Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114223481
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114223481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu Y. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. XX, X., zastúpeného JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Y. X. XXXXX/XXb, H.,
proti žalovaným 1/ C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, B., 2/ G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.
XX, zastúpeným Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom H. X, B., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/214/2014-59 zo
dňa 5. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, potvrdzuje.

Vo výroku o trovách konania mení tak, že žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovaným v rade 1/
a 2/ trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalovaných v rade 1/ a 2/ Mgr. Soni Grošaftovej,
advokátke, v celkovej výške 1 179,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy
žalovaným vo výške 1 474,39 Eur.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
svoj naliehavý právny záujem. Zároveň súd poukázal aj na skutočnosť, že z jeho písomného návrhu

vyplýva, že žiada určiť, že žalobca má podiel v 1/2 na LV č. XXX v kat. úz. X., čo je však absolútne
nevykonateľný petit. Aj v prípade, že by súd rozhodol, že žalobca má podiel vo výške 1/2 na LV č. XXX,
tak z tohto by nebolo zrejmé, konkrétne ktorej parcely sa toto určenie vlastníckeho práva týka. LV č. XXX
obsahuje viacero parcelných čísiel, trvalé trávne porasty, zastavané plochy a nádvoria a záhrady. Neskôr
žiadal, aby v prípade dobromyseľnosti vykonal súd dokazovanie výsluchom svedkov, a to jeho manželky,
súrodencov alebo susedov pri danej nehnuteľnosti. Súd považoval návrhy na doplnenie dokazovania
vypočúvaním svedkov, ktorí by mali preukázať dobromyseľnosť, za bezpredmetné. Pokým si žalobca

myslí, že bol dobromyseľný a myslí si, že v tom spočíva rozhodovacia činnosť súdov, mal by preukázať
predovšetkým existenciu právneho titulu, na základe ktorého on alebo jeho právni predchodcovia získali
tieto nehnuteľnosti. Keďže to boli žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí boli v tomto konaní úspešní, priznal im
súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. trovy konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na celý priebeh

prevodov a prechodov vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti. Mal za to, že predmetný pozemok
parc. č. 8/9 nebol v Rozhodnutí Štátneho notárstva v Žiline vedenom pod č. D 287/70-65 zahrnutý ako
súčasť aktív po zomrelej B. L., avšak v časti rozdelenia dedičstva už zapísaný bol. C. L. zdedil po B.L. len 4/24-iny, nemohol byť teda podielovým spoluvlastníkom parc č. 8/9 v podiele 1/2. Nie je zrejmé,
ako mohol súd vyhodnotiť predložené dôkazy v tom zmysle, že je nepochybné, že od roku 1977 právny
predchodca žalovaných disponoval celou nehnuteľnosťou, keď túto nemohol ani nadobudnúť. Okresný

súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, riadne sa nimi nezaoberal. Odôvodnenie
je mätúce a nejednotné. Súd mal nesprávne vyhodnotiť aj výšku trov konania, najmä za dve porady, za
ktoré bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie, resp. zmeniť ho a návrhu vyhovieť.

K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní. Žalobca mal svoje vlastníctvo odvodzovať na jednej strane
vydržaním a súčasne titulom dedenia po svojich predkoch, pričom pokiaľ nadobudol toto vlastníctvo
dedením, nemohol zároveň tvrdiť, že toto právo nadobudol vydržaním. Mali za to, že bolo nesporné, že
medzi pôvodnými vlastníkmi došlo k vysporiadaniu pôvodnej PKN parcely 8/9 zapísanej v PKN vložke č.
157, ktorá je identická s parcelou evidencie nehnuteľnosti č. 8/9 - vo vlastníctve žalovaných a parcelou
evidencie č. 8/10, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ išlo o trovy konania, poukázali na to, že v danom

