Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216304
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212216304.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:
Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporkyni: W. W., I..
X.X.XXXX, Z. I. E., o zaplatenie 422,91 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 336,91 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 17.5.2011 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 15,- € a titulom trov právneho
zastúpenia sumu vo výške 54,01 €, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.8.2012 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 422,91 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe,
že odporkyňa s ním uzatvorila dňa 30.10.2009 zmluvu č. 3807501002, na základe ktorej jej bola

poskytnutá služba - povolené prečerpanie na osobnom účte, pričom odporkyňa prostredníctvom svojho
účtu vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Keďže
odporkyňa nedoplnila zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku
zvýšeného o ďalšie položky, navrhovateľ dňa 16.5.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného
porušeniazmluvnýchpodmienok.Zároveňpožiadalodporkyňuozaplateniedlžnejsumyvovýške422,91
€ pozostávajúcej z istiny vo výške 336,91 € a sankčného úroku z omeškania vo výške 86,- €. Odporkyňa

z dlžnej sumy nič neuhradila, preto si svoj nárok uplatnil podaným návrhom na začatie konania. Titulom
príslušenstva pohľadávky si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy dlžnej istiny vo
výške 336,91 € počnúc dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy.

Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne. Vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu listín založených v spise a to výpisu z účtu, výzvy, kópie občianskeho preukazu
odporkyne, návrhu na zriadenie/prehodnotenie debetného limitu, návrhu na uzatvorenie zmluvy o

poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, odovzdávacieho/preberacieho protokolu, podmienok zriadenia a
vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte a ostatných ku spisu pripojených listín a na
základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb mal súd preukázané, že medzi

účastníkmi konania vznikol dňa 30.10.2009 záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého navrhovateľ
zriadil odporkyni rastový osobný účet, poskytol jej balík služieb „výhoda“ a vydal jej platobnú kartu
Maestro. Dňa 2.2.2010 odporkyňa podala návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí služby Povolenéprečerpanie na osobnom účte. Ako vyplynulo z návrhu na zriadenie/prehodnotenie debetného limitu,
odporkyňa požiadala o poskytnutie debetného limitu 300,- €, pričom tento návrh bol schválený dňa
2.2.2010.

Ako vyplynulo z písomného podania zo dňa 6.5.2011, navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňom doručenia
oznámenia. Zároveň vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 335,34 € a to do troch dní od doručenia
oznámenia.

Z výpisov z účtu predložených za obdobie od 1.3.2011 do 16.5.2011 súd zistil, že v tomto období
odporkyňa dosiahla stav dlžnej sumy k 16.5.2011 vo výške 336,91 €.

Navrhovateľ k podanému návrhu taktiež priložil Podmienky zriadenia a vedenia služby „Pobolené
prečerpanie na osobnom účte“.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom
nepovoleného debetného zostatku na účte. V tomto smere, teda že odporcovi titulom nepovoleného
debetného zostatku vznikol následkom odstúpenia od zmluvy ku dňu 16.5.2011 dlh vo výške 336,91
€, navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a uplatnený nárok preukázal. Preto súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie sumy 336,91 €. Zároveň priznal navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania zo sumy

nepovoleného debetného zostatku vo výške 336,91 € počnúc dňom nasledujúcim po odstúpení od
zmluvy, t.j. od 17.5.2011. Úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený v súlade s § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Čo do uplatneného nároku
na zaplatenie sumy 86,- € titulom sankčného úroku z omeškania však navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, keď v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v žalovanej výške, z čoho táto suma

pozostáva a na základe čoho bola uplatnená. V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania
súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť navrhovateľa spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti. Preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena v časti uplatneného nároku na zaplatenie
sankčného úroku z omeškania vo výške 86,- €, návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Vychádzajúczvýsledkukonaniamalsúdzato,žeprirozhodovaníotrováchkonaniajedôvodnénáhradu
trov konania pomerne rozdeliť. Navrhovateľ si náhradu trov konania v priebehu konania riadne a včas
uplatnil. Súd preskúmal navrhovateľom predložené vyčíslenie trov konania aplikujúc vyhl. č. 655/2004

Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
a dospel k záveru, že navrhovateľ si náhradu trov konania vyčíslil v súlade s vyhláškou pre prípad jeho
plného úspechu v konaní. Nakoľko však úspech navrhovateľa v konaní bol 80 % a jeho neúspech 20
%, súd mu titulom trov konania priznal náhradu v rozsahu 60 % účelne vynaložených trov konania (80 -
20 = 60). Titulom náhrady trov konania súd potom priznal navrhovateľovi náhradu zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 15,- € (60 % zo sumy 25,- €) ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo

výške 54,01 € (odmenu za 2 úkony právnej služby po 29,88 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,63 € (rok 2012) a náhradu DPH; z toho 60 %).

Priznanú náhradu trov konania súd zaviazal zaplatiť odporkyňu k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.