Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/493/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913208573
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5913208573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa Prima banka
Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, v zastúpení právne - Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubányho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033 proti odporcovi
- R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, o zaplatenie 46,96 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/20/2014-38 zo dňa
25.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 11.10.2013 domáhal
od odporcu zaplatenia sumy 46,96 eur spolu so sankčným úrokom 20% ročne zo sumy 46,96 eur od
7.10.2009 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ zaplatenie sumy 46,96 eur uplatňuje
voči odporcovi titulom tzv. „debetného zostatku“. Tento nárok vyvodzuje zo zmluvy o spolupráci pri

poskytovaní bankových produktov a služieb, uzatvorenej medzi navrhovateľom (v dobe uzatvorenia
zmluvy s obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) a odporcom dňa 29.6.2007, sankčný úrok vo
výške 20% z debetného zostatku vyvodzuje zo sadzobníka poplatkov. Medzi navrhovateľom a odporcom
bola však uzatvorená zmluva o rastovom osobnom účte. Z výpisu z účtu odporcu zo dňa 6.10.2009
vyplynulo, že ku dňu 30.9.2009 bol na účte zostatok mínus 44,64 eur, počet kreditných položiek 1 v
sume spolu 46,96 eur, počet debetných položiek 2 v sume spolu mínus 2,32 eur. Výpis z účtu odporcu
preukazuje, že navrhovateľom tvrdený debetný zostatok vo výške 46,96 eur vznikol jeho činnosťou,

účtovaním poplatkov o ktorých netvrdil, kedy, akou formou a v akej konkrétnej výške, za ktoré služby
sa ich odporca ako spotrebiteľ zaviazal platiť. Rovnako je v žalovanej istine zahrnutý aj úrok, o ktorom
navrhovateľ netvrdil, za aké obdobie a z akej sumy je v žalovanej istine zahrnutý.

Navrhovateľ v sporovom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia vo vzťahu k
debetnému zostatku, nepreukázal právny základ dôvodnosti tohto nároku, následne vzhľadom na
akcesorickú povahu sankčného úroku (vo výške 20% ročne z debetného zostatku) predstavujúcu

príslušenstvo pohľadávky, nepreukázal opodstatnenosť návrhu ani v tejto žalovanej časti. Okresný súd
poukazuje i na listinné dôkazy predložené navrhovateľom, tie nepreukázali jeho nárok na zaplatenie
debetného zostatku vo výške 46,96 eur, a ani nárok na sankčný úrok vo výške 20 % z istiny, nepreukázali
vznik debetného zostatku na účte zriadenom podľa zmluvy, akým spôsobom mal vzniknúť tento debetnýzostatok, či a ak áno, kedy sa dostal odporca do nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov
na účte.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. okresný súd odporcovi (úspešnej procesnej strane) právo na náhradu trov
konania nepriznal, žiadne preukázateľné trovy konania odporcovi totiž nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, argumentoval, že od odporcu
sa podaným návrhom domáha zaplatenia sumy 46,96 eur so sankčným úrokom 20% ročne z tejto

istiny, z dôvodu uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa
29.6.2007, na základe ktorej poskytoval odporcovi bankové služby. Odporca na svojom účte (zriadenom
odvolateľom) prečerpal finančné prostriedky do výšky 46,96 eur, z dôvodu vykazovania debetného
zostatku on (odvolateľ) odstúpil (poukazuje na článok III A. bod 36 VOP) od zmluvy o osobnom účte
listom zo dňa 28.9.2009. Odvolateľ cituje obsahové znenie článku I. „úvodné ustanovenia“, bod 2, 3, 5,
6 VOP, článok III, písm. A, bod 38. VOP. Odporca bol oboznámený s tým, že mu bude účet zrušený,

a jednak, že má voči nemu debetný zostatok. Odporca nemal na základe zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 29.6.2007 zriadenú službu „povolené prečerpanie
na osobnom účte“. Na existenciu tejto služby on v návrhu nepoukazoval, ani že došlo k prekročeniu
povoleného prečerpania. On tvrdil v návrhu, že na účte odporcu bol evidovaný debetný zostatok, ktorý
vznikol na základe vyššie uvedenej zmluvy a v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami Dexia

banka Slovensko, a.s.
Podľa článku I., bod 6 VOP a článok III., písm. A, bod 38 VOP je banka oprávnená za ďalšie služby
účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov, ktorý bol do spisu
založený, obsahuje v časti E depozitné produkty - ostatné produkty, bod 1.E.4 sankčnú úrokovú sadzbu
pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20% p.a. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ bol

názoru, že jeho nárok na sankčný úrok vo výške 20% p.a. je oprávnený.
Odvolateľ zvýraznil, že čiastka 46,96 eur (žalovaná istina) predstavuje debetný (záporný) zostatok na
účte klienta v čase jeho uzatvorenia (tzv. celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte
klienta). Pri transakcii zo dňa 6.10.2009 ide o posledný obrat, ktorým sa vysporiadal zostatok na účte
- tento debetný zostatok sa preúčtoval na centrálne pohľadávkové účty. Odvolateľ k odvolaniu pripojil i

listinné dôkazy, ide o výpisy z účtu č. XXXXXXXXXX vedené pre odporcu, ide o mesačné výpisy z účtu
za obdobie od 28.9.2007 až do 30.9.2009.