prípade neexistujú nepomerné ťažkosti, ktoré by bránili určeniu hodnoty sporných nehnuteľností. K dĺžke
porád uviedli, že predložili aj záznamy z týchto porád. Navrhli rozhodnutie potvrdiť, uplatnili si náhradu
trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal vec okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh zamietol, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil. V časti výroku o trovách konania zmenil rozsudok v zmysle ust. § 220 O.s.p.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Pokiaľ aj žalobca bol názoru, že predmetná parcela mala byť zahrnutá do dedičstva po nebohej Anne L.,
nie je možné toto vyriešiť cestou určovacej žaloby, nakoľko súd mal preukázané, že predmetná parcela
bola prevedená kúpnou zmluvou ešte pred uvedeným dedičským konaním. Aj ako to vplynulo z rozsudku
súdu prvého stupňa Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor uviedol, že v roku 1978 táto parcela nebola

sporná, pričom už z identifikácie parciel ako podkladu pre dedičské konanie po C. L. sa uvádza pri PKP
parc. 8/9 odkaz na RI 170/77, t.j na kúpnu zmluvu.

Ak aj žalobca poukazoval na to, že C. L. nedisponoval celou nehnuteľnosťou, keď túto nemohol
ani nadobudnúť, a teda nemohol ju previesť na žalovaných v rade 1/ a 2/, mal odvolací súd za to,

že je na žalobcovi, aby preukázal, že má právny záujem na určení vlastníctva, t.j. že je vlastníkom
nehnuteľnosti a v jeho prospech svedčí aj nadobúdací titul. Nie je povinnosťou žalovaných, resp. ich
právnych predchodcov dokázať, že sú vlastníkmi (nakoľko nimi ani v konečnom dôsledku byť nemusia).
Aj pokiaľ by žalovaní neboli vlastníkmi predmetnej parcely, neznamená to, že vlastníkom je žalobca.
Bolo teda na žalobcovi preukázať, že mu svedčí nadobúdací titul, t.j. má naliehavý právny záujem na

určení vlastníctva k nehnuteľnosti, čo nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že by vlastníctvo nadobudol
vydržaním a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol predmetnú parcelu zdedil.

Žalobca napadol aj trovy konania. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, keď mal za to, že v
zmysle ust. § 13a ods. 3 vyhlášky nepatrí advokátovi odmena, ak po poslednej porade alebo rokovaní s

klientom (alebo protistranou) nasleduje ďalšia porada. V danom prípade dňa 19. 05. 2015 došlo k úkonu
prevzatia a prípravy zastúpenia, pričom v rámci tohto úkonu je započítaná aj prvá porada s klientom. V
takomto prípade teda odmena advokátovi nepatrí. Pokiaľ išlo o ďalšiu poradu, súd mal za to, že táto bola
vykonaná v súlade s vyhláškou a patrí za ňu advokátovi odmena vo výške základnej sadzby, nakoľko
nebolo preukázané, že by trvala kratšie ako hodiny (ako to namietal žalobca). Potom žalovaným patria

trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za odmenu (4 úkony právnej služby, t.j. 4x
(237,34 + 8,39) + 20 % DPH) vo výške 1 179,50 Eur.
Hodnota veci bola vypočítaná z predloženého vyjadrenia realitnej kancelárie, ktorá vzhľadom na všetky
faktory ovplyvňujúce ceny nehnuteľností v danej lokalite uviedla, že tržná cena sa pohybuje v rozmedzí55 - 70 Eur/m2. Pri výpočte bola potom braná do úvahy suma 60,00 Eur/m2, pričom s takouto hodnotou
sa okresný súd stotožnil. Vzhľadom na výpočet hodnoty veci sa s takýmto spôsobom stotožnil aj odvolací
súd. Pokiaľ by bolo nutné zisťovať cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkom, čo by bolo neefektívne a

nehospodárne, v konečnom dôsledku, by to zaťažovalo žalobcu (v rámci náhrady trov by musel niesť
aj náhradu trov spočívajúcu v zaplatenom znalečnom).

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím
ust. § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovaní ako i žalobca mali úspech iba čiastočný rozhodol odvolací

súd tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.