Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217807
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713217807.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, so sídlom tamtiež, proti žalovaným: 1/ G. I., nar. XX.X.XXXX, 2/ F. I., nar. XX.X.XXXX,
obaja bytom F., E. XX, právne zastúpení advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom V., K. XX,

za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom
Bratislava,Šafárikovonám.7,IČO:42362962,(taktiež)právnezastúpenéhoadvokátomJUDr.Patrikom
Podhorským, o zaplatenie 8.992,61 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 5C/182/2014-234 zo dňa 12. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania
aktívnej legitimácie postupníka (žalobcu). Vychádzal z toho, že žalobca svoje nároky odvodzuje od
úverovej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovanými, pričom označený pôvodný
veriteľ (postupca) mu mal dotknutú pohľadávku postúpiť zmluvou z 28.3.2012. Okresný súd s odkazom
na podmienky stanovené pre postúpenie pohľadávky banky (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) mal za
to, že v danom prípade ide o zákaz postúpenia pohľadávky v zmysle § 525 ods.1 Obč. zák. Zdôrazňoval

špecificképovinnostiapožiadavkykladenénapodnikaniebánk,ktorýmvšak„ináosoba“nepodlieha,čím
sa pri postúpení podstatným spôsobom mení obsah (pôvodného) právneho záväzku. Úlohou postupcu
(správne postupníka - pozn. odvolacieho súdu), ktorým je v súdenej veci žalobca, tak bolo v konaní
preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, t.j., že pred postúpením „banka dlžníka písomne
vyzvala na splnenie jeho splatného záväzku, ak klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní“.

2. Okresný súd konštatoval, že žalobca ako listinný dôkaz poskytol oznámenie jeho právneho
predchodcuovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúverukudňu19.2.2013,aleneuniesoldôkaznébremeno
a nepreukázal, že by sa takáto listina dostala do dispozičnej sféry žalovaných. Týmto nebola doručená
a v prípade žalovaného 1/ bola doručovaná na adresu, na ktorej v danom období už nebýval. Podľa
názoru okresného súdu mal právny predchodca žalobcu postupovať „s odbornou starostlivosťou a
dôslednosťou“ a je nedostatočným poukazovanie len na všeobecné obchodné podmienky v tom smere,

že veriteľ nie je povinný zaoberať sa miestom bydliska klienta. Následne uzavrel, že žalovaným nebola
zo strany banky predložená výzva na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku, čím nebola splnená
podmienka pre postúpenie dotknutej pohľadávky a žalobca tak nie je na jej uplatnenie v súdnom konaní
aktívne legitimovaný.
3. Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.tak,žežalovanémuuložilpovinnosť
titulom ich náhrady zaplatiť žalovaným sumu 1.448,37 eur a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane sumu

729,26 eur, ktorú výšku trov bližšie odôvodnil.4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Považoval právny názor okresného súdu za nesprávny
a napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Zopakoval tvrdenie o preukázaní splnenia všetkých

zákonných podmienok pre postúpenie dotknutej pohľadávky. Odvolateľ zdôraznil, že jeho právny
predchodca postupoval plne v súlade s odbornou starostlivosťou, keď vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru písomne oznámil žalovaným na jemu známu adresu, ktorá je priamo uvedená v úverovej zmluve.
Za zneužívanie práva v prospech žalovaných označil závery o nedoručení listiny žalovaným (avšak) len
preto, že títo nikdy neoznámili zmenu ich adresy.

5. V súvislosti s platnosťou postúpenia poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4 Obo 210/2001, podľa ktorého oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho
zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Tvrdil, že ustanovenie
§ 92 Zákona o bankách upravuje (len) výnimky z bankového tajomstva, a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia; čomu zodpovedá i dôvodová správa predmetného vládneho návrhu zákona.