Odporca v odvolacom konaní bol nečinný, písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods.
3 v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok
okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že navrhovateľ (v dobe uzatvorenia zmluvy s obchodným menom
Dexia banka Slovensko, a.s.) uzatvoril 29.6.2007 s odporcom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb, v označenej zmluve jej účastníci sa dohodli na zriadení „rastového
osobného účtu“. Správne argumentuje odvolateľ, že predmetom označenej zmluvy nebolo poskytovanie
služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“. Navrhovateľ listom zo dňa 28.9.2009 oznamoval
odporcovi, že dňa 29.11.2008 na jeho účte je vykazovaný debetný zostatok 41,75 eur a zároveň oznámil
i to, že odstupuje od zmluvy. Účet odporcu bol uzatvorený 6.10.2009, ku dňu uzatvorenia účtu na

účte bol vedený debetný zostatok v sume 46,96 eur. Správne poukazuje okresný súd na sporový
charakter vedeného konania, v danom type súdneho konania je povinnosťou navrhovateľa uniesť
bremeno tvrdenia, na svoje tvrdenie označiť, predložiť dôkazy (dôkazná povinnosť). Ako je zrejmé z
podaného návrhu na začatie konania, navrhovateľ neuniesol v konaní bremeno tvrdenia. Navrhovateľom
prezentované skutkové tvrdenia v návrhu o tom, že ku dňu odstúpenia od zmluvy evidoval na účte

odporcudebetnýzostatokvsume46,96euraztohovychádzajúc,vočinemusiuplatňuježalovanúistinu,
sú podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúce. Povinnosťou súdu nie je, aby nahradzoval, resp.
dedukoval skutkové tvrdenia (nad rámec tvrdení navrhovateľom), aby nahradzoval skutkové tvrdenia
podstatné na preukázanie nároku. Bol by to neprípustný postup, znamenajúci porušenie zásady rovnostiúčastníkov a kontradiktórnosti súdneho konania. Navrhovateľ - pán sporu je ten, ktorý má povinnosť
jednoznačne a presne vymedziť skutkovo svoj návrh. Navrhovateľ neuvádzal v návrhu (nevymedzil)
kedy, v ktorých konkrétnych mesiacoch trvania zmluvného vzťahu, akými konkrétnymi peňažnými

operáciamisadostalodporcaatitulomktorýchnerealizovanýchplatiebdodebetu,čisamalojednaťoiný
typ debetného zostatku, než to boli poplatky účtované za vedenie účtu. Aj za situácie, ak by mal vzniknúť
debetný zostatok na účte odporcu titulom účtovaných poplatkov za vedenie účtu (odvolateľ poukazuje
na dojednanie oprávnenia účtovať poplatky podľa sadzobníka poplatkov článok VI. bod 4 všeobecných
obchodných podmienok) bolo povinnosťou navrhovateľa skutkovo v návrhu vyšpecifikovať, za ktoré

konkrétne mesiace a obdobie, v akej konkrétnej výške účtuje poplatky za vedenie účtu. Navrhovateľ teda
v návrhu skutkovo nevyargumentoval, ktoré konkrétne finančné operácie - transakcie na účte odporcu
vyvolali vznik debetného zostatku.

Súd je viazaný návrhom na začatie konania čo do skutkového vymedzenia, potom následná konštatácia
súdom prvého stupňa - nepreukázanie základu nároku na žalovanú istinu v sume 46,96 eur má svoje

opodstatnenie. Neunesenie bremena tvrdenia sa vyúsťuje do procesného neúspechu o uplatňovanom
nároku a do zamietnutia návrhu tak, ako sa stalo i v súdenej veci. Nepreukázaný dôvod uplatneného
nároku nemôže zakladať ani opodstatnenosť nároku na príslušenstvo (sankčného úroku) pohľadávky.

Krajský súd dodáva, že odvolateľ v odvolaní argumentuje opätovne všeobecnými skutkovými

okolnosťami, iba vo všeobecnosti v časti III. odvolania označuje, že čiastka 46,96 eur (žalovaná istina)
predstavuje debetný (záporný) zostatok na účte klienta v čase jeho uzatvorenia (t.z. celý nahromadený
debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta). Z toho je zrejmé, že ani v štádiu odvolacieho konania nie je
nad rámec všeobecného vymedzenia nároku známy konkrétny, presný dôvod uplatnenia nároku, ktoré
konkrétne transakcie vyvolali nahromadený debet ku dňu uzatvorenia účtu odporcu. Za tejto situácie

potom nebolo možné prihliadnuť ani na obsah predložených listinných dôkazov (mesačné výpisy z účtu
odporcu za celé obdobie vedenia tohto účtu).

Súhrnom horeuvedených dôvodov odvolací súd nemohol odvolaniu navrhovateľa vyhovieť.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodovanie okresného súdu má oporu
v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. krajský súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľ ohľadne odvolania úspešný nebol, odporca - úspešný

účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby mu boli vznikli
v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .