Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/254/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205868
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613205868.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: L.L. M.Á. S.. XX.X.XXXX,
N. M. Š. XXXX/XX, P. o zaplatenie 312,79 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 312,79 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 723,17 eur od

20.1.2011 do 15.5.2011, čo predstavuje 209,72 eur, zo sumy 491,17 eur od 16.5.2011 do 23.10.2012,
čo predstavuje sumu 647,10 eur, zo sumy 312,79 eur od 24.10.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo
sumy 723,17 eur od 7.3.2011 do 15.5.2011, čo predstavuje 8,34 eur, zo sumy 491,17 eur od 16.5.2011
do do 23.10.2012, čo predstavuje sumu 42,67 eur, zo sumy 312,79 eur od 24.10.2012 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 2,41 eur a náhradu trov konania. Návrh na
uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti

„údaje o pohľadávke“ navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 17.3.2010 na zmenkovú sumu vo výške 723,17 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20.1.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 17.3.2010 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 20.1.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k

zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 410,38 eur, z toho na zmenkovú sumu 410,38 eur a na
úroky žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd súd podľa bydliska

odporcu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 861/2007.

Tunajší súd po podaní návrhu postúpil vec Okresnému súdu Košice I v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, § 87 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku, § 10 ods. 1, 2 zákona č. 371/2004Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007.
OkresnýsúdKošiceIvyslovilnesúhlasspostúpenímveciapredložilvecnarozhodnutieKrajskémusúdu
v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 4Ncb/139/2013-21 zo dňa 1.7.2013 vyslovil, že

nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia dospel
k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný na prejednanie veci v prvom stupni Okresný súd Spišská
Nová Ves podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku a § 87 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku z
dôvodu, že odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. V odôvodnení ďalej uviedol, že v danej veci i keď
predmetom konania sú nároky zo zmenky, sa jedná o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej

zmluvy,očomsvedčíajDohodaovyplňovacompráve,oktorejmánadriadenýsúdvedomostizmnožstvá
vecí, ktorých pôvodný vlastník zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uplatňovala nároky zo zmeniek a
preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť
nielen podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý
upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských
úverov. Podľa národného, ale aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho

práv a nárok navrhovateľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na
to, pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie
príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu
práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Tento svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. IV ÚS 270/2012 - 27 zo dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej

príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech
spotrebiteľa.

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporcom dňa 17. marca 2010
s nasledovnými údajmi:

Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v P.Dátum vystavenia: 17. marca 2010
Zmenková suma: 723,17 eur

Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu sedemstodvadsaťtri eur 17 centov a zmenkový úrok
0,25 % denne od 20. januára 2011
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Poukazujúc na právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v uznesení sp. zn.
4Ncb/139/2013-21 zo dňa 1.7.2013, súd prednostne posúdil nárok navrhovateľa podľa spotrebiteľského
práva.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/597/2011-10 zo dňa 16.9.2011 súd zistil, že spoločnosť
Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní, podala návrh na vykonanie exekúcie proti
odporcovi ako povinnému na vymoženie istiny 491,17 eur s príslušenstvom. Súd uvedeným uznesením
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 26.10.2011

exekučné konanie zastavil. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 036461/11 zo dňa 18.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2011 a
vykonateľnosť 9.6.2011. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol odporca zaviazaný zaplatiť pôvodnému
veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 723,17 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z tejto sumy od 20.1.2011
do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 723,17 eur od 7.3.2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského

konania 255,28 eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že oprávnenému vzniklo právo
nazaplateniezmenkovejsumy723,17eur,ajsužvyššieuvedenýmiúrokmi.Rozhodcovskýsúdrozhodol
na základe zmenky vystavenej dňa 17.3.2010, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo
zmluvy o úvere. Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky dňa 28.2.2011.
Exekučnému súdu bola predložená aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.3.2010, uzavretá

medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Na základe úverovej
zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 350,- eur. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v
12 mesačných splátkach po 58,- eur, vrátane poplatku za úver vo výške 346,- eur. Exekučný súd nevydal
poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sodôvodnením, že jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnému je úverom spotrebiteľským.
Okrem iného uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru je neplatná a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že

povinný podpísal blankozmenku, nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať
sumu v nej uvedenú. Poukázal na to, že článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol
dohodnutý jednoznačne v prospech veriteľa a dlžník ho už nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Takéto
zabezpečenie úveru bolo výrazne v neprospech slabšej strany zmluvy - spotrebiteľa a preto ide o
neprijateľnú podmienku.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez

akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia č. 961/2007, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré
poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie

pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávky nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo
opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať
pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo
B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu 13 Nariadenia č. 861/2007, pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia

pohľadávky a „neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.3.2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súdu je známa okolnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16.10.2013
predložil podľa čísla 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii

súdnemu dvoru prejudicionálnu otázku týkajúcu sa obdobného konania (vzhľadom k tomu, že ide o
hromadné žaloby v rámci Slovenskej republiky). Táto otázka znie, či sa má článok 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.2003 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice
Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu,
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z

indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho
vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky. Krajský súd Prešov následne prerušil konanie
do skončenia konania o tejto prejudicionálnej otázke.

Tunajší súd s poukazom na skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach ako jemu nadriadený súd v tejto

veci už vyslovil, vo svojom uznesení sp. zn. 4Ncb/139/2013-21 zo dňa 1.7.2013 jednoznačný názor, že
tunajší súd má prednostne posudzovať nárok uplatnený navrhovateľom podľa spotrebiteľského práva a
chrániť tak spotrebiteľa, konanie neprerušoval a vo veci konal, a to aj s poukazom na účel Nariadenia č.
861/2007 t.j. zjednodušiť, zrýchliť a zhospodárniť cezhraničné konanie v spotrebiteľských a obchodných
veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4 Nariadenia č. 861/2007).

V zmysle Nariadenia č. 861/2007 súd skúmal zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť
návrhu v súlade s vnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ustanoveniami Slovenskej republiky, ktoré sú
vyššie uvedené v tomto rozsudku. Súd poukazuje na článok 4 ods. 4 Nariadenia č. 861/2007, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak súd alebo tribunál, ktorý vo veci koná zistí, že pohľadávka sa

zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, návrh zamietne. Znamená to, že už nepostupuje
podľa nasledujúcich článkov tohto Nariadenia, ktoré upravujú priebeh konania t.j. nezasiela odporcovi
príslušné tlačivo C a ani navrhovateľovi nezasiela príslušné tlačivo B, pretože už z písomných informácií
navrhovateľa priložených k návrhu, ale aj z činnosti súdu je zjavné, že pohľadávka je neopodstatnená
a návrh nie je ani prípustný. Práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia a zhospodárnenia konania

upravuje Nariadenie č. 861/2007 takýto postup súdu pred článkom 5 t.j. pred priebehom konania. Súd
preto postupom podľa ustanovenia § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo
samozrejme bolo uverejnené aj na internetovej stránke.

Súd po dôslednom oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, predloženými dôkazmi a
písomnými informáciami zo strany navrhovateľa, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú súdu známe z jeho
činnosti dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup podľa
článku 5 a nasledujúcich Nariadenia č. 861/2007. Súd poukazuje na ustanovenie § 121 Občianskeho
súdneho poriadku, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe

súdu z jeho činnosti. Súdu je známe z množstva konaní vedených tunajším súdom, že pôvodný majiteľ
zmenky spoločnosť Pohotovosť s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek, ktoré zabezpečovali nároky
z úverových zmlúv, v ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže sa jednalo o
spotrebiteľské úvery. Súd sa oboznámil so skutočnosťami súdu známymi z jeho činnosti - rozhodnutiamiv exekučnom konaní tunajšieho súdu sp.zn. 10Er/597/2011 s tým, že šlo o skutočnosti, ktoré netreba
dokazovať v pravom slova zmysle. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a
odporcom má jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny

prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. To, že zmenka, ktorú predložil navrhovateľ zabezpečovala
úver poskytnutý spotrebiteľovi mal navrhovateľ možnosť preskúmať, zvlášť s poukazom na to, že
nadobudol množstvo takýchto zmeniek a nadobudol ich od subjektu, o ktorom je všeobecne známe,
že jeho predmetom činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri, je poskytovanie úverov resp.
pôžičiek spotrebiteľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok nemeckého Spolkového súdneho

dvora II. ZR 191/62 zo dňa 25.2.1965, v zmysle ktorého ak bola zmenka prevedená na iný subjekt a
jestvujú indície, že zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu
navrhovateľovi, lebo aj nový veriteľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol zmenky od subjektu, predmetom
činnosti ktorého je poskytovanie úverov.

Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil navrhovateľ v tomto konaní na tunajšom súde, bolo už uplatnené jeho
predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, stal sa tak exekučným titulom
a na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi na vymoženie priznanej sumy
a jej príslušenstva v exekučnom konaní. Exekučný súd však žiadosť na vydanie poverenia zamietol a

následne exekučné konanie zastavil. Exekučné konanie je tak právoplatne skončené.

Súd nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval
rozpor konania oprávneného v exekučnom konaní t.j. predchodcu navrhovateľa s platnými právnymi
predpismi, keď úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným

ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy. Na základe úverovej
zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo výške 350,- eur, ktorý mal odporca
splácať v 12 mesačných splátkach po 58,-- eur, zaplatil by teda celkove sumu 696,-- eur. Úver zabezpečil
blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej
zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka už exekučným súdom a teda je neplatná.

Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol odporcovi úver 350,-- eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 105,--
eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od odporcu prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 455,-- eur

a nie na sumu 723,17 eur, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom či exekučnom konaní.
Ak teda predchodca navrhovateľa zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným
ustanovenímzákonač.258/2001Z.z.,ideoúkonabsolútneneplatnýpodľa§39Občianskehozákonníka

s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej
povinnosti. Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne. Zmenkový úrok v takejto výške súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o
sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto
dojednanie dohody o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považuje za podmienku, ktorá

je v zmysle Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, keďže ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom
by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva
pohľadávky. Vzhľadom na uvedené dohoda o vyplnení zmenky je, aj pokiaľ sa týka zmenkového úroku,
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou a teda neplatnou
zmluvnou podmienkou.

Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V danej veci spotrebiteľ - odporca
vstúpil do vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa na základe úverovej zmluvy a to zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, čo bolo jeho primárnym záujmom. Znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú

aj dohodu o vyplnení blankozmenky nemohol ovplyvniť, keďže bolo vopred pripravené predchodcom
navrhovateľa a text zmluvných podmienok mohol len ťažko plne pochopiť. Súdu je známe z jeho činnosti,
že úverové podmienky predchodcu navrhovateľa sú písané veľmi malým nahusteným písmom, ideo pomerne dlhý text, ktorý obsahuje množstvo odborných právnych termínov a to aj v súvislosti so
zmenkou.

Súd považuje pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú vzhľadom na
vyššie uvedené zákonné ustanovenia a ich následné aplikovanie na tento prípad a návrh za neprípustný,
kedy v podstate už v exekučnom konaní celá táto zmenka bola predmetom preskúmavania súdom. Súd
preto bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie č. 861/2007 v
článku 5 a nasledujúcich, s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia č. 861/2007 a článok 4 ods. 4

tohto nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.

Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd podporne a to už mimo posúdenia nároku navrhovateľa podľa
spotrebiteľských predpisov poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by aj súd preskúmaval zmenku
v zmysle zákona č. 191/1995 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, nebol by
navrhovateľ úspešný. Z tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou.

Preskúmaním zmenky z pohľadu jej splatnosti súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá
má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti.
Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za
túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote
štyroch rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Nemožno považovať tento údaj za

predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj
vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na
videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011,
ktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch

rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona
č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri
uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov by súd žalobu
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania

nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.