6. Žalovaní v spoločnom vyjadrení k odvolaniu (nadbytočne rozsiahlom; osobitne, pokiaľ sa vyjadrujú k
súvislostiam, ktoré v súdenej veci vôbec nie sú bezprostredne predmetom konania, resp. ak opakovane
doslovne uvádzajú už svoju predošlú argumentáciu - poznámka odvolacieho súdu) žiadali napadnutý
rozsudok potvrdiť. Podľa ich názoru žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pričom ani
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bankou nie je platným právnym úkonom pre jeho

nesúlad s § 53 ods. 9 Obč. zák. Tvrdili, že i z dôvodovej správy - zdôrazňovanej odvolateľom - je zrejmé,
že § 92 Zák. o bankách sa týka (aj) možnosti postúpenia pohľadávky (teda nielen bankového tajomstva).
Na podporu svojich argumentov poukazovali na viaceré súdne rozhodnutia v obdobných veciach, resp.
publikované odborné články.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a dôvodov vymedzených v § 379 a v
§ 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s 391 ods. 1 CSP.

8. Krajský súd sa stotožňuje zo záverom okresného súdu, že § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 upravuje

aj podmienky postúpenia bankovej pohľadávky na „nebankový“ subjekt. Pre špecifické postavenie
postupcu - banky (osobitne v prípade klienta spotrebiteľa, vo vzťahu k ochrane ktorého prijala Slovenská
republika už v rámci prístupových rokovaní do Európskej únie pozitívny záväzok) - nie je prípustné
izolovanou aplikáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu SR označeného žalobcom v konečnom dôsledku
fakticky ignorovať dôsledky § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Predmetná právna norma totiž jednoznačne

stanovuje podmienky, (len) za splnenia ktorých je možné postúpiť pohľadávku banky voči klientovi
na subjekt, ktorý nie je bankou. Snaha o interpretáciu dotknutého zákonného ustanovenia len ako
výnimky z bankového tajomstva nerešpektuje nielen bezprostredný text zákona (...môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť...),
ale ani príslušnú časť dôvodovej správy predmetného vládneho návrhu zákona, na ktorý (inak z hľadiska

výkladu nezáväzný) dokument žalobca poukazuje.

9. Hoci zásadné právne východisko bolo okresným súdom náležite zadefinované i vysvetlené, jeho
bezprostredná aplikácia na konkrétnosti súdenej veci (minimálne vzhľadom na obsah odôvodnenia)
nebola dôsledná. Vo vzťahu k ustáleniu skutkového stavu okresný súd odkazuje iba na (a posudzuje)

písomnosť právneho predchodcu žalobcu označenú ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu
19.2.2013. V rámci popisu dôkazov (osobitne výsluchu žalovaných) okresný súd však uvádza aj výzvu
Slovenskej sporiteľne, a.s., z 22.11.2010, ktorá bola žalobcom v priebehu konania i bezprostredne
predložená (č.l. 201); ohľadne tejto komunikoval tiež s právnym zástupcom žalovaných na pojednávaní
dňa 5.8.2015 (č.l. 210). Navyše, v konaní boli žalobcom označené i ďalšie výzvy - z 1.6.2010, z

30.7.2010, z 16.8.2010, či z 30.8.2010 (v rámci vyjadrenia strany žalobcu došlej konajúcemu súdu
dňa 9.11.2015), ktoré okresný súd „prehliadol“, keďže k nim neuviedol žiadne stanovisko. Pokiaľ súd I.
inštancie nebol dôsledný vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, konkrétne ktorá výzva/písomnosť
má byť písomnou výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., bol povinný vyporiadať sa so
všetkými jeho súvisiacimi tvrdeniami; t.j. žalobcom označenými alebo predloženými písomnosťami.

