Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713205308
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1713205308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: 1. D. Z. Y. C. Ä. H. R. I. U. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom u matky, 2. A. Z. Y. C. Ä.
H. R. I. U. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka F. Z. Y. C.

Ä. H. R. I. U. , rodená F., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom N., H. Č.. XX, zastúpená Mgr. Denisou
Jánošíkovou, advokátkou v Bratislave, Klincová č. 35, otec L.. F. Z. Y. C. Ä. H. R. I. U. , narodený dňa
XX.X.XXXX, bytom N., Ž. Č.. X, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom v Bratislave, Prievozská
ul. č. 2/B, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 1. apríla 2014, č.k.
37 P 81/2013-228, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 1. apríla 2014, č.k. 37 P 81/2013-228, vo výroku, ktorým

súdzverilnačasdorozvodumanželstvamaloletédetiD.aA.,obenarodenédňaXX.X.XXXX,doosobnej
starostlivosti matky; vo výroku, ktorým uložil obom rodičom oprávnenie obe maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 1.4.2014, č. k. 37 P 81/2013-228, zveril na čas do rozvodu
manželstva maloleté deti D. Z., narodená dňa XX.X.XXXX, A. Z., narodený dňa XX.X.XXXX, do osobnej
starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok;
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou 250,-- € mesačne a na výživu maloletého
A.sumou250,--€mesačneuobochdetípočnúcdňom2.5.2013krukámmatkyvždydo15.dňavmesiaci
vopred; zročné výživné otca za obdobie od 2.5.2013 do 31.3.2014 na maloletú D. v sume 1.641,93 €
a na maloletého A. v sume 1.641,93 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach na každé dieťa v

sume 50,-- € spolu s bežným výživným počnúc dňom 1.4.2014 k rukám matky pod následkom straty
výhody splátok; upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo stretávať sa s deťmi každú
stredu v kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku
počas víkendu od soboty od 9.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., a to vždy tak, že si otec obe
maloleté deti prevezme a odovzdá späť matke v stanovené dni a hodiny v mieste jej bydliska; žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62
ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a po vecnej stránke dôvodnosťou návrhumatky na úpravu práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Súd prvého
stupňa mal preukázané, že maloleté deti Z. sa narodili z manželstva účastníkov konania, rodičia nežijú
v spoločnej domácnosti a toho času prebieha na Okresnom súde v Pezinku rozvodové konanie, ktoré

doposiaľ nie je právoplatne skončené, obe maloleté deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky,
otec sa o maloleté deti zaujíma, stretáva sa s nimi, prispieva im na výživu a nakupuje im darčeky. S
prihliadnutím na celkovú matkinu starostlivosť o maloleté deti, ako aj na práve prebiehajúci poradenský
proces, poradenskú intervenciu, ktorá je zameraná na situáciu prebiehajúceho rozvodu manželstva
a na skvalitnenie komunikácie, dospel k záveru, že na čas do rozhodnutia súdu vo veci rozvodu

manželstva je v záujme maloletých detí ich zverenie do osobnej starostlivosti matky; v súčasnosti nie
sú splnené podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Otcovi určenú povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí na každé po 250,-- € mesačne
počnúc dňom podania návrhu na súd 2.5.2013, súd prvého stupňa odôvodnil len tým, že takto určené
výživné je primerané odôvodneným potrebám oboch maloletých detí, ktoré navštevujú materskú škôlku
a zároveň je primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je v riadnom

zamestnaní, súkromne podniká, vlastní trojizbový byt a rodinný dom. Pri určení zročného výživného súd
prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že za rozhodné obdobie od 2.5.2013 otec zaplatil na výživu oboch
detí spolu sumu 2.200,-- € a túto čiastku rozdelenú medzi dve deti (po 1.000,-- €) odpočítal u oboch
maloletých detí z celkovej dlžnej sumy na výživnom. Rozhodnutie vo výroku o úprave styku odôvodnil
len tým, že styk otca s deťmi je v záujme maloletých detí aj s prihliadnutím na ich vek a návštevu

predškolského zariadenia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil po právnej stránke ustanovením §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a po vecnej stránke tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie otec dôvodiac tým, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2
písm. d/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v
zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Vytkol súdu prvého stupňa, že zveril obidve maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky napriek tomu, že obidvaja rodičia mali vážny záujem na zverení maloletých detí do
ich osobnej starostlivosti. Je toho názoru, že sú splnené predpoklady pre zverenie maloletých detí do

striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože obidvaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať,
majú o osobnú starostlivosť o maloleté deti záujem, striedavou osobnou starostlivosťou sa lepšie zaistia
potreby samotných maloletých detí, komunikácia rodičov sa od začiatku súdneho konania výrazne
zlepšila a neustále napreduje; rodičia maloletých detí navštevujú psychologickú poradňu, skvalitňujú
svoju komunikáciu a vzájomný vzťah a maloleté deti majú s ním veľmi pekný vzťah. Odôvodneniu

rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti nezverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
chýbapresvedčivosť,pričompoukázalnanálezyÚstavnéhosúduČeskejrepubliky(I.ÚSČR2661/2010,
III. ÚS ČR 1206/2009, ÚS ČR 48/2004), na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25
CoP 22/2010-202. Namietol tiež výšku jeho vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti po 250,--
€ mesačne, ktorá výška podľa jeho názoru nezodpovedá oprávneným potrebám maloletých detí a

nekorešponduje ani s jeho zárobkovými a majetkovými pomermi. Výdavky oboch maloletých detí
v sume 900,-- € mesačne sú značne navýšené a nereálne, nakoľko pri príjme matky v sume cca
600,-- € - 620,-- € mesačne netto by matka maloletých detí nebola schopná doposiaľ hradiť výdavky
svojich detí v takejto výške. Matka nepreukázala tvrdené výdavky na maloleté deti v sume 900,-- €
mesačne. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní prihliadol na ničím nepodložené výdavky matky;

ide preto o nepreskúmateľné rozhodnutie. Nie je mu zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k určeniu
vyživovacej povinnosti v sume 250,-- € mesačne na každé z maloletých detí, sám súdu predložil všetky
potrebné doklady o svojich príjmoch vrátane potvrdení zo zamestnania, daňového priznania, ako aj o
nevyhnutných výdavkoch a potvrdenia o úhrade výživného na syna O., narodený dňa XX.X.XXXX, v
sume133,--€mesačne.Rozhodnutievovýrokuobežnomvýživnomneodzrkadľujejehopríjmyaanijeho

životnú úroveň. Súd prvého stupňa by mal pri určení výšky výživného brať zreteľ aj na skutočnosť, že v
čase, keď sú obe maloleté deti u neho, výlučne on im hradí stravu, cestovné, lieky, hygienické potreby,
výdavky na výlety, rôznorodé voľno-časové aktivity, darčeky a iné veci, a preto aj z tohto dôvodu určené
výživné v sume 250,-- € mesačne na každé maloleté dieťa je neprimerané a nedôvodné. Absentuje
riadne odôvodnenie rozhodnutia nielen vo vzťahu k zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti

matky, ale i vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ako aj k stretávaniu sa otca
s nimi. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je preto nedostatočné, nepresvedčivé a zmätočné. Vytkol
súdu prvého stupňa, keď mu uložil povinnosť platiť zročné výživné na maloletú D. a na maloletého A. v
splátkach v sume 50,-- €, avšak v odôvodnení rozhodnutia uvádza splátky zročného výživného v sume20,-- €; súd prvého stupňa nezdôvodnil, z akého dôvodu ho zaviazal na platenie zročného výživného
v mesačných splátkach po 50,-- € za každé maloleté dieťa už za obdobie od 2.5.2013 t. j. odo dňa
podania návrhu. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že zverí maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
s tým, že súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti rodičom výživné
neurčí, nakoľko každý z rodičov je povinný zabezpečiť a poskytnúť výživu obom maloletým deťom počas
osobnej starostlivosti o deti a obaja rodičia sú oprávnení obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok.

Matka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť. Spolu s maloletými deťmi žije od 3.4.2013 oddelene od manžela v byte na Z. X.. Č.. X S.
N., ktorého je výlučnou vlastníčkou. Od otca detí sa odsťahovala z dôvodu, že sa k nej správal hrubo,
vyhadzoval ju z domu, ktorý postavili počas manželstva, jeho správanie je neprispôsobivé. Zdôraznila,
že maloleté deti sa s otcom stretávajú pravidelne podľa predbežného opatrenia nariadeného Okresným

súdom Bratislava III. Otcovi navrhovala viacero úprav stretávania sa s deťmi,
úhrady výživného, avšak otec sa s ňou nechcel dohodnúť. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že
otec prispieval do mája 2014 na výživné oboch maloletých detí sumou 200,-- € mesačne a od mája
2014 na obe maloleté deti sumou 260,-- € mesačne. Otec sa o maloleté deti staral do ich dvadsiatich
mesiacov života, t. j. cca do dvoch rokov veku ich života výnimočne (deväť hodín týždenne) a po

nasťahovaní do domu v Y. B. sa im venoval podľa svojich nálad, pracovných a voľno-časových aktivít.
O deti sa začal viac zaujímať po odchode zo spoločnej domácnosti. Otec sa odmieta dohodnúť vo veci
výkonu rodičovských práv a povinností, hoci sama o dohodu záujem má; chce maloleté deti vychovávať
sám tak, ako vychováva maloletého syna z prvého manželstva. K otázke výživného uviedla, že otec
odmieta prispievať na zabezpečenie potrieb oboch maloletých detí sumou vyššou ako 200,-- € mesačne

a väčšinou nákladov na maloleté deti znáša sama výlučne z podpory a sumou 200,--
€, ktoré jej poskytuje otec na maloleté deti. Zdôraznila náklady na maloletého Patrika (bývanie 80,--
€, škôlka 100,-- €, strava 150,-- €, oblečenie a obuv 70,-- €, drogéria a lieky 20,-- €, doprava 20,-- €,
voľný čas cca 25,-- €), na náklady na maloletú Nikolu (bývanie 80,-- €, škôlka 100,--
€, strava 150,-- €, oblečenie a obuv 70,-- €, drogéria a lieky 20,-- €, doprava 20,-- €, voľný čas cca

25,-- €), svoje náklady (bývanie cca 70,-- €, strava 150,-- €, doprava 100,-- €, oblečenie, obuv 40,--
€, mobil 20,-- €, drogéria a lieky 15,-- € - 20,-- €), náklady na rekonštrukciu bytu (2.500,-- €), pričom
jej mesačný príjem je 750,-- €; otec situáciu zľahčuje, prehliada výdavky. Životná úroveň a príjem otca
vysoko prekračuje výšku sumy, ktorou prispieva na výživu svojich maloletých detí. Otec je výlučným
vlastníkomrodinnéhodomuvkatastrálnomúzemíY.B.ataktiežvýlučnývlastníkbytunaŽ.X.Č..XS.N.,

ktorý prenajíma minimálne za 500,-- € mesačne. Zároveň je otec spoločníkom obchodnej spoločnosti B.
X. Z..F..P.. špecializujúcej sa na opravu cestných motorových vozidiel s mesačným príjmom minimálne
2.000,-- € až 2.500,-- €. Venuje sa aj finančne náročným záujmom (hokej, motorky) a potrpí si na
kvalitné oblečenie, technické vybavenie a voňavky. Neprispieva maloletým deťom na výživu sumou
určenou súdom napriek tomu, že je zamestnaný, podniká, výlučne sám užíva rodinný dom postavený

počas manželstva, disponuje niekoľkými motorovými vozidlami, vykonáva stavebné práce na dome, má
vysokú životnú úroveň. Sama bola cca päť mesiacov nezamestnaná. Predbežné opatrenie bolo otcom
dodržiavané, pričom poukázala na rozporné tvrdenia otca, keď na jednej strane súhlasí so striedavou
osobnou starostlivosťou a následne tvrdí, že v súčasnosti nie sú vytvorené podmienky na daný spôsob
zverenia detí.

Podaním zo dňa 31.7.2014 matka uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa otec rešpektuje
a napĺňa v časti zverenia detí a stretávania sa s deťmi, nerešpektuje len výšku vyživovacej povinnosti
a odmieta prispievať na výživu maloletých detí v primeranej výške, pričom situácia v rodine sa výrazne
stabilizovala. Otec sa s maloletými deťmi stretáva pravidelne raz za týždeň a každý druhý víkend.

K mesiacu jún 2014 ukončila pracovný pomer v obchodnej spoločnosti H. N., V..Z.., a následne sa
zamestnala ako samostatne zárobkovo činná osoba v spoločnosti N. Y., V..Z.., jej mesačný príjem je
cca 550,-- €. Podaním zo dňa 27.8.2014 matka zdôraznila, že otec v svojvoľnom platení výživného
pokračuje a na výživné poslal za mesiac august na jej bankový účet sumu 265,56 €.

Podaním zo dňa 9.10.2014 matka ešte doplnila, že navštívila dňa 10.9.2014 Metodicko-výskumný
kabinet výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej
psychológie a patopsychológie kvôli odbornému posúdeniu výchovného postupu k maloletým deťom,
ktorý skonštatoval, že psychická štruktúra oboch detí sa formuje harmonicky s tým, že emocionálne súfixovaní na svoju matku, pričom terajší model stretávania sa detí s otcom je primeraný a vhodný pre
ich harmonický a emocionálny vývin. Otec poslal za mesiace september 2014 sumu 265,56 € spolu na
obidve maloleté deti, ktorá je nepostačujúca, pričom úhrada školného sa zvýšila zo sumy 30,-- € na

sumu 40,-- €, deti navštevujú krúžky minidance, kde sa uhrádza poplatok 22,--
€ polročne na jedno dieťa a krúžok šikovníček s poplatkom 35,-- € polročne na jedno dieťa. Poukázala
na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, podľa ktorého v prípade rozvodu odporúča zveriť maloleté deti do
osobnej starostlivosti matky.

Podaním zo dňa 16.10.2014 otec uviedol, že rešpektuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
časti zverenia detí a stretávania sa s nimi, nakoľko sa jedná o autoritatívne rozhodnutie súdu; matka
maloletých detí nie je ochotná umožniť mu stretávanie s deťmi nad rámec tohto rozhodnutia. Zotrváva na
striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti, pričom upravený styk otca s maloletými deťmi
nie je postačujúci. Vo vzťahu k súdom určenej vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti uviedol, že
jeho súčasná situácia mu nedovoľuje poukazovať výživné na maloleté deti v súdom stanovenej výške

po 250,-- € mesačne na každé maloleté dieťa; matkou požadované výživné je premrštené.

Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, k odvolaniu otca, k vyjadreniu matky, sa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu bez viazanosti dôvodmi odvolania (§

212 ods. 2 písm. a/, § 209 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; §
355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre postup
podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť
alebozopakovaťdokazovanie,nejdeokonanievoveciachporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzania,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol bez pojednávania), a dospel k

záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd obe maloleté deti zveril do
výchovy matke a súčasne určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
je správny; odvolanie otca vo zvyšku (vo výroku o výživnom, o zročnom výživnom, o úprave styku) je
dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. januára 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, kolízny opatrovník, upovedomení

zákonným spôsobom.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd obe maloleté deti zveril do výchovy
matke a súčasne určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, potvrdil,
pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako

správnych, rozsudok odvolacieho súdu, v uvedenom rozsahu, už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods.
l, 2 O.s.p.). Pre správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho dôvodov odvolací súd považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a

povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 15.5.2013, č.k. 37
P 81/2013-106, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.6.2013, nariadil predbežné
opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi na každú stredu v kalendárnom týždni od 16.00

hod. do 19.00 hod., každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9.00
hod. do 18.00 hod. vždy tak, že otec si obe deti prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska. Na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 12 P 116/2013 je vedené konanie o rozvod manželstva
rodičov maloletých detí Z. a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode manželstva, ktoré
doteraz nie je právoplatne skončené.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva a medzi matkou a otcom ani nebolo sporným, že faktická osobná
starostlivosť o maloleté deti D. a A. je od 3.4.2013 zabezpečovaná matkou, vzhľadom na situáciu, ktorá
v rodine vznikla a na základe čoho sa matka s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti.Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako i vzhľadom na zosúladenie faktického stavu so stavom právnym,
súd prvého stupňa správne zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o striedavú
osobnú starostlivosť upravenú v ustanovení § 24 ods. 2 Zákona o rodine, odvolací súd zhodne ako

súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na zverenie detí do
striedavejosobnejstarostlivostirodičov.Zákonorodinedávaprednosťdohoderodičovaažvprípade,ak
k nej nedôjde, rozhoduje súd svojim autoritatívnym rozhodnutím. Keďže ide o rozhodovanie o rodinných
vzťahoch dopadajúcich na práva a právom chránené záujmy maloletých detí, súd v konaní postupuje
citlivo, so snahou viesť rodičov v prvom rade k zabezpečeniu výkonu rodičovských práv a povinností s

podporou vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletých detí, ktorý odporučil v prebiehajúcom konaní o
rozvod manželstva otca a matky vedenom na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 12 P 116/2013 zveriť
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Rozsah dokazovania, ktoré súd prvého stupňa v danej
veci v časti zverenia vykonal, zodpovedá tomu, že súd prvého stupňa si bol vedomý závažnosti svojho
rozhodnutia a jeho dopad na rodinu, z ktorého dôvodu pri rozhodovaní uprednostnil záujem maloletých
detí a zveril ich na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky súčasne s tým, že obaja

rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

K námietke otca, že súd prvého stupňa pri vyslovení svojho názoru, že striedavá osobná starostlivosť v
danej veci nie je možná, hoci neexistovali na to žiadne prekážky, odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa v konaní zameral svoje dokazovanie na správanie sa oboch rodičov v ich bežnom živote v ich

vzájomnom vzťahu (otec - matka), aj vo vzťahu k deťom (otec - deti, matka - deti), pričom v
konaní bolo preukázané, že matka otcovi v styku s deťmi nebráni, matka osobne riadne zabezpečuje
starostlivosť o maloleté deti; otázka starostlivosti o deti zo strany otca sa rieši až v otázke rozsahu styku
otca s deťmi, ktorý je podľa otca nepostačujúci, čo striedavá osobná starostlivosť sama osebe nerieši.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§l57ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v citovanom zákonnom ustanovení, je
nepreskúmateľné. Taktiež výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a
vyhodnoteniu dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. To sa musí prejaviť v
odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá

svoj obsah v odôvodnení, za takýto nemožno považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v
nezrozumiteľnosti, a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo v konečnom
dôsledku znamená nevysvetlenie, prečo tak súd rozhodol.V danom prípade je výrok o určení vyživovacej povinnosti otca (len) odôvodnený citáciou ustanovenia §
75 ods. 1 Zákona o rodine a tým, že „súd dospel k záveru, že výživné v sume 250,-- € mesačne na každé
dieťa je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí a zárobkovým a majetkovým možnostiam a

schopnostiam otca, ktorý je v riadnom zamestnaní, súkromne podniká, vlastní trojizbový byt a rodinný
dom“. Odvolací súd poukazuje na to, že aj v prípade určenia výšky výživného je potrebné rozsudok
odôvodniť v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku v tejto časti teda nie je zrejmé, konkrétne z ktorých dôkazov prvostupňový súd
vychádzal, ako ich vyhodnotil, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvého stupňa vychádza z potrieb detí, z možností, schopností,
ako aj majetkových pomerov, oboch rodičov a s ohľadom na záujem dieťaťa. Rozsah vyživovacej
povinnosti rodičov k maloletým deťom je súdom upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa
uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to
vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd prvého stupňa síce zistil

skutkový stav, nevyvodil z neho však žiadne skutkové závery, ktoré by mali podklad v súdom určenej
výške výživného v sume 250,-- € mesačne na každé dieťa a svoje rozhodnutie v tejto časti založil len na
všeobecných kritériách. Následne nie je odôvodnený ani výrok o zročnom výživnom, keď z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, ako presne dospel k výške zročného výživného vo výroku rozsudku uvedeného.
Rovnako nie je odôvodnený, a teda nie je preskúmateľný, ani výrok rozsudku súdu prvého stupňa o

úprave styku otca s maloletými deťmi, keď odôvodnenie úpravy styku otca s deťmi len odkazuje na výrok
(enunciát) rozsudku. Je notorietou, že nedostatočným odôvodnením rozsudku účastníkom konania je
odňatá možnosť konať pred súdom, odňatá možnosť vecne a právne namietať správnosť/nesprávnosť
rozhodnutia súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o výživnom, o zročnom výživnom, o úprave styku otca s obomi maloletými deťmi, ale aj vo
výroku o náhrade trov konania, zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec v tomto
rozsahu mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa §
226 O.s.p. viazaný. Bude úlohou súdu prvého stupňa zopakovať dokazovanie, doplniť dokazovanie, aké
sú osobné, majetkové, zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov v ďalšom období (po rozhodnutí
súdu prvého stupňa) rozhodujúce pre rozhodnutie o výživnom otca, o úprave styku otca s maloletými
deťmi, následne výsledky vykonaného dokazovania náležite vyhodnotiť (132 O.s.p.) a opätovne vo veci

rozhodnúť, keď v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé
a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p.; každý výrok
rozhodnutia musí mať svoj obsah aj v odôvodnení rozsudku.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvého

stupňa i pred odvolacím súdom (§ 224 ods. 3, § 146 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.