Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 9Er/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315202558
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Kubatková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5315202558.1

Uznesenie

Okresný súd Č. v exekučnej veci oprávneného: X. V. L., L..C..I.., so sídlom T.M. X, XXX XX F. U., IČO:
XXXXXXXX, právne zastúpený M. V., L..C..I.., so sídlom T. X, XXX XX F. U., IČO: XX XXX XXX, proti
povinnému: Y. L., nar. XX. X. XXXX, bytom: Y. XXXX, XXX XX Č., v konaní o vymoženie istiny 1490,94
€ s príslušenstvom, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa XX. X. XXXX bola Okresnému súdu Č. zo strany súdneho exekútora R.. C. V., T.., sídlo
Exekútorského úradu A. XX, XXX XX F., predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym
exekútorom dňa XX. X. XXXX a exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: L.
XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a vykonateľnosť

dňa XX. XX. XXXX.

Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX,
bolžalovaný(povinný)zaviazanýzaplatiťžalobcovisumu1490,94€,úrokzomeškaniavovýške82,88€,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 961,21 € od XX. XX. XXXX do zaplatenia a poplatok za
rozhodcovské konanie vo výške 104,56 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný

bol predmetným rozsudkom ďalej zaviazaný zaplatiť žalobcovi náklady inkasného konania vo výške
150,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 € k
rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Svojich nárokov sa oprávnený domáhal na základe Zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, na
základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti Z. S. Q., E..L..,

so sídlom Q. W. XX, V., IČO: XXXXXXXX. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou Z. S. Q., E..L.. dňa X.
XX. XXXX Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky založenej
Zmluvou z postupcu na žalobcu v celkovej výške 1539,67 €, pričom výška postúpenej pohľadávky
bola vyčíslená ku dňu postúpenia. Žalobca a žalovaný uzavreli Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, v ktorej žalovaný uznal, čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo
Zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 150,- €.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, úd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúcie podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).
(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Súd v zmysle citovaných ustanovení z úradnej povinnosti preskúmal žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul, rozhodcovský
rozsudok, či nezaväzuje účastníka (povinného) na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Exekučný titul sa preskúmava z materiálnej stránky
(hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, t. j. dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi)
ako aj z formálnej stránky (všetky formálne náležitosti exekučného titulu v zmysle ustanovenia

§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní). Exekučný súd pristupuje k preskúmaniu rozhodcovského
rozsudku tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p.
a môže ho preskúmavať z hľadísk podľa § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti, teda či
rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b) alebo či nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore

s dobrými mravmi. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 ZoRK je
hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Bez toho, aby súd nepreskúmal exekučný titul, teda
rozhodcovský rozsudok aj po materiálnej stránke, v zmysle ustanovenia § 45 ZoRK, nemôže posúdiť
alebo vyvodiť záver, či rozsudok je alebo nie je v súlade s predmetným ustanovením. Ak rozhodcovský
rozsudokodporujetýmtozákonnýmustanoveniam,nestrácasícesvojuvlastnosťexekučnéhotitulu,tieto

nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný
súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými
mravmi. Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté aj s preskúmavaním zmlúv, prípadne iných
právnych úkonov, ktoré sú hmotnoprávnym základom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom.

Je potrebné uviesť, že exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už
pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V

prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Predpokladomprevydaniepoverenianavykonanieexekúcieanáslednévydanieupovedomeniaozačatí
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné
po materiálnej aj formálnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX.X. XXXX, sp. zn. X Z.

XX/XXXX). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj v
ďalších rozhodnutiach, napr. X Z. XXX/XXXX a X Z. XXX/XXXX. Exekučný súd má tak právo skúmať
rozhodcovskú doložku, či zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku rozhodnutej
veci. Uvedené opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
X.XX.XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX: „ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné

uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou najeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec

prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebolnikdyuzavretý.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona

sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenia,návrhoprávnenéhonavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Exekučným

titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX. Z odôvodnenia tohto rozhodcovského rozsudku mal súd
preukázané, že oprávnený (žalobca) sa svojich nárokov od povinného (žalovaného) domáha s odkazom
na Zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo
k postúpeniu pohľadávky založenej Zmluvou z postupcu na žalobcu a Dohodu o uznaní záväzku a o

úhrade pohľadávky v splátkach.