10. Rovnako nie je zrejmé, ako okresný súd vyhodnotil ním konštatovanú skutočnosť, že zásielka
adresovaná žalovanej 2/ (obsahujúca vyhlásenie mimoriadnej splatnosti) bola uložená na pošte. To
znamená, či uvedené je namieste považovať (a prečo) za „dostanie sa do dispozičnej sféry“ adresáta; čouvedené spôsobuje pri solidárnom záväzku, a podobne. Naproti tomu okresný súd v rámci dotknutého
zásadného posúdenia len všeobecne uviedol, že zásielka sa nedostala do dispozičnej sféry žalovaných
a rozoberal súvislosti doručovania v prípade, že banka (právny predchodca žalobcu) zistí, že klient sa v

mieste doručenia nezdržuje. V tejto spojitosti je bez bližšieho zdôvodnenia/vysvetlenia aj (konštatačný)
záver o odbornej starostlivosti banky, ktorý minimálne vyznieva ako povinnosť banky doslova pátrať po
adrese klienta.
11. Len na okraj krajský súd uvádza, že aktuálnu adresu/bydlisko žalovaných okresný súd (ako inštitúcia
disponujúca všetkými súvisiacimi oprávneniami) zisťoval niekoľko mesiacov a išlo o nemalý počet

úkonov viacerých orgánov.

12. Nadväzne je nutné uzavrieť, že pre nedôslednosti v odôvodnení nie je možný náležitý odvolací
prieskum napadnutého rozhodnutia a predovšetkým primeraná obrana dotknutej strany sporu. Napriek
bezprostrednej nemožnosti vec meritórne uzavrieť v aktuálnom štádiu konania, krajský súd (popri
konštatovaní správnosti záveru o vymedzení podmienok pre platnosť postúpenia pohľadávky banky v

zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách) uvádza niekoľko poznámok, ktoré je žiaduce v ďalšom postupe
vo veci akceptovať.
13. Povinnosť písomného oznámenia/písomnej výzvy nie je namieste stotožňovať s povinnosťou
zabezpečiť faktické doručenie takejto výzvy. Uvedené sa netýka len vedomého neprevzatia zásielky
(vrátane zásielky uloženej), ale i nedoručenia zásielky na adresu veriteľovi/banke známu. Inými slovami,

nie je súčasťou odbornej starostlivosti veriteľa pátrať po adrese dlžníka; osobitne, ak tento poruší
povinnosť oznámiť zmenu svojej adresy. Túto povinnosť je potrebné nielen z hľadiska bezprostredných
(všeobecných) zmluvných podmienok v tom-ktorom prípade, ale i z hľadiska obvyklej štandardnej
slušnosti v záväzkových vzťahoch považovať za prirodzenú a takmer automatickú. Nie je
opodstatnené akceptovať, či dokonca ochraňovať také správanie dlžníka (bez ohľadu na to, že pôjde

o spotrebiteľa), ktorý sa v podstate úmyselne zmenou adresy a jej neoznámením vyhýba dôsledkom
porušenia úplne elementárnej povinnosti dlžníka - splácať svoj vlastný dlh.

14. Vzhľadom na rozšírenie obrany žalovaných prezentované v odvolaní o tvrdenie o neplatnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu pre rozpor s § 53 ods. 9 Obč.

zák. je vhodné prioritne objasniť dotknutú otázku. Pokiaľ by totiž samotné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru odporovalo označenej právnej norme, nebudú významnými okolnosti a zistenia týkajúce
sa jeho doručovania. To znamená, že ak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti k 19.2.2013 (iná písomná
výzva sa zatiaľ nejaví byť relevantnou z hľadiska naplnenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. -
pozn. odvolacieho súdu) bude neplatné pre nedodržanie zákonných podmienok preň stanovených, je

bezpredmetné, či sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaných.

15. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe v konaní bude - popri zohľadnení vyššie uvedených
intencií - predovšetkým (meritórne) rozhodnutie náležite zdôvodniť. Krajský súd zdôrazňuje, že účelom
odôvodnenia nie je pomerne podrobne popísať celý priebeh konania, ale prioritne vysloviť jednoznačné

preskúmateľné (skutkové i právne) závery konajúceho súdu, vrátane úvah, ktoré k nim viedli.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné