16.11.2012.

V priebehu pojednávania žalobca a jeho právny zástupca zotrvali na podanej žalobe, pričom tvrdili, že
kým žalobca podal žalobu, splnil si povinnosť predbežného prejednania nároku žalobcu s Generálnou
prokuratúrou SR, ktorá k dobrovoľnému plneniu nepristúpila

a preto z tohto pohľadu je žaloba podaná dôvodne. Pokiaľ ide o výšku nároku, táto bola vyúčtovaná
ako trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 2T/111/2012 za použitia vykonávacieho
predpisu, ktorým je vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Orgán konajúci za štát má určiť súd. Aj napriek tomu orgánom
konajúcim za štát má byť Generálna prokuratúra, pretože jej organizačná zložka OP podala nedôvodneobžalobu, o ktorej rozhodol súd oslobodzujúcim rozsudkom. Správnosť jej postupu mala byť v tom, že
trestné konanie mala zastaviť a v tom prípade by bol za škodu zodpovedný orgán MV SR. Neobstojí
ani námietka, že trestné stíhanie bolo začaté dôvodne, pretože už v prípravnom konaní proti uzneseniu

o vznesení obvinenia proti žalobcovi v tomto prípade bola podaná sťažnosť, ktorú prokuratúra v prvom
stupni zamietla ako nedôvodnú. Niet pochýb o tom, že svoj nárok žalobca opiera o zákon č. 514/2003
Zb. zákonov v nadväznosti na ustanovenia tohto zákona, ktoré jeho nárok podporujú. Trovy obhajoby
zaplatil žalobca do pokladne, o čom boli vystavené príjmové pokladničné doklady. Právny zástupca je
štvrťročným platcom DPH, prevzatá suma bola riadne zaúčtovaná v peňažnom denníku, DPH riadne

zúčtoval a odviedol.

Zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003
Z.z., ktoré upravuje konanie Generálnej prokuratúry v mene štátu, pričom Generálna prokuratúra je
oprávnená konať v mene štátu len a výlučne, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Škodu teda musí spôsobiť

trestnom konaní prokurátor. Ak by zákonodarca mal v úmysle upraviť povinnosť Generálnej prokuratúry
konať v mene štátu, urobil by tak výslovným ustanovením tak, ako výslovne vylúčil v určitých zákonných
prípadoch MV SR. Zákonodarca to však neurobil a teda sa bez ďalšieho nedá dospieť k záveru, že v
mene Slovenskej republiky má konať Generálna prokuratúra, ak škoda vznikla v dôsledku uznesenia o
vznesení obvinenia, ktoré nevydal prokurátor a teda svojím konaním, či opomenutím škodu nespôsobil.

Okresný súd Bardejov po podaní obžaloby túto prijal a vytýčil hlavné pojednávanie. Má sa za to, že
prípravné konanie vrátane podania obžaloby bolo zákonné. V zmysle § 238 ods. 1 Tr. por. podanú
obžalobu predseda senátu najskôr prezrie z hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad
najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim
tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať. V súlade s ust. § 243 ods. 1 Tr.

por. obžalobu podanú na súdu pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcej 8 rokov
preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať
na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie. Pri predbežnom prejednaní
senát môže postúpiť vec inému súdu, inému orgánu, môže odmietnuť obžalobu, vrátiť vec prokurátorovi,
zastaviť trestné stíhanie, prerušiť trestné stíhanie, postúpiť vec samosudcovi, prípadne môže nariadiť

hlavné pojednávanie. V tomto prípade obžaloba bola prijatá a bolo vytýčené hlavné pojednávanie.
Okrem toho obžaloba nie je rozhodnutím a preto ani nemožno uvažovať o jej nezákonnosti. Súd má
širšie práva pri hodnotení dôkazov než má prokuratúra. V celom prípravnom konaní bolo prezentované
tvrdenie voči tvrdeniu a vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa preukázali skutočnosti na
podklade ktorých súd rozhodol o oslobodení spod obžaloby. Generálna prokuratúra nie je orgánom,

ktorý má zastupovať Slovenskú republiku v pozícii žalovaného v predmetnom spore.

Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom vychádzal z
tejto právnej úpravy:

Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 27.1.2012 do 3.7.2012, teda v čase vznesenia
obvinenia aj podania obžaloby na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný
postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,

verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým
zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo

poverený orgán Policajného zboru,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1a2citovanéhozákonanároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2 a 3 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

V prvom rade považoval súd za právne významné vyjadriť sa k otázke pasívnej legitimácie žalovanej.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca v priebehu konania „z opatrnosti“ označil ako
žalovanú Slovenskú republiku a v jej mene ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra a generálnu

prokuratúru ako orgán, ktorý v tejto veci prichádza do úvahy. Tieto orgány verejnej moci vo svojom
ustanovení - § 4 ods. 1 vymenúva zákon č. 514/2003 Z. z. Súdy Slovenskej republiky už dávnejšie vo
svojich rozhodnutiach konštatovali, že otázka, ktorý orgán štátu v prípadoch konaní o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom koná za štát, nie je otázkou pasívnej legitimácie, ale má
povahu nedostatkov procesných podmienok konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4

Cdo 62/2008). V tejto súvislosti považuje súd za dôležité poukázať na právny názor Krajského súdu
v Trenčíne, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 5 Co 94/2009 konštatoval, že v konaniach, predmetom
ktorých je náhrada škody spôsobená pri výkone verejnej moci, nie je žalobca povinný uviesť ani orgán,
ktorý má v mene štátu konať, respektíve ho môže uviesť aj nesprávne. Je vecou súdu, aby vzhľadom
na tvrdenia žalobcu si sám urobil záver o tom, ktorý orgán v mene štátu koná a tomuto adresoval

svoje úkony. Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že v danej veci v mene štátu koná generálna
prokuratúra, pričom s týmto orgánom verejnej moci súd ďalej konal a z tohto dôvodu nepovažoval za
právne významné rozhodovať samostatným výrokom vo vzťahu k ďalším orgánom verejnej moci, a to s
opätovným poukazom na to, že označenie orgánu štátu, ktorý je žalovaným subjektom, nie je otázkoupasívnej legitimácie. V tejto súvislosti súd dodáva, že zodpovednostným subjektom je v danom prípade
štát, ktorý môže mať postavenie žalovaného len jedenkrát, hoci by posudzovaný nárok mohol patriť do
pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci.

V nadväznosti na uvedené súd poukazuje aj na právny názor, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo
149/2011 vyslovil Najvyšší súd SR, keď konštatoval, že v prípade, ak žalobca síce štátny orgán, ktorý
má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí
subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o

nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p vyplýva, že súd je povinný -
bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v
rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa
osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom.

Súd mal v tejto veci preukázané, že žalobcovi bolo vyšetrovateľom PZ dňa 27.1.2012 vznesené

obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b ) TZ formou
spolupáchateľstva podľa § 20 TZ. Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá
bola prokurátorom zamietnutá. V danej veci mal súd nepochybne, a to predovšetkým z obsahu spisu
tunajšiehosúdusp.zn.2T111/2012zapreukázané,ženažalobcupodalprokurátorokresnejprokuratúry
dňa 3.7.2012 na tunajší súd obžalobu. Žalobca si zvolil aj právneho zástupcu v trestnej veci a to

dňa 1.2.2012. Následne po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásil tunajší súd dňa
2.10.2012 rozsudok, ktorým žalobcu oslobodil spod obžaloby dôvodiac, že skutok nie je trestným činom.
Odvolanie prokurátora voči rozsudku bolo vzaté späť.

Následne dňa 3.10.2012 a 19.3.2014 právny zástupca vyúčtoval žalobcovi trovy právneho zastúpenia v

trestnom konaní spolu v sume 776,70 €, ktorú mu žalobca uhradil postupne dňa 3.10.2012, 11.10.2012 a
19.3.2014, čo vyplýva z priložených faktúr a príjmových pokladničných dokladov, vrátane predložených
daňových podkladov.

Súd mal taktiež za preukázané, že právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v

súlade s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T 111/2011, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia
(1.2.2012), sťažnosť proti uzneseniu o vznesení uznesenia ( 3.2.2012 ), účasť na výsluchoch : 1/
výsluchu obvineného - žalobcu dňa 24.4.2012 od 8.00 hod do 9.00 hod, ďalších obvinených v čase od
9.10 hod do 10.00 hod, od 10.10. hod do 11.00 hod, 2/ výsluchov svedkov dňa 8.6.2012 od 9.00 hod do
9.30 hod, od 8.30 hod do 9.00 hod, od 10.00 hod do 10.30 hod, dňa 4.6.2012 od 8.00 hod do 8.40 hod,

dňa 4.6.2012 od 9.30 do 10.00 hod, doplnenie dokazovania dňa 21.5.2012, preštudovanie spisu dňa
12.6.2012 od 8.30 hod do 10.00 hod., účasť na 2 hlavných pojednávaniach dňa 4.9.2012 v čase od 9.30
hod. do 11.50 hod.. a dňa 2.10.2012 v čase od 9.45 hod. do 11.20 hod., za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
16.11.2012, k tomu režijne paušály za právne úkony vykonané v roku 2012, to všetko zvýšené o DPH.
Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z relevantných ustanovení vyhlášky č. 655/2004

Z. z., a teda § 1, § 12 ods. 3 písm. c), § 13 ods. 2 ( spoločná obhajoba ), § 14, § 16 ods. 3 a § 18
ods. 3 a dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil právny zástupca žalobcu a ktoré
žalobca uhradil, boli vypočítané v súlade s vyhláškou a obsahom trestného spisu. Právny zástupca si
trovy obhajoby dokonca vyčíslil v nižšej sume ako mal nárok ( za nie všetky vykonané úkony, nižšia
hodnota úkonu právnej služby ).

Súd mal teda za preukázaný vznik majetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s trestným
konaním, ktoré sa preňho skončilo oslobodením spod obžaloby. Existenciu ujmy mal súd za preukázanú
tým,žežalobcavynaložilnákladynatrovyobhajoby,ktoréjehoprávnyzástupcavyúčtovalvsume776,70
€. Z uvedeného vyplýva, že o uvedenú sumu sa zmenšil majetkový stav žalobcu. Podľa názoru súdu

zákon č. 514/2003 Z. z. zahŕňa aj nárok na úhradu nákladov konania vynaložených na obhajobu, ktorou
sa dotknutá osoba usiluje o dosiahnutie pre ňu priaznivého výsledku.

Na tomto mieste súd poukazuje na judikovaný názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku sp.
zn. 3 Cdo 194/2010 vyslovil, že aj keď zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu

škody za situácie, keď došlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, je potrebné konštatovať, že
ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania,
pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uzneseniao vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod
obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič

nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného
stíhania.

Podľa názoru súdu je v danom prípade prítomný obligatórny predpoklad vyvodenia zodpovednosti za

škodu, a teda príčinná súvislosť medzi príčinou (dôvodom) a následkom. Danosť príčinnej súvislosti
súd posudzoval ako otázku skutkovú a jej existencia je podľa jeho názoru daná nesprávnym úradným
postupom žalovanej ( SR ), ktorý spočíval vo vedení trestného konania voči žalobcovi na základe
vzneseniaobvineniaanáslednepodanejobžaloby,spodktorejtrestnýsúdžalobcuoslobodilspoukazom
na to, že skutok nie je trestným činom, a vznikom ujmy v majetkovej sfére žalobcu, ktorá sa prejavila v
podobe uhradenia trov právneho zastúpenia jeho obhajcovi.

Súd konštatuje, že k vzneseniu obvinenia žalobcovi došlo 27.1.2012, dňa 3.7.2012 bola na žalobcu
podanáobžalobaa1.2.2012sižalobcazvolilvtrestnomkonaníobhajcu.Otázkou,ktorúvdanomprípade
bol súd povinný zodpovedať bolo, ktorý orgán verejnej moci nesie zodpovednosť za žalovanú.

Súd opäť poukazuje na judikovaný názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn.
3 Cdo 194/2010 konštatuje, že v prípade, ak išlo o trestné stíhanie na podklade obžaloby podanej
prokurátorom,ktorésaskončilooslobodenímžalobcuspodobžaloby,prichádzalibydoúvahydvaorgány
verejnej moci, ktoré by mohli v tomto prípade niesť zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla.
Tým prvým je ministerstvo vnútra a tým druhým je generálna prokuratúra.

Súd zastáva názor, že tým, že žalobca podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, prokurátor
bol povinný posúdiť jej dôvodnosť a zaoberať sa otázkou opodstatnenosti a dôvodnosti vznesenia
obvinenia, doplniť dokazovanie ( pokynom vyšetrovateľovi a pod. ). Aj keby žalobca tak neučinil,
nemožno bez ďalšieho konštatovať, že orgánom verejnej moci v danom prípade zodpovedným za štát

je ministerstvo vnútra. Podľa názoru súdu sa generálna prokuratúra konajúca v mene žalovanej nemôže
zbaviť zodpovednosti tak ako to tvrdí vo svojich vyjadreniach. Prokurátor sťažnosť proti vzneseniu
obvinenia zamietol, následne podal obžalobu a naviac podané odvolanie voči oslobodzujúcemu
rozsudku vzal späť. Podľa názoru súdu je postavenie prokurátora v prípravnom konaní definované
celkom jasne, keďže tento nad ním vykonáva dozor.

Zákon č. 514/2004 Z. z. v čase vznesenia obvinenia aj podania obžaloby nezakotvoval konkrétnu
zodpovednosť ministerstva vnútra tak, ako tomu je v aktuálnom čase, keď zodpovednosť ministerstva
vnútra prichádza do úvahy práve v prípade, ak prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa PZ a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ PZ nekonal

na základe záväzného pokynu prokurátora.

Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní podľa § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku vykonáva prokurátor,
ktorý je pri výkone tohto dozoru oprávnený dávať záväzné pokyny, vrátiť vec policajtovi na doplnenie

vyšetrovania, zrušiť jeho nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia. To znamená, že zodpovednosť
prokurátora je v okolnostiach tohto prípadu namieste tak, ako aj zodpovednosť policajta. V týchto
úvahách šiel Najvyšší súd SR
voznačenomrozhodnutíďalej,keďkonštatoval,žeakprichádzajúdoúvahyobidvaorgányverejnejmoci,
z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu,

je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci
začal konať ako prvý.

V danej veci mal súd za dostatočne preukázané, že žalobca podal v prvom rade žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR, ktorá ho následne postúpila
ministerstvu spravodlivosti, ktoré žiadosť postúpilo na vybavenie späť generálnej prokuratúre ako
kompetentnému orgánu. Generálna prokuratúra sa žiadosťou žalobcu vôbec nezaoberala s poukazom
na skutočnosť, že nie je kompetentným orgánom. Tým mal súd ma splnenú podmienku danú § 16 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Súd zastáva názor, že danú situáciu je potrebné vykladať v prospech žalobcu,
a to tým spôsobom, že prvý orgán, ktorý sa zaoberal jeho žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody ( vyslovením, že sa ňou nebude zaoberať ), bola generálna prokuratúra. Z tohto

dôvodu je orgánom, ktorý v mene žalovanej zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že mal
náklady na trovy obhajoby, generálna prokuratúra, a to s poukazom na § 4 ods. 1 písm. f) a písm.
l) zákona č. 514/2003 Z. z.. V tomto súd poukazuje aj na vyššie uvedené konštatovania týkajúce sa
dozoru prokurátora v trestnom konaní a zodpovednosť za podanú obžalobu. Zastupovanie Slovenskej
republiky Ministerstvom spravodlivosti SR preto nepripadá k úvahe.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že za škodu, ktorá v danom prípade žalobcovi vznikla,
nesie zodpovednosť žalovaná zastúpená generálnou prokuratúrou. Keďže orgán štátu v danom prípade
bolo možné jednoznačne určiť, neprichádzala do úvahy aplikácia § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné dodať, že v danom prípade nemohlo v mene žalovanej
vystupovať ministerstvo spravodlivosti, pretože počiatok vzniku majetkovej ujmy je potrebné nachádzať

v prípravnom štádiu trestného konania, za ktoré nesú zodpovednosť orgány činné v trestnom konaní,
ktorými sú v zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor a policajt. Na uvedenom názore súdu
nezmení nič ani argumentácia žalovanej vo vzťahu k prijatiu obžaloby súdom a následnému nariadeniu
hlavného pojednávania a to s poukazom na vyššie uvedené.

Na základe uvedených skutočností súd neprihliadal na námietky žalovanej, žalobe žalobcu vyhovel a
žalovanú zastúpenú generálnou prokuratúrou zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 776,70 € titulom náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v

celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 308,48 € za prevzatie
a prípravu zastúpenia, podanie návrhu na predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 22.4.2014,
podanie žaloby, účasť na 2 pojednávaniach ( 18.6.2015, 30.6.2015 ), k tomu režijné paušály 3 x 8,04

€, 2 x 8,39 €, plus DPH.

Pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z. z, a to z
§ 1 ods. 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3. Súd priznal žalobcovi
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,95 € za 4 úkony

právnej služby po 44,90 € : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22.4.2014, 2/ podanie žaloby dňa
21.8.2014, 3/ účasť na 2 pojednávaniach, t.j. dňa 18.6.2015 a 30.6.2015, k tomu režijný paušál 2 x 8,04
eur ( 2014 ) a 2 x 8,39 eur ( 2015 ) a to všetko zvýšené o DPH vo výške 42,49 eur. Súd mu nepriznal
náhradu trov za úkon - podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pretože
tento úkon súd nepovažoval za úkon právnej služby, ktorý by bol realizovaný v rámci tohto konania,

predmetom ktorého je žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Tieto si
mohol uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky - náklady spojené s jej uplatnením. Súd žalobcovi priznal
len náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré právny zástupca realizoval v tomto konaní, ktoré
sa začalo podaním žaloby dňa 21.8.2014. Trovy konania je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.