V čase uzavretia zmluvy na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty B. č. XXXXXXXX zo dňa
XX. X. XXXX Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako
neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa týka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou

vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od X. X. XXXX. To však neznamená, že v čase uzavretia
zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňuje to ustanovenie § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do XX. XX. XXXX, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa (tzv. generálna klauzula) a smernica Rady XX/XX/EHS zo dňa X. X.
XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Ustanovenie § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do XX. XX. XXXX obsahuje len exemplifikatívny výpočet

neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú zákonodarcom neustále dopĺňané. Rovnako aj príloha
smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa
bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“

V zmysle uvedenej smernice rozhodol Súdny dvor EÚ napr. vo veci Z.-XX/XX - E.Z. M.Z.K. L.. Z. C.
W., a konštatoval, „že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byt vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o

návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,
pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú

doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“

Bez ohľadu na to, či národné právo zakotvuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, ako
aj bez ohľadu na to, či predmetné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa sú skoršieho alebo neskoršieho

dátumu ako smernica, treba ich interpretovať vo svetle presného znenia a účelu smernice. Ak teda určitá
podmienka nie je konkretizovaná, výslovne uvedená v národnom práve, ako interpretačné pravidlo treba
použiť smernicu, ktorá má prednosť pred národným právom.

Podľa článku 1 ods. 1 smernice, účelom smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a

správneopatreniačlenskýchštátov,ktorésatýkajúnekalýchpodmienokvzmluváchuzatvorenýchmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v
článku 3.

Článok 3 smernice stanovuje:
1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice:

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

Súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej
zmluvy č. XXXXXXXX zistil, že povinný uzavrel so spoločnosťou Z. S. Q., E..L.. (právny predchodca
oprávneného) dňa XX. X. XXXX zmluvu č. XXXXXXXX a dňa X. X. XXXX s oprávneným Dohodu o
uznaní záväzku a v rovnaký deň aj Rozhodcovskú zmluvu. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti, z
výpisu z obchodného registra, známe, že spoločnosť Z. S. Q., E..L.. ako bankový subjekt podniká v

oblasti požičiavania peňažných prostriedkov širokému okruhu osôb. Oprávnený mal preto pri uzatváraní
zmluvy postavenie dodávateľa. Čo sa týka povinného je nutné uviesť, že povinný pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie
podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa.Na základe uvedeného, exekučný súd vyhodnotil zmluvu č. XXXXXXXX medzi Z. S. Q., E..L.. ako
dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom ako spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi

účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Súd preskúmaním Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej dňa X. X. XXXX a v rovnaký deň uzatvorenej
Rozhodcovskej zmluvy, zistil, že v rozhodcovskej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že vše, od ktorej

rozhodca, ktorý exekučný titul - v článku 8 ods. 2 sa nachádza rozhodcovská doložka, v zmysle
ktorej sa zmluvné strany dohodli, že: „Všetky spory , ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené
v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahoch uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

prepismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“ Spolu s
Dohodou o uznaní záväzku a Rozhodcovskou zmluvou bol dňa X. X. XXXX uzatvorený dotazník k
dohode o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluve. Dotazník je na predtlačenom formulári zo dňa X. X.
XXXX. V jednotlivých kolónkach, všetky boli označené krížikom, v ktorým povinný na všetky uvedené
body súhlasil a berie na vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie novej

premlčacej doby a posilnenie jeho vymáhateľnosti na súde. Vyhlásenie povinného, že Dohodu o uznaní
záväzku chce uzavrieť a taktiež Rozhodcovskú zmluvu a že uvedený dotazník vyplnil dobrovoľne a
pravdivo.

Takáto rozhodcovská doložka je podľa názoru súdu neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a teda je neplatná (§ 53 ods. 4 OZ). Nekalý charakter takejto rozhodcovskej doložky tkvie
podľa súdu v nasledujúcom:
- predovšetkým nebola dojednaná individuálne, ale bola vopred predformulovaná a teda spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť také dojednanie, len ho prijať alebo odmietnuť ako celok (§ 53 ods. 2 OZ),

- spotrebiteľ nie je konkrétne informovaný o dôsledkoch danej rozhodcovskej doložky,
- konanie sa uskutočňuje podľa interných pravidiel rozhodcovských pravidiel, ktoré neboli spotrebiteľovi
sprístupnené,
- v tomto prípade značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje aj
geografickávzdialenosťodmiestabydliskaspotrebiteľa(Č.)domiestakonaniarozhodcovskéhokonania

(F.),
- aj keď je daná možnosť riešiť spory aj v riadnom súdnom konaní, ustanovená rozväzovacia podmienka
zároveň túto možnosť vylučuje, nakoľko je to zvyčajne veriteľ, kto podá žalobu proti spotrebiteľovi ako
prvý, takže ustanovenie o možnosti podať žalobu aj na súde je pre spotrebiteľa irelevantné, keďže po
podaní žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ stráca možnosť žalovať protistranu na

riadnom súde.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. Y. XXXX sp.
zn.XZ.X/XXXX).Cieľomrozhodcovskejzmluvyjedosiahnuťprejednanieprípadnéhosporurozhodcom,na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej
zmluvy/doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd,
ktorý by inak bol príslušný.

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX. L. XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).
Exekučnýsúdzastávaprávnynázor,ževdanejvecijezaneprijateľnúpotrebnépovažovaťrozhodcovskú
zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa X. X. XXXX, teda uzatvorenú v rovnaký deň
ako oprávnený s povinným uzavrel Dohodu o uznaní záväzku. Ako zmluva č. XXXXXXXX, Dohoda
o uznaní záväzku, dotazník, tak aj samotná rozhodcovská zmluva má charakter formulárovej zmluvy.
Formulár umožnil pracovníkovi oprávneného dopísať len údaje identifikujúce dlžníka a prípadného

ručiteľa, označenie čísla spisu (ACC), dátumu jej uzavretia, dátumu vyhotovenia a označenie osoby,
konajúcej v mene a na účet veriteľa (oprávneného). Okrem toho formulár obsahuje už len miesto
na podpis dlžníka. Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú v zmluve vopred
predtlačené. Výber z alternatív riešenia sporu spočíval na žalobcovi. Veriteľ (oprávnený) potom mohol
na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého

sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Je síce pravdou, že rozhodcovská
zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je
len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na
rozhodcovský súd. Súd zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale
ak by sa podľa takejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému
súdu bude vec predložená, a to rozhodcovskému súdu so sídlom geograficky vzdialenom od bydliska

povinného. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať
v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a to aj v
nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (Z.-XXX/XX E. Z.-XXX/XX, Z.-XX/XX, Z.-XXX/
XX, Z.-XXX/XX, Z.-XXX/XX). Rozhodcovskú zmluvu, na podklade ktorej si rozhodcovský súd v danej

veci založil právomoc, preto súd v zhode so súdom prvého stupňa vyhodnotil ako nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v
rozhodnom období.

Exekučný súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie

spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto
podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené ustanovenie zmluvy, že
povinný bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská
zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s Dohodou o uznaní záväzku v splátkach, exekučný súd

nepovažuje za dostatočné preukázanie kvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania.

Súd v tomto smere ešte uvádza, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často
schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich

terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a povinný v časovej a finančnej
tiesni, v ktorej sa nachádza, neraz pristúpi aj na také podmienky zmluvy, na ktoré by za iných okolností
nikdy nepristúpil. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto
znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by
povinnýmalmožnosťdoobsahuzmluvyakýmkoľvekspôsobomzasahovať,tedažebypovinnýnapríklad

mohol ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania,
spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. K ďalším indikátorom svedčiacim
o neosobitnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy bola skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola
uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, tedav čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať
náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo

je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj článok 3 smernice Rady č. XX/XX/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred
vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej
vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah
zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa názoru súdu neprijateľné.

Súd poukazuje tiež na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa XX. S. XXXX sp. zn. K.. Ú. XX/XXXX).

Súd vyššie uvedené konštatuje s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z XX. Y. XXXX č. k. X Z. X/XXXX. Najvyšší súd SR judikoval: „rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc

rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie

práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa
namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že
princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz

vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

Nazákladeuvedeného,keďžerozhodcovskúdoložku,odktorejrozhodca,ktorýexekučnýtitul-rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľom L. C. E..L.., sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX
vydal, odvodil svoju právomoc, súd vyhodnotil ako neplatnú, je tento exekučný titul - rozsudok, sp. zn.

L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX nulitným právnym aktom nevyvolávajúcim žiadne právne účinky.
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľom L. C. E..L.., sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX.
X. XXXX je materiálne nevykonateľným a ako taký nie je spôsobilým byť exekučným titulom a nie je
možné na jeho podklade viesť exekúciu.

Preto, keďže základnou podmienkou každého núteného výkonu rozhodnutia je spôsobilý exekučný
titul a súd v danom prípade za použitia eurokonformného výkladu ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
interpretačného pravidla podľa § 54 Občianskeho zákonníka ( v pochybnostiach v prospech
spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X.

XXXX v nadväznosti na vyššie uvedené vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul, bol nútený v súlade
s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť. Po
právoplatnosti tohto uznesenia, súd konanie zastaví tak, ako to predpokladá § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho
doručenia na tomto súde.